Ako vyzerá srdce adoptívnych a pestúnskych rodičov?

Aké deti títo rodičia milujú?

Šesťročná Katka sa ťažko adaptovala v novej rodine, aj v škôlke, aj po príchode súrodenca. Ešte stále má ťažkosti vo fyzickom kontakte a ešte stále má strach z hlbokého vzťahu. Napriek všetkému urobila obrovské pokroky a čomukoľvek čelí, už nie je na to sama. Jej adoptívni rodičia ju nádherne sprevádzajú životom. Ešte keď sa pripravovali na adopciu, našli si najbližší Klub náhradných rodín a začali tam chodiť, aby na to, čo príde neboli samy.

Dvojročný Rastík prišiel k pestúnom len pred polrokom. Vyzerá veľmi šarmantne a tak ho rýchlo považujete za bezproblémové dieťa. Ale v stresových situáciách zajedá náročné emócie jedlom miesto toho, aby utekal k svojej budúcej vzťahovej osobe. Áno, polroka na vybudovanie hlbokého vzťahu nestačí, ale pestúni sú trpezliví a veľmi sa snažia, aby im dôveroval. Pestúni sú široko ďaleko jedinými pestúnmi vo svojom regióne, preto sa tešia aj z online konzultácií s psychológom aj z občasných skupinových stretnutí s rodinami s prijatými deťmi, za ktorými dochádzajú takmer 40 km.

Ročná Ema dala svojim adoptívnym rodičom prvý polrok zabrať. Jej nočné úzkosti a ťažkosti s fyzickou blízkosťou vyvolávali v adoptívnych rodičoch pocity bezmocnosti. V odľahlom regióne sa nevedeli dopátrať podpory, tak využili našu ponuku zapojiť sa do online skupín pre začínajúcich adoptívnych a pestúnskych rodičov.

Trojročný Miško pôsobí bezproblémovo. Ešte celkom nerozumie aký je rozdiel žiť s rodičmi, ktorým sa narodil a žiť s inými, u ktorých bol prijatý srdcom. Jeho adoptívni rodičia by radi pre Miška našli kamarátov s podobnými príbehmi. Vôbec neľutujú cestovať za nimi takmer 50 km. 

Sedemročný Romanko žije so svojou adoptívnou maminou sám v lokalite, kde sa so svojím príbehom cíti osamelo a tak jeho nová maminka neváha cestovať desiatky a aj stovky kilometrov za inými rodinami s podobnými príbehmi. Je jej jasné prečo. Do novej rodiny prišiel ako trojročný a nebolo to ani pre neho ani jeho novú maminu ľahké, teraz sú už tím. Romanko vyzerá medzi ľuďmi veľmi odvážne a má šibalské zvedavé oči, ale ešte stále potrebuje pomerne často skontrolovať očami, aj pritúlením, že mama existuje. Na pobyte bol hrdinom – ako najstarší sa láskyplne staral o mladšie deti s podobnými príbehmi.

Štvorročný Lukas a polročný Matej sú dvaja okatí súrodenci s rómskymi koreňmi. Ich adoptívni rodičia sami prešli pocitom osamelosti, frustrácie i veľkého smútku, keď sa snažili naladiť na prvé prijaté dieťa. Maminka sa rozhodla o tom všetkom písať a neskôr založila na sociálnych sieťach podpornú skupinu pre všetkých, ktorých cesta adopcie čaká. Žijú v regióne, kde im podobných moc niet.

Videli sme na pobyte dospelých, ktorí majú obrovskú úctu k svojim prijatým deťom. Rad radom si zamilovali deti, ktoré sa narodili niekomu inému. Chcú sa vzdelávať, zdieľať svoje príbehy a spolu s deťmi rásť. Veríme, že v srdci ich prijatých detí prebýva vďaka tomu mnoho pokoja a nádeje a istota, že tento svet je dobrým miestom pre život.

V záverečnej aktivite si rodičia mohli z pripravených pomôcok najprv stvárniť svoje srdce. Potom ako skupina mali spolu vytvoriť jedno veľké rodičovské srdce, v ktorom je kúsok každého z nich. Nižšie vidíte ich tvorivosť.

A čo sme videli, že prebýva v srdci srdiečkových rodičov?

• LÁSKA – vnímajú, že príchod detí je pre nich dar a že sa cítia naplnení
• TÚŽBA vychovať z prijatých detí dobrých a slušných ľudí
• HRDOSŤ na to, že im prijaté deti začali dôverovať
• STRACH ako si poradia, keď prídu ťažké chvíle
• PREKVAPENIE, že nie sú tak trpezliví ako si mysleli
• SMÚTOK a STRES, ak by ich deti  nezažili prijatie okolia
• STRACH z rasistických prejavov okolia
• NEISTOTA, že nie vždy budú vedieť čo ich dieťa potrebuje
• FRUSTRÁCIA, že nemajú dosť informácií v právnych procesoch, a že ich ani na úradoch niekedy nevedia nájsť
• OBAVY, či budú vedieť deťom vysvetliť ich príbehy adopcie
•  mnoho iného krásneho, ťažkého a neznámeho…

Rodičia zhodne potvrdili, že najväčším benefitom pobytu boli ľudia: ľudia s podobnými príbehmi, ktorých vďaka spoločnému pobytu spoznali, a že mali psychológov po ruke a možnosť individuálne s nimi konzultovať svoje otázky a ťažkosti. V ich spätnej väzbe rezonovalo, že už nemajú pocit, že sú v tom sami a vidia, že veci sa dajú riešiť.

Veľmi sa im tiež páčilo, že sa im niekto vedel s citom postarať o ich deti. Pre mnohé rodiny to bol totiž prvý spoločný pobyt mimo domov a tak sa im výborná starostlivosť personálu hotela veľmi rátala.

Danka Koníček Žilinčíková a Barbora Bobáková

Pobyt vďaka finančnej podpore Mesta Levice mohol byť v Hoteli Hviezda v Dudinciach, kde si rodiny užili plavecký a relaxačný bazén a skvelú detskú herňu. Ďakujeme dobrovoľníčkam z  Klubu náhradných rodín v Leviciach, ktoré sa v čase odborného programu a konzultácií, starali o deti.

Vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja rodiny mohli mať rodiny na pobyte k dispozícií psychológov a okrem rodičovských skupín aj individuálne konzultácie.

Poznámka: mená detí sú kvôli ochrane ich súkromia zmenené.