Pestúnstvo: Vzťahy v pestúnstve a hľadanie identity 2/4

Májový Deň otvorených dverí v Návrate v téme pestúnstvo priniesol aj stretnutie s Luciou Foltínovou, ktorá je viac ako desať rokov pestúnskou mamou. Okrem prijatých dcér má aj svoje deti. Tie najzaujímavejšie informácie zo stretnutia sme sa rozhodli spísať pre vás do článku. Dnes je tu teda druhý diel minisérie o realite pestúnstva, tentokrát o identite a vzťahoch.

Prázdno, ktoré chce byť zaplnené

Pre každého z nás je dôležitá naša identita. Tvorí ju všetko, čo sme zažili, zdedili, čo sme sa naučili, aj to, ako myslíme, čo cítime… Počas života si postupne budujeme vedomie o svojich hodnotách, schopnostiach, cieľoch a pôvode. Nie je to len formálny súhrn tohto všetkého, je to živý systém. Naša identita je dôležitá pre vzťahy a fungovanie v akomkoľvek spoločenstve.  

Detská identita sa formuje, hľadá odpovede a dopĺňa informácie. 

• Kto som a kým môžem byť? 

• Akí boli/sú moji predkovia? 

• Kam patrím a kam chcem patriť? 

Toto hľadanie je kľúčové. Ak odpovede na niektoré z otázok chýbajú a nedajú sa dohľadať a pochopiť, otvára sa prázdno, ktoré je ťažké prijať. 

Práve súvislosti medzi sebou a okolím dávajú zmysel našej existencii a pomáhajú určovať našu vlastnú hodnotu. To sa odráža na vzťahoch, ktoré si tvoríme v celom živote – ako sa správame k druhým, akú prácu si hľadáme, akého partnera si vyberáme.

Pre prijaté dieťa je fakt, že je prijaté, veľkou témou. 

Pre prijaté deti v pestúnskych a adoptívnych rodinách je veľmi dôležité, že im nezatajujeme ich skutočný pôvod.

Oproti adopcii má pestúnstvo výhodu práve v otvorenosti, s ktorou musí prinášať do života dieťaťa informácie o jeho koreňoch. Dáva mu možnosť udržiavať a budovať si vzťahy, zisťovať kým sú jeho rodičia, súrodenci alebo aj starí rodičia – čo sú to za ľudia, ako žijú, aké majú miesto v jeho živote… Je to veľmi ťažká úloha pre všetky strany, nielen pre náhradných rodičov ale aj tých biologických a najmä pre dieťa. Zároveň to všetkým dáva veľkú príležitosť bezpečnej konfrontácie skutočnosti: kto sú biologickí rodičia a prečo dieťa s nimi nevyrastá, kto sú pestúni a čo dieťaťu dávajú a v neposlednom rade, kým som ja (dieťa)? 

Keď človek pozná svoju identitu, vie sa ľahšie rozhodovať, stanovovať si hranice a smerovať život podľa vlastných hodnôt. 

Spôsob, akým sa môže stretávať a postupne zoznamovať s tým, že je prijaté sa vždy odvíja od jeho veku. Dá sa s tým zoznamovať od útleho detstva, kedy je na to veľmi dobrým nástrojom príbeh – rozprávka či jednoduchá kniha života. Postupne, ako dieťa rastie, informácie sa vrstvia a dopĺňajú a vytvára sa skladačka o tom, kto sú jeho rodičia. Pomáha v tom aj pohľad pestúnov na biologických príbuzných dieťaťa – že sú to ľudia, ktorí v danej situácii robili to najlepšie, čo vedeli. 

Vývin identity je veľmi dobré podporiť od raného detstva a rozprávať s deťmi, že majú bruškovú a srdiečovú mamu. Deti sa učia prirodzene prijímať ich obe. Vedia ich pekne odlišovať menami, napríklad „chodí za mnou mama Iveta a s ňou sa takto hrávam… a maminka Katka, s ňou zaspávam…” 

V Návrate vieme pestúnom pomôcť v tom, aby sa vedeli týchto tém chopiť a postupne, veku primerane ich s deťmi otvárať.

Pre deti je to prirodzené. Tak ako my vieme mať radi viaceré deti (svoje biologické aj prijaté), tak aj oni vedia mať radi viacerých rodičov. Lucia Foltínová, pestúnska mama

Prečo je dôležité aby prijaté deti poznali svojich biologických rodičov?

V Návrate sa sústreďujeme aj na potreby „druhej” strany, teda biologických rodičov. Náš tím sa venuje rodinám v ohrození napríklad aj podporou biologických rodičov, aby ostali v kontakte so svojimi deťmi v pestúnstve, alebo aby tento kontakt dokázali obnoviť, ak ho stratili. Pomáhame im stretávať sa, zahrať sa, aj keď majú rodičia z týchto stretnutí obavy a neistoty.

Vďaka stretnutiu s biologickou mamou som začala dcérke lepšie rozumieť a pomohlo mi to prijať ju. Lucia Foltínová, pestúnska mama

Kontakt s biologickými príbuznými dieťaťa je náročný pre všetky strany. Pestúnstvo má jednu veľmi peknú pridanú hodnotu okrem samotnej starostlivosti o dieťa. Ukazuje biologickým rodičom, že o ich dieťa je dobre postarané. Často sa stretávame s tým, že do pestúnstva sa dostávajú deti rodičov, ktorí sami majú skúsenosť, že vyrastali a boli vychovávaní v nejakej inštitúcii. Sú vďační pestúnom, keď vidia, že ich dieťa má šancu vyrastať v rodine a ďalej sa  neodovzdáva skúsenosť života v inštitúcii.

Poznať svojich rodičov pomáha deťom zaplniť prázdno, ktoré si nesú vo svojom srdci, lepšie pochopiť svoj príbeh: prijať, kým sú, zistiť na koho sa podobajú a prečo majú radi veci, ktoré majú radi…

Vďaka bezpečnému rodinnému prostrediu a otvorenej, veku primeranej komunikácii má dieťa možnosť spoznávať informácie o svojom pôvode, aby spracovávaním toho, čím si prešlo, kým a prečo teraz je, kráčalo s porozumením aj voči sebe samému. Ukotvenie v realite prináša dobrý pocit, že môžem spoznávať, aké mám rôzne stránky, tie silné aj slabé a viem, čo mám ako dedičstvo od svojich biologických rodičov a čo získavam od tých pestúnskych.

V ďalších článkoch sa dozviete viac o tom akú podporu ponúka Návrat pestúnskym rodinám, spoznáte pestúnstvo optikou pestúnskych rodičov a dozviete sa viac o konkrétnych krokoch ako sa stať pestúnom.

Článok je spracovaný na základe informácií z Dňa otvorených dverí v Návrate. Realizovali sme ho a tému pestúnstva vám prinášame vďaka podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme.

autor foto: Lukáš Kala a Nikola Kala