Pestúnstvo: Čo potrebujú pestúni – služby a sila svojpomocných skupín 3/4

Zistite viac o príprave na pestúnstvo, o tom, aká dôležitá je svojpomoc a zdieľanie s ľuďmi s podobnou životnou skúsenosťou, čo je terapia dotykom a aké sú jej prínosy v budovaní a upevňovaní vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Dobrým základom pre čokoľvek je kvalitná príprava

V rámci návratovej prípravy na náhradné rodičovstvo sa venujeme spolu s budúcimi pestúnmi aj sebapoznaniu a ich životnému príbehu. Majú na nej šancu venovať sa sebareflexii, ktorá je užitočná nielen v rodičovstve ale vo vzťahoch ako takých.

Príprava v Návrate sa dotýka rôznych oblastí pestúnskeho života a veľmi otvorene kladie otázky, aj tie, na ktoré sa odpovedá ťažko alebo sa na ne vopred odpovedať ani nedá. Otvárať ich je však dôležité pre zreflektovanie a upevňovanie rozhodnutia stať sa pestúnom i zoznámenia sa, s čím sa v roli náhradného rodiča môžete potenciálne stretnúť.

Úplne na začiatok treba vedieť:

• čo pestúnstvo znamená a čo od neho možno čakať
• čo prináša prijatie dieťaťa
• ako môže vyzerať vzťah s biologickými príbuznými.

Zásadnou témou prípravy sú aj špecifiká, ktoré do rodiny prináša príchod dieťaťa s balíčkom skúseností, ktoré buď nepoznáme alebo sú už vo svojej podstate náročné.

V príprave, ale aj neskôr, v živote s deťmi, je dôležité pýtať sa a byť zvedavý. Spoznávať nielen situácie, ktorými dieťa prešlo a prechádza, ale aj ako sa v nich cíti a ako mu môžeme jeho cestu uľahčovať. Je veľmi dobré klásť otázky aj sebe – ako na mňa, na rodiča vplýva to, čím si moje pestúnske dieťa prechádza? Ako vnímam jeho biologických príbuzných? 

V hľadaní odpovedí a riešení môžu byť veľmi užitočné rôzne svojpomocné skupiny.

Keď bolia rany, ktoré sme nespôsobili

Pestúnska mama Lucia Foltínová sa s nami pozdieľala, že sa spolu s manželom museli vysporiadať s pocitmi, ktoré v nich vyvolávalo náročné prežívanie ich dcérky. Mali pocit, že riešia niečo, čo nespôsobili.

Keď prijaté deti napríklad prežívajú úzkosti, môžu prameniť z ťažkých situácií, ktoré zažili v detstve. Pestúni za to nemôžu, nemohli ovplyvniť to, čo deti kedysi zažili.

Tak ako za to nemôžu ani deti samotné, tiež sa nemajú dobre a chceli by sa mať lepšie. .

Súčasťou rodičovstva môže byť aj pocit bezmocnosti a vyrovnávanie sa s ním. Obzvlášť v situáciách, kedy si dieťa prechádza niečím náročným a ako rodičia objektívne nemáme dosah na to, aby sme mu pomohli problém vyriešiť.

Mnohokrát im nevieme pomôcť priamo, no vždy je možnosť byť im oporou a sprievodcom. A to je viac ako si myslíme. Pretože dobré a stabilné vzťahy majú liečivý potenciál.

Pomoc pri zvládaní emócií hnevu či bezmocnosti

Pocity bezmocnosti a neschopnosti nás môžu zvádzať k tomu, aby sme sa hnevali a môžu nás viesť k obviňovaniu seba či biologickej rodiny. To ale neprináša riešenia. 

Situácia, v ktorej sa náhradné rodiny nachádzajú je často výsledkom toho, že biologickí rodičia sami majú skúsenosť zo života v inštitúcii, prešli náročnými zážitkami, ktorým nemal kto zabrániť a ktoré im nik nepomohol spracovať.

V konečnom dôsledku sa tu nedá hnevať na nikoho. Napriek tomu je hnev, ktorý cítime, keď sa deťom deje niečo nepríjemné, opodstatnený. Pre zvládanie takýchto situácií je zdieľanie s ľuďmi s podobnou skúsenosťou veľmi cenné. Je aj vedecky potvrdené, že že rodina, komunita, priatelia a svojpomocné skupiny sú ako zdroje pre prekonanie kríz kľúčové.

Keď boli naše dcéry menšie, pomáhalo nám byť v kontakte s rodinami ako je tá naša. Teraz sme vo fáze, že sa mám svoj okruh blízkych ľudí, ktorým sa môžem zdôveriť, keď potrebujem. A sú to aj rodičia biologických detí. Vidím, že podobné problémy majú aj bežné, nie náhradné rodiny, aj oni majú problémy a majú to ťažké. Lucia Foltínová, pestúnska mama

Pestúni, ktorí sú zdrojom informácií aj pochopenia, sú v zvládaní rodičovských výziev pre ostatných pestúnov nenahraditeľní.

Sila svojpomocných skupín

Svojpomocné skupiny predstavujú miesto na zdieľanie informácií, zážitkov a skúseností, ale aj praktické riešenia výchovných alebo zdravotných situácií, čo dokáže nesmierne uľahčiť výzvy, s ktorými sa pestúnske rodiny potýkajú.

Keďže pestúnske rodiny sú stále celkom vzácne, tak podstatným účinkom stretnutí svojpomocných skupín je aj prijatie a identifikácia – aha, nie som so svojimi ťažkosťami sám, nie sú ojedinelé, majú riešenia a to, ako sa v nich cítim je opodstatnené. Spoločné zdieľanie a porozumenie dáva legitímnosť vlastnému prežívaniu a to v mnohom uľahčuje nechádzanie praktických riešení. 

Svojpomocné skupiny prinášajú veľmi dôležité vedomie, že v tom nie ste sami. 

Čo sú kluby náhradných rodín?

Kluby náhradných rodín organizované Návratom a Asociáciou náhradných rodín sú pravidelnými stretnutiami ľudí, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Ich cieľom je navzájom sa podporiť, nájsť pomoc a podať ju ďalej. Vedú ich skúsení pestúnski alebo adoptívni rodičia a stretávajú sa pravidelne, raz do mesiaca. Okrem stabilných stretnutí pripravujú špeciálne akcie, napríklad spoločný víkend na chate alebo lyžovačku a organizujú vzdelávania formou občasných prednášok a seminárov.

Kluby sú výborným zdrojom aj pre budúcich pestúnov. Ak ešte nie ste rozhodnutí, či je pestúnstvo pre vás správna cesta, môžete si to v Klube zažiť. Stretnete tu pestúnskych rodičov, deti, súrodencov. Vítaní ste, aj keď o pestúnstve ešte len uvažujete.

Návratové služby pre pestúnov a náhradné rodiny

Okrem Klubov a svojpomocného zdieľania je možnosť osloviť odborníkov a spoločne pomôcť dieťaťu a svojej rodine cez odborné poradenstvo či špeciálne terapie. V Návrate máme v ponuke niekoľko typov terapií pre rôzne potreby detí. V zásade nenáročnou, ale o to účinnejšou je dotyková terapia, ktorú ponúkame aj v Návrate. Je to špecifická forma hrania a dotykov tak, aby bol podporený vzájomný vzťah a blízkosť. 

U dieťaťa je dôležité mať rešpekt k potrebe aj nepotrebe dotykov. Ja som ich velmi potrebovala, ale vnímala som, že dcérka ich nechce prijímať v takej miere, ako som ja chcela. Na ňu to bol tlak a potom aj na mňa. Tak som si k nej raz sadla a povedala som: Počuj, ja veľmi potrebujem dotyky a objímať ťa, ale vidím, že tebe sa to nie vždy páči a možno ti to je až nepríjemné. Ja ti teda skúsim lásku prejavovať inak. A keď sa ty budeš chcieť objímať, príď za mnou. Odvtedy chodí za mnou. Má to viac pod kontrolou, vie si to sama regulovať a v konečnom dôsledku sa objímame častejšie. Lucia Foltínová, pestúnska mama

Pri filiálnej terapií sa rodič hrá s dieťaťom pod vedením odborníka. Učí sa špeciálne formy hry na podporu vzťahu, zadávanie hraníc, pomenovanie emócií a teda aj riešenie výchovných ťažkostí.

Dyadická terapia je dobrým pomocníkom najmä pre deti, ktoré majú napr. komplexnú vývinovú traumu, teda zažili viaceré náročné skúsenosti. Je efektívna, pretože pracuje aj s rodičmi aj s deťmi.
Viaceré terapie pracujú s tvorivosťou – sandplay alebo terapeutické rozprávky.

V záverečnom diele minisérie o pestúnstve si budete môcť prečítať ako sa na Slovensku dá stať pestúnom, ako tento proces prebieha a na čo všetko má pestún nárok.

Článok je spracovaný na základe informácií z Dňa otvorených dverí v Návrate, ktorý sme realizovali vďaka podpore od Nadácie ZSE s cieľom šíriť povedomie o pestúnstve. Ďakujeme.

autor foto: Lukáš Kala a Nikola Kala