Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

psychologička

zuzana.kucharova@navrat.sk

 V Návrate sa zaoberám prípravou ľudí na náhradné rodičovstvo a ich ďalším sprevádzaním (v rámci sociálno-psychologického poradenstva). Táto práca pre mňa znamená: Nachádzanie výziev, nie problémov, Akceptáciu a rešpekt druhého, Vieru v jeho vnútorné zdroje, Racionalitu a intuíciu, Aktívny prístup, Tvorivosť.

 

Vzdelanie a výcviky:

 

  • 2003-2009 magisterské štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity, Brno
  • 2010-2016 doktorandské štúdium psychológie na Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity, Brno (téma výskumu terapeutické tvorivé písanie v kontexte duševného zdravia)
  • 2011 kurz internetového poradenstva (Modrá linka, Brno)
  • 2012-2015 dlhodobý výcvik v naratívnej psychoterapii Narativní akademie, ISZ-MC Praha
  • 2013 Študijný pobyt Ӧrebro Universitet, Švédsko
  • 2015 seminár Psychoterapia detí, Coachingplus, Bratislava

Odborná prax a pracovné skúsenosti:

  • 2016 – psychologička Návrat, o. z., pre náhradné rodiny
  • 2015 - súčasnosť, o.z. Žijeme TAK zamerané na inklúziu a sebarealizáciu ľudí s mentálnym znevýhodnením: podpredsedníčka, zodpovedná za organizovanie podujatí, fundraising, koordináciu dobrovoľníkov
  • 2015, DSS Javorinská: psychologická a sociálno-rehabilitačná práca s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením
  • 2013-2015, n.o. Lepší svet: psychologická a sociálno-rehabilitačná práca s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením, koordinovanie dobrovoľníkov
  • 2011– súčasnosť, Dielňa terapeutického písania v Lige za duševné zdravie, kde pôsobím ako lektorka tvorivého písania a poetoterapie s autormi so skúsenosťou s duševným ochorením . Ale rada píšem s kýmkoľvek a kdekoľvek (obzvlášť to stálo za to s nevidiacimi a slabozrakými a s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením)
  • počas mojich štúdií som rôznym spôsobom dobrovoľníčila (so skautmi, na detskej onkológii, v literárnej dielni pri Lige za duševné zdravie, v Jašidielni v Žiline)

Rada tvorím (rukami, nohami, ušami, ústami, hlavou, srdcom) a stretávam sa s inšpiratívnymi ľuďmi (v kaviarňach, v prírode, v kine a divadle, na koncertoch, v knižkách). Snažím sa nestrácať nádej, ktorá slovami V. Havla: “nie je optimizmus. Nie je to presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel - bez ohľadu na to, ako to dopadne.”