Načo sú deťom rodičia počas dospievania?

Zorganizovali sme pobyt pre rodiny s dospievajúcimi deťmi. Prišli dospelí a prišli aj tínedžeri. Prišli a zostali celý víkend. Fakt! Už toto je vlastne úspech. Presvedčiť vraj ufrflaných, večne nudiacich sa tínedžerov, ktorí k životu potrebujú nie jedlo, ale wifi, že je dobrým nápadom byť spolu s rodičmi na chate a tráviť čas s inými rodinami!

Čo vám v dospievaní pomáhalo? A čo vás zneisťovalo?

Rodičom sme ponúkli diskrétny priestor v rodičovskej skupine, kde mohli vyventilovať svoje napätie, ale nie len to! Takisto sa mohli vrátiť do vlastných čias, keď dospievali a rozpamätať sa, čo im zo strany ich rodičov pomáhalo a čo nie.

„Páčila sa mi aktivita, pri ktorej bolo nutné si pospomínať na vlastné dospievanie, čo ma v ňom posilňovalo a čo zneisťovalo zo strany rodičov. Zaujímavé bolo, ako náhodné usporiadanie dvojíc našlo veľmi podobné osudy a pritom veľmi špecifické. Veľa sa hovorí ako vlastná minulosť ovplyvní človeka a jeho rozhodovanie, ale v spleti udalostí na to zabúdame, málo s tým pracujeme, prepájame s prítomnosťou.“

Toto bola úplná veselá „bomba“ ! Rodičia zistili, že presne to, čo robia svojim dospievajúcim a oni na to frflú, robili ich rodičia im! Bol to naozaj krásny a zásadný objav pre všetkých rodičov.

A čo mladí? Mali svoju vlastnú skupinu! Nie hudobnú😊, ale diskrétny rozprávací (i mlčiaci) priestor. Mohli v rámci neho zdieľať svoje trápenia dospievania, formou role play skúsiť byť v koži rodičov a vyskúšať si aj rôzne stratégie riešenia konfliktov s dospelými či medzi sebou.

Jedno bolo jasné: potrebujú sa navzájom!

A potom prišiel na rad marshmallow a špagety. Vidieť ako rodičia skúšajú s dospievajúcimi robiť z tohto materiálu stavbu, ktorá zvládne presun náročným terénom, bola sila!

Boli sme očarení ako sa v jednej rodine pri stavaní dospelí nechali viesť dospievajúcimi a pri presune stavby terénom zase viedli dospelí dospievajúcich. V inej rodine to zas mali opačne! Jedno bolo jasné: potrebujú sa navzájom!

Najlepší čas na pobytoch býva tradične v čase voľna : keď jeden rodič si prisadne k inému a zahovoria
sa o spoločných témach, alebo si vyjdú spolu na prechádzku. Mladí sa zase pozbierajú a je ich dosť na
futbalovú partičku alebo schovávanie sa z dohľadu dospelých. Takýchto chvíľ bolo na pobyte dosť. A boli aj chvíle, keď sme sa jednoducho všetci fakt spolu hrali : napríklad žmurkanú.

„Obohacujúcim prvkom tohto pobytu bolo rôzne vekové zloženie rodičov a to odovzdávanie
skúseností medzi generáciami, tá múdrosť a skúsenosť premiešaná s energiou mladších z rôznych
kútov Slovenska bola na nezaplatenie. Preberali sa vážne témy ale bez veľkých gest a pátosov, vznikli
nové priateľstvá nielen medzi deťmi ale aj medzi rodičmi.“

Mladí boli v svojom diskrétnom priestore nezastaviteľní, tvoriví, konštruktívni a parádni! Dokázali
sformulovať zaujímavú výzvu všetkým rodičom! A odkazy tým svojim, z ktorých sa nám tajil dych!

Zasiahol ma list od mladých, v ktorom písali, aby sme im viac dôverovali, snažili sa im porozumieť, nevzdávali to a hlavne aby sme hľadali nové spôsoby, ako s nimi tráviť čas.

„Z nášho pohľadu to robíme, ale z pohľadu mladých asi nie dostatočne, adekvátne, tak ako by si predstavovali. Je teda potrebné neustále hľadať nové spôsoby a nie zostať v našej komfortnej zóne, posúvať sa vpred aj keď máme milión dôvodov prečo zostať v našej bubline.“

Majú strach o svoje deti a prajú im aby sa im darilo

Boli to parádni mladí ľudia s názorom a ich dosť dobrí rodičia. Áno, povedali to jasne: majú strach o svoje deti a prajú im, aby sa im darilo. Niekedy ich strach ochromí až tak, že neveria mladým, že zvládnu nástrahy dospelosti. Túžia ich dobre odsprevádzať k dospelosti.

Aby sa z princov a princezien stali králi a kráľovné

Na konci pobytu rodičia prijali našu výzvu: pustiť mladých skúsiť po troche zažiť svet a zabaliť im na cestu
symbolické buchty. Ako v každej rozprávke, aj v tejto rodičia potrebujú porozumieť, že vďaka bojom
s drakmi, plnením náročným úloh, blúdením a hľadaním správnej cesty, sa môže z každého
nedospelého a málo múdreho princa či princeznej stať postupne múdry a rozvážny kráľ alebo
kráľovná.

Bonusom pobytu bola aj živá kniha: pestúnska mamina Anička porozprávala príbeh vzťahu s pestúnskou dcérou a zdôraznila význam dlhodobej prítomnosť našich služieb:

„Výnimočný bol prerozprávaný príbeh Aničky a jej pestúnskej dcéry. Plný strastí ale s happy endom, v ktorom bol Návrat po celý čas sprevádzajúcim elementom. Pripomenulo mi to poskladaný obrázok z puzzle, kde je Návrat dôležitou, neoddeliteľnou súčasťou, bez ktorej by to nedávalo zmysel. To by však nebolo možné bez vybudovanej dôvery, odbornosti a zároveň priateľstva. Na to sú potrebné aj takéto pobyty, kde sme si bližší tým, že trávime viac času spolu. Máme možnosť si trochu oddýchnuť od detí a tým získať nadhľad, vypočuť si iný pohľad nezaujatého človeka na náš príbeh, pohľad odborníkov, skúsenejších rodičov. Tým má to sprevádzanie Návratu väčší dosah na každého individuálne.“

A ako môžu rodičia s dospievajúcimi deťmi preniesť stavbu z marshmallow a špagiet náročným terénom? …Úplne normálne. Krok po kroku. SPOLU.

Dana Koníček Žilinčíková, odborná poradkyňa a Monika Gajdošíková, pestúnska mama

Pobyt podporila Nadácia Slovenskej sporiteľne a Nadácia Pomoc druhému. Ďakujeme!