Jediný domov pre dieťa je rodina. Hodnota a pravda, ktorou v Návrate žijeme už 30 rokov. Koľko rokov ale ešte potrebuje naša spoločnosť, aby si túto pravdu uvedomila naozaj a naplno? Netrúfame si to odhadnúť. Trúfame si však sa za ňu aj naďalej zasadzovať. Kým nebudú všetky deti doma.
Ako príbeh Návratu vnímajú jeho zakladatelia Marek Roháček a Vlado Matej? Nech sa páči, prečítajte si.
„Dostali sme dar
Dostali sme dar 30 rokov spolu slobodne tvoriť, učiť sa, zlepšovať svet, vzťahy a zažiť veci, ktoré sa nedajú kúpiť. Dnes máme prostredie, komunitu, spoločenstvo, ktoré sa volá Návrat, ktoré je pestré, ktoré má svoju vôňu a farbu.
Je tvorené veľa rôznymi ľuďmi, rolami a dnes už generáciami. Rodiny, s ktorými spolupracujeme, sú kľúčové. Bez nich by Návrat nebol. Chápeme sa partnersky. Spolu s rodičmi sa učíme, čo je dobré pre deti všeobecne a pre to ktoré dieťa špeciálne.
Znova sme si pripomenuli slová prof. Zdeňka Matějčeka, že „není důležité něco velkého udělat, ale něco ustát a v dobré obrátit“. Vedel, čo hovorí, lebo žil a tvoril v čase neslobodného socializmu a kolektívnej výchovy, keď pripomínal dôležitosť vzťahového rodinného prostredia pre deti.
Verím, že sme spolu „něco udělali“ a aj „něco ustáli“. Schopnosť ustávať budeme určite potrebovať aj v nasledujúcich časoch. Výziev pre ďalšie obdobie je dosť všade okolo nás. Už len prinášať dennodenne nádej pre svoje okolie je veľmi dôležité.
Deti, ktoré na Slovensku zostávajú v zariadeniach, majú často rôzne znevýhodnenia a našou spoločnou výzvou v Návrate a celej spoločnosti je vytvoriť pre nich možnosť žiť v rodine. Znamená to zmeniť veci na viacerých úrovniach, je to proces na viac rokov a celá zmena začína v hlave každého z nás. Toto je jedna z tém pre ďalšie roky.
VĎAKA za spoločnú cestu doteraz a aj tú pred nami.“
Marek Roháček,
spoluzakladateľ a predseda Návratu
„Kostol a Kufor
Spomínam si na jedno stretnutie na klube náhradných rodín asi v roku 1996. Rodičia rozprávali svoje životné príbehy. Prítomná bola aj mladá psychologička, ktorá v závere komentovala svoje pozorovanie, už len v tíme pracovníkov, slovami: „Tak tu bude práce ako na kostole.“
Táto veta sa mi zdala vtedy dosť komická, ale v podstate vyjadrovala postoj mnohých pomáhajúcich profesionálov vtedy a asi aj dnes. My – profesionáli – vieme, vy – klienti – ste objektom našej profesionálnej práce. A my sme tu na to, aby sme vám pomohli, usmernili vás a posunuli vás tam, kde ako dobrí rodičia máte byť.
Toto sa v Návrate nikdy nedialo, a ak aj boli nejaké náznaky tohto prístupu, rýchlo vymizli. Návrat reprezentuje prístup nie „práce ako na kostole“ ale „kufra“. Vysvetlím. Moja kolegyňa Anna Serrano z Portugalska, ktorá nás v posledné roky učila, ako podporovať rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, ilustrovala, ako majú pracovať poradcovia v rodinách:
„Prichádzate do rodiny s kufrom, ktorý predstavuje všetko, čo ako profesionál viete. Ten však použijete ako sedačku, sadnete si naň a pozorne počúvate, čo vám rodičia hovoria. Niekedy, keď je to vhodné, opatrne otvoríte šuplíček na kufri a ponúknete z neho rodine nejaký nápad, možné riešenie, informáciu. Je na rodičoch, či to prijmú, ako s danou ponukou naložia.“
Ako poznám Návrat, takýto prístup sa posledných 30 rokov darilo v práci poradcov náhradných rodín kultivovať. A aj preto je po 30 rokoch Návrat tam, kde je. Teda aspoň ja to tak vnímam.“
Vlado Matej,
spoluzakladateľ Návratu, správca nadácie Socia