Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Aktuality

Hľadáme kolegyňu alebo kolegu do tímu centra Návrat Bratislava na pozíciu sociálny pracovník, pre ktorého je zaujímavé prostredie stabilnej mimovládnej organizácie, ktorá viac ako 20 rokov pracuje v oblasti sociálno psychologického poradenstva pre deti a rodiny. 

 

Podmienkou je ukončené VŠ vzdelanie II. stupňa v odbore sociálna práca, výhodou je prax v oblasti sociálnoprávnej ochrany.

 

Náplňou práce by bolo sociálne a sociálno-psychologické poradenstvo v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti s dospelými, deťmi a dospievajúcimi vrátane terénnej práce v prostredí náhradných rodín.

 

Ponúkame zaujímavú prácu v tíme etablovanej odbornej organizácie, priestor na odborný a osobný rast, príjemné pracovné prostredie a kontakt s kolegami a kolegyňami z celého Slovenska.

 

Mzda je adekvátna neziskovému sektoru a je zložená z fixnej a flexibilnej časti, v rozpätí od brutto 760,- a viac podľa odborných skúseností a dĺžky praxe.

Ďalšie informácie budeme radi komunikovať na osobnom stretnutí.

 

Druh pracovného pomeru je 100% úväzok, prípadne 50% úväzok.

 

Miesto výkonu práce bude bratislavský a trnavský kraj so sídlom v Bratislave.

 

Žiadosti a životopisy s motivačným listom prosím posielajte do 16.10.2020 na adresu: zuzana.novakova@navrat.sk

 

Predpokladaný termín nástupu ihneď prípadne podľa dohody.

 

Sociálny pracovník bude v rámci projektu „Spolu pre deti - odborná a komunitná podpora náhradných rodín“ ITMS: NFP312040L218 vykonávať tieto činnosti:

  • vyhľadávanie rodín s deťmi v náhradnej rodinnej starostlivosti,

  • poskytovanie sociálneho poradenstva individuálnou a skupinovou formou v rámci komplexných poradenských služieb, prípadne realizácia krízovej intervencie 
    (na uľahčenie plnenia účelu náhradnej rodinnej starostlivosti vykonávané v prirodzenom rodinnom prostredí, v náhradnom rodinnom prostredí, v otvorenom prostredí),

  • tímové plánovanie finančných aj nefinančných zdrojov pre komplexnú pomoc klientovi a jeho rodine a zabezpečenie previazania s individuálnym plánom klienta,

  • sieťovanie služieb, aktivizácia komunity napr. aj formou prípadových konferencií,

  • sociálno-právne poradenstvo ohľadom nároku na príslušné dávky v danej forme starostlivosti o zverené dieťa,

  • práca s dieťaťom a jeho rodinou, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie formou opatrení SPODaSK,

  • odborná podpora a sprevádzanie pracovníkov, ktorí budú realizovať odľahčovaciu službu pre rodiča/dieťa,

  • príprava, sprevádzanie a odborná podpora dieťaťu pri realizovaní kontaktu s členmi biologickej rodiny,  

  • príprava, sprevádzanie a odborná podpora dieťaťu a náhradnej rodine pri realizovaní programu práce so životnou históriou,

  • poskytovanie skupinovej formy poradenstva a podporných programov pri práci s deťmi a rodičmi z náhradných rodín,

  • realizácia odborných programov zameraných na podporu zdravého pripútania dieťaťa,

  • administratívne činnosti.

... 3P ... pozornosť, prijatie, povzbudenie (správa z výletu)

Vďaka Klubu náhradných rodín, moje Krvavé pierko pozná veľa detí ako je on, nemyslí si, že je to ktovieaká špecialita a nevidí dôvod, prečo to tajiť.

Dojčenie adoptovaného dieťaťa nemusí byť ľahké, ale je to vynikajúci nástroj na vytvorenie vzťahovej väzby.

 

Dojčenie sa skladá z dvoch základných vecí, z materského mlieka a samotného sania prsníka. Oboje má veľký význam. Aj kvapky materského mlieka podporujú imunitný systém dieťaťa, pozitívne vplývajú na jeho zdravie, sú jedinečnou potravou. Sanie prsníka má nesmierny význam pre vytvorenie vzťahovej väzby matky s dieťaťom. A teda dojčenie je ďaleko viac než len mlieko.

 

Práve vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je to, čo prijaté dieťa veľmi potrebuje. Preto v Návrate podporujeme dojčenie prijatého dieťaťa. Ako dojčenie podporiť, sa dočítate na stránke https://www.mamila.sk/sk/uvod/.

O význame vzťahovej väzby zase na našej stránke https://vztahovavazba.navrat.sk/ 

 

A v rozhovore s Luciou Piussi sa dočítate o autentickej skúsenosti matky, ktorá dojčila svojho adoptovaného syna. Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor.

 

 

Lucia, prečo si sa rozhodla pre dojčenie adoptovaného Lukáška?

Bolo to intuitívne. Niečo ako zobrať dieťa do rúk a kam si ho dať? Keďže som predtým nášho biologického syna dojčila, tak tá predstava bola automaticky – k prsníku. A tak som sadla za počítač a dala do vyhľadávača “dojčenie adoptovaného dieťaťa.” A už som len študovala…

 

Bola v Tebe nejaká bariéra prečo dojčiť, ak áno, ako si ju prekonala?

Nebola žiadna. Naopak, cítila som, že ak by toto bolo možné, je všetko okolo vzťahovej väzby vyriešené. 

 

Pripravovala si sa na dojčenie predom? Koľko dopredu?

Skontaktovala som sa s poradkyňou, ktorú som si vygúglila v slovenskom článku o adoptívnom dojčení. Zohnala som jej číslo a zavolala. Bola natešená a strašne ústretová. Prišla ešte v ten prvý deň, keď k nám Lukáš prišiel.

 

Koľko mal Lukáško týždňov keď k vám prišiel a keď si ho začala dojčiť?

Mal presne mesiac.

 

Ako uverila tomu, že dojčenie pôjde?

Mala som šťastie na úžasne empatickú poradkyňu, ktorá ma veľmi povzbudzovala. Tie prvé dva dni mi pripadali beznádejné, že skúšam niečo, čo sa predsa nemôže podariť. A na tretí deň po “kŕmení po prste” som si ho skúsila stý raz priložiť a on sa prisal ako prísavka! Začalo sa naše dojčenie a všetko sa zmenilo razom. Vlastne mi takmer nezliezol z prsníka prvý mesiac a bolo to to najlepšie, čo sa udialo.

 

Ako prijal tvoj manžel a starší syn, že dojčíš? Bola to rodinná "téma" alebo iba tvoja s Lukáškom?

Môj muž ma ohromne podporoval a povzbudzoval. Keď som bola prvé dva dni skeptická k tomu, čo robím, veľmi mi pomohol tým, že mi povedal, že veď som len začala a že jasné, že sa to podarí. Veľmi mi pomáhal aj so starším synom, celkom prebral na seba starostlivosť oňho, aby som sa ja mohla totálne venovať snahe o dojčenie.

 

Mala si potiaže s dojčením? Aké? A čo ti najviac pomohlo?

Potiaže nie, skôr to bolo trošku náročnejšie zvládnuť logisticky – s tými hadičkami som sa musela naučiť žiť – mala som vždy nádobku s umelým mliekom namiesto fľašky a bolo to treba neustále umývať a mať v pohotovosti, dojčenie sa omnoho pomalšie rozbiehalo ako pri biologickom dojčení. Ale keď človek chce, tak to zvládne. A keď už začnú príkrmy a odloží hadičky, už sa to vôbec nelíši od normálneho dojčenia a vtedy je to už nádhera. Treba vydržať.

 

Ako dlho si Lukáška dojčila?

Dojčila som ho až do troch rokov, ale už to bolo len take dojčenie “na požiadanie”. Mohol byť aj dva dni s manželom a nič, ale keď som prišla, hneď sa na mňa prisal. Upokojil sa vždy tým dojčením. Skončili sme, lebo som bola po operácii pruhu a nemohol na mňa ani vyliezť. Ale už bol najvyšší čas, aj to veľmi ľahko pochopil.

 

Čo dalo z tvojho pohľadu dojčenie Tebe osobne ako matke? A čo Vášmu vzťahu s Lukášom?

Ja som presvedčená, že pre prijaté dieťa je to ohromná skratka ku vzťahovej väzbe. Je to zázrak.

 

Čo by si povedala mamám, ktoré sa rozhodujú o dojčení prijatého dieťaťa?

Nech idú do toho a nech ich nič neodradí. Vzťahová väzba je vzájomná vec. Akonáhle začnete dieťa dojčiť, rozdiel medzi ním a biologickým dieťaťom nie je možný. Stanete sa jedno telo a pocítite to obaja.

 

 

 

LUCIA PIUSSI vyštudovala scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Ako herečka pôsobila v kultovom divadle Stoka, už 26 rokov spieva a hrá v kapele Živé kvety, s ktorou vydala množstvo albumov. Pracovala v kníhkupectve Artforum, príležitostne prispieva svojimi názormi do rôznych médií. Aktuálne pracuje ako dramaturgička klubu Pod lampou. Napísala knihy Život je krátky a Láska je sliepka. Je vydatá, má dve deti, z nich jedno adoptované.

Firma BRIMO sa rozhodla darovať našej organizácií skladací altánok. Touto cestou by sme sa im chceli poďakovať. Altánok budeme využívať na rôzne aktivity pre deti a rodiny. Za dar ďakujeme.

 

Pozývame na nový termín tréningu pre profesionálnych rodičov. Záujemcov prihlásených na nerealizovaný termín, budeme kontaktovať e-mailom.

Byť s klientmi a ich rodinami a spoločne vytvárať veľké veci - ich spokojnosť a šťastie, je práca, ktorú milujem.

Slávka robí v bratislavskom Návrate už dlhé roky. Možno by si niekto myslel, že po tých rokoch už človek neprežíva niektoré veci, ale Slávka je iná. Má nabehaných veľa kilometrov pri práci s rodinami vo veľmi zložitých situáciách – v zahraničí by jej cieľová skupina mala názov „family at risk“ - rodina v riziku: v riziku, či „ustoja“ rodičovstvo aj napriek opakovanej nestabilite bývania, príjmov a zázemia, napriek nedostatku životných, sociálnych i rodičovských zručností, či ustoja svoje vlastné dospelácke problémy a napätia, či zvládnu rozmotať aspoň niektoré dlho neriešené rodinné uzly, či „zvládnu“ zastaviť rodinné násilie a zvýšiť „bezpečie“ pre deti, zlepšiť vzájomnú komunikáciu, konštruktívnejšie riešiť konflikty, vnímavejšie reagovať na potreby detí.

 

Slávka svojej robote rozumie – je sociálnou pracovníčkou, ktorá sa celé roky vzdeláva a spolupracuje s vlastným supervízorom. Je trpezlivá a často je jediná, ktorá verí v tých rodičov. A tak ako každý profesionál, aj ona niekedy pochybuje. Dokáže dobre nadviazať kontakt s klientmi? Dokáže im pomôcť, aby cítili k nej dôveru? Aby sa o ňu opreli? Aby sa „z rizika“ dostali? Alebo aby „rizikom“ preplávali bez utopenia? Bez rozdelenia a separácie detí od rodičov?

 

Ako vyzerá jej začiatok pracovného dňa v tomto období?

Idem za klientkou s partnerom a 7 deťmi, najstaršia dcéra je dospelá, jedna je v liečebnovýchovnom sanatóriu, najmladšia má asi 3 mesiace. Do rodiny vyrážam s nádejou, že ju nájdeme v dobrej nálade a pohode, že mama varí a staršie dcéry pomáhajú, že syn Tibor nemá vážnejšie problémy v škole a so správaním a že napredujú v úlohách, na ktorých sme sa dohodli. 

Matka zvláda dobre rodičovské zručnosti, aj tie základné, ale snaží sa pôsobiť aj výchovne, deťom vštepovať morálne a etické hodnoty, a to aj napriek tomu, že aj s partnerom obaja vyrastali v detskom domove. Deťom sa snaží dať aj lásku a pohladenie. Slabinou je však dôslednosť, resp. rodičia nie vždy ťahajú za jeden povraz. Otcove pôsobenie vo výchove detí je minimálne, resp. skôr má mocenský štýl výchovy, kde neváha použiť aj fyzické tresty a v minulosti často napádal aj samotnú matku. Dievčatá nemajú tiež jasne stanovené hranice a tak majú už v skorom veku rizikové správanie. Pani Terezu obdivujem v tom, že napriek tomu, že sa jej v detstve nedostalo materinskej lásky, o to viac sa ju snaží dať svojim deťom.“

 

Pracovný deň pokročil a Slávka si balí v práci veci na ďalšie stretnutie:

„Idem sa stretnúť s jednou veľmi mladou mamou. Preberám ju po kolegyni z iného mesta. Je mladučká, v minulosti zažila na sebe dlhodobé násilie a bola odobratá zo svojej rodiny a umiestnená v detskom domove. Teraz sa pokúša o nový začiatok – všetko vsadila na vzťah s partnerom. Tieto prvé stretnutia sú skôr o monitoringu a ponuke pomoci skôr s praktickými vecami v rámci dávok a poradenstva k tomu. V budúcnosti by som jej rada ponúkla dotykovú terapiu pre podporu sebaúcty a rešpektu k jej vlastnému telu, ale aj k telu dieťaťa a k podpore ich vzájomného hlbokého vzťahu. Stretávame sa pred domom, kde býva, na lavičke – verím, že čoskoro budeme môcť naše stretnutia robiť aj iným spôsobom.“

 

Slávkin pracovný deň bude končiť, dopíše administratívu, obvolá niekoľko ďalších rodičov, aby sa uistila, že zvládajú svoje situácie dostatočne dobre a tiež si naplánuje stretnutia na ďalšie dni. Pomedzi to sa v práci pozrie sem-tam cez okno na kvitnúce stromy, na chvíľu sa na ne zahľadí očarená ich dokonalosťou. Možno jej to pripomenie, že je jar – nielen vonku, ale aj v jej práci: niekde sú puky, niekde kvety, inde sa chystá priesada do zeme – a pomedzi to zatrilkujú operenci svoje všakovaké piesne o živote. Cez otvorené okno cítiť vône, vidieť farby a počuť zvuky. Jar v plnom prúde.

 

Držím Slávke palce, aby sa z tej jari vedela tešiť. Rodiny to/ju potrebujú.

 

Danka Koníček Žilinčíková

 

 

Projekt Posilnenie rodiny zdrojmi komunity v Bratislavskom kraji  (ITMS: 312041H912) sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

IA MPSVR SR 1 small   OPLZ farebne 1   ESFaEFRR farebne 1

Ochotné farmaceutky z lekárne Benu v Prešove nám okrem prípravy liečiv spísali krok po kroku postup liečby, ktorý sme odovzdali rodičom.

Miška to neberie len ako učenie. Doučovanie sa  pre ňu stalo časom, kedy sa môže s niekým porozprávať, zdôveriť sa.