Ďalšia hračka ma nezachráni

Ak chceme pomôcť opusteným deťom, hľadajme spôsoby, ktoré im umožnia opustiť detský domov a prežiť detstvo v rodine. Preto sme v Návrate pripravili novú kampaň: Ďalšia hračka ich nezachráni. Bezpečný vzťah s rodičom áno.

Pridajte sa k nám a prispejte k tomu, aby deti mohli žiť v skutočnom domove. Okrem daru je pre nás veľkou pomocou, keď budete našu kampaň šíriť a zdieľať na vašich sociálnych sieťach. Ďakujeme.

„Stojím v bazéne so studenou vodou. Siaha mi po krk. Hladina je pokojná, aj keď v bazéne je nás veľa. Nikto sa už veľmi nehýbe, len občas niekto spraví pár temp, aby sa zohrial. Čakám, že mi niekto pomôže von. Sama sa von nedostanem, pretože steny bazéna siahajú vysoko nad moju hlavu.
Telo mi už dávno začalo krehnúť. Nemyslím na nič, len na teplú deku, do ktorej by ma niekto zabalil alebo na pevné objatie niekoho, kto nie je taký studený ako ja. S deťmi v bazéne naokolo sa nedotýkam. Sú rovnako chladné a dotyk s nimi mi neprináša nič príjemné.
Zrazu na hladinu padá tieň, potom ďalší a ďalší. Zdvíham hlavu a vidím, že k bazénu prišli akýsi ľudia. Mávajú na nás, usmievajú sa, vyzerajú dobre. A hlavne, normálne sa hýbu a vyzerá to, že im nie je zima. V srdci sa mi niečo pohne – snáď by ma mohli vytiahnuť. Dvíham ruky, naťahujem ich k nim. Usmievam sa. Nedočiahnem.
Vidím, že niečo vyberajú z tašiek. Plyšové hračky, autíčka, čokoládky. Nahádžu ich k nám, do studenej vody, v očiach sa niektorým z nich lesknú slzy. Ale prečo odchádzajú?
Na vodnej hladine pláva bez zmyslu kopa hračiek a sladkostí. V ústach sa mi pomaly roztápa sladká tyčinka. Plyšák je nasiaknutý vodou. A zima ostáva.
Robím pevné rozhodnutie. Nabudúce sa nedám. Už nikdy nedovolím, aby ma niekto takto sklamal. Už nikdy nebudem veriť ľuďom, ktorí sa priblížia k môjmu bazénu.“

Je zvykom spomenúť si na opustené deti pred sviatkami a poslať im nejakú peknú vec. Veď, keď dieťa nemá rodinu, ako asi trávi sviatky?

Možno si pomyslíme, že nič nedostane na narodeniny, nemá si čo rozbaliť pod stromčekom. To treba napraviť! Predstavujeme si chladné a neosobné miestnosti ústavu, kde deti trávia svoje detstvo. Holé steny, jednotvárnu bielizeň, monolity sektorového nábytku. Toto už nemusí byť skutočný obraz inštitúcií, ktoré sa pre niektoré deti stali domovom na mnoho rokov. Dnes už takto nevyzerajú.

Deťom v detských domovoch (dnes Centrá pre deti a rodiny) nehrozí materiálne strádanie. Možno sa potešia hračkám, sladkostiam a tie väčšie aj oblečeniu alebo technike. Ale je to len krátkodobé a rýchlo vyprchajúce potešenie. Do budúcnosti si z neho veľa neodnesú. Ak nemajú hlbší vzťah s ľuďmi, ktorí im hračky prinášajú, tak ani tie hračky pre nich nebudú dlhodobo dôležité. Ako hovorí Renáta Matejová, dlhoročná riaditeľka detského domova Studienka a podpredsedníčka Návratu*:

Prečo nie je dobré darovávať deťom v detskom domove hračky, som vedela už predtým, ako som vstúpila do detského domova ako riaditeľka. No každým rokom sa myšlienka nezmyselnosti darčekov vo mne upevňovala. Mnohé deti mali neosobný vzťah k darovaným veciam, neboli to darčeky, s ktorými by sa im spájal ich osobný príbeh. Dlhodobá túžba po nejakej veci nebola prepojená s ich rodičmi, ako tomu býva v rodine – nemali možnosť s nimi zdieľať, po čom túžia, rozprávať sa o tom, ako by sa to dalo vymyslieť, aby to mohli mať…

Obdarovanie nebolo spojené s atmosférou ich domova, s miestom a ľuďmi, ku ktorým patria. Skrátka aj veci, po ktorých túžili sa po nejakom čase „stratili“, akoby nikdy neboli. A napriek tomu si myslím, že väčšina detí by rada vymenila toto všetko za trebárs obyčajné rožky s paštétou v ich, aj keď, chudobnejšom príbytku, avšak s ich rodičmi a blízkymi.

Na obraze chladnej, pustej inštitúcie predsa len zostáva stále pravdivá jedna vec. Osamelosť. Pustota vzťahov.

Čo opustené deti skutočne potrebujú?

To, čo opustené deti najviac potrebujú im nedá neosobne darovaný plyšák. Ďalšia hračka ich nezachráni. Potrebujú to, po čom vlastne túžime všetci je skutočná blízkosť niekoho, komu môžeme dôverovať. Tú nájdu len v bezpečných vzťahoch s blízkymi ľuďmi, ktoré budú dlhodobé a konzistentné. Deti v nich potrebujú vyrastať, aby sa cítili prijaté a milované, aby sa rozvíjali, rástli a naučili sa takéto vzťahy vytvárať pre seba a v budúcnosti aj pre svoje deti.

V Návrate už viac ako 30 rokov hľadáme riešenia, ktoré prinášajú dlhodobú zmenu situácie opustených detí a rodín, ktoré sa ocitli v ťažkých životných podmienkach. Venujeme sa konkrétnym deťom a konkrétnym rodinám, ale aj zavádzaniu systémových riešení.

Ako môžem pomôcť?

Aj vy môžete byť súčasťou riešenia pre opustené deti na Slovensku. Pridajte sa k nám a podporte naše služby darom, šírte a zdieľajte našu kampaň ďalej, rozprávajte sa o tejto téme s vašimi blízkymi a známymi.

Každým vašim darom prispejete k tomu, aby všetky deti vyrastali tam, kde majú, v láskyplnej rodine, či už v biologickej alebo náhradnej.

Ďakujeme, že ste s nami a s rodinami, ktoré potrebujú pomoc.

* Celý blog Renáty Matejovej si môžete prečítať na blogu Denníka N.

Partneri kampane

Ďakujeme reklamnej agentúre Elite/Monday Lovers, ktorá pre nás kampaň vymyslela a realizuje pro bono. Fotografie, ktoré sa stali základným vizuálnym prvkom kampane nafotil vo veľmi príjemnej atmosfére fotograf Lousy. Ďakujeme deťom, ktoré sa stali tvárami našej kampane a ich rodičom za zapojenie sa do šírenia posolstva o skutočných potrebách detí a za podporu nášho fundraisingu touto formou.

Naša vďaka patrí všetkým našim partnerom, ktorí sa podieľajú na jej šírení poskytnutím mediálneho priestoru zadarmo:

Ďakujeme za zdieľanie našej kampane Verygoodies, BENU lekáreň, Albi a Slovenskej sporiteľni za jej podporu v aplikácií George. A všetkým vám, ktorý ju šírite ďalej.