
Už tretí rok sa vo februári prihovárame nám všetkým s témou, ktorá súvisí s nami – s ľuďmi. Naše vzťahy ovplyvňujú aj naše DOTYKY. A opačne: naše dotyky ovplyvňujú aj naše vzťahy. Týždeň rešpektuplných dotykov nás všetkých podporí, aby ste si/sme si boli blízki. Túto túžbu tam vnútri seba všetci máme. Narodili sme sa ako sociálne cítiace bytosti. Túžime po tých druhých, po ich blízkosti.
Je taký príbeh. Pri stavaní veže v Babylone sa ľuďom kedysi pradávno poplietli jazyky.
Ako mohli vystavať vežu, čo nespadne, keď si prestali rozumieť?
Čo keď sme si s Babylončanmi blízki? Vyzerá to zvonku, že si v mnohom nerozumieme. Akoby sme si boli vzdialení. Akoby…, ale ako to máme zvnútra? Po čom to všetci túžime?
Pozerám na svoju ruku. Z jednej strany dlaň plná čiar a nad dlaňou päť rôzne dlhých prstov. Zovriem ruku a vidím ako sa moje prsty spojili a potom dlaň otvorím, vidím čiary života. Aj toto som ja. Moja ruka. Každý deň ju používam na chytenie pohára, vidličky, taniera, stoličky, naštartovania počítača, vyťukania telefónneho čísla mojim blízkym i vzdialeným, na presun pečiva z regálu v obchode do košíka, na platbu kartou či cash, na otvorenie knihy, na miešanie polievky, na umývanie zubov…a na pohladenie mojich blízkych, na náruč pre smutných a unavených, na chytenie sa blízkeho, keď sa mi chveje zem pod nohami…
Čo keď naše vzájomné medziľudské vzťahy sú pomyselnou VEŽOU, ktorú tu spolu staviame?
My všetci sme stavbyvedúci i murári. Doma trénujeme ako rodičia s deťmi stavanie veže medzi dvomi najbližšími ľuďmi, aby dieťa mohlo tam vonku stavať vežu s ďalšími. Doma rozhodujeme ako ju stavať, aby STÁLA a opravovať, ak sa nahýňa.
Ako prispievajú k stavbe veže DOTYKY?
Naša učiteľka pre terapiu dotykom, zameranú na podporu hlbokých vzťahov v rodinách, nám prízvukovala:
„Týranie je zlý dotyk. Sexuálne zneužívanie je absolútne nevhodný dotyk. Zanedbávanie je žiadny dotyk.“ Neera T. Paine, certifikovaná terapeutka masáží
Ale aký je vo vzťahu rodič-dieťa ten dobrý dotyk? Ktorý dotyk a koľko takých dotykov rodiča s dieťaťom stačí, aby naša vzájomne budovaná veža nespadla? Aké dotyky, kedy a ako ich s deťmi robiť, keď sa nám veža rúca?


V Týždni rešpektuplných dotykov budeme viac písať a hovoriť o tom ako cez dotyk budovať sebaúctu detí, ako cez dotyk učiť deti povedať NIE. Ako sa dotykmi rozvíja vzťah rodič-dieťa a ako dotyk prispieva k zlepšeniu vývinu dieťaťa i k uvoľneniu, keď je jednoducho na nich toho veľa. Budeme tiež písať a hovoriť o tom akú ma vnímavý a ohľaduplný dotyk moc ovplyvňovať duševné i fyzické zdravie. Budeme Vás pozývať dotýkať sa doma alebo na našich aktivitách s úctou a rešpektom svojich detí – a ak sa to nedá naozaj, ako to robiť emočne.
A rodičovstvo v tom všetkom?
Zmyslom rodičovstva nie je vychovávať, ale odovzdávať deťom hodnoty a spôsoby človečenstva a naučiť ich používať v bežnom živote s inými.
Ak naučíme naše deti láskyplným a rešpektuplným dotykom v blízkych vzťahoch, dávame im dar, ktorý môžu posunúť do vzťahov s rovesníkmi.
Ako stavať vežu s inými?
Rovnica pre napĺňanie túžby stavať vežu s inými, znie jednoducho: začnime od seba, tam kde sme a s tými, s ktorými sme. Babylončanom sa jazyky pri stavbe poplietli. Nebuďme Babylon. Či nie sme o tisícročia múdrejší?
Každý deň môžeme urobiť niečo obyčajné a malé, aby sa nám jazyky krásne prepojili a preplietli. Vo vzťahoch, aj cez dotyky. Ide o jednu spoločnú vežu, teda o nás všetkých!


Dana Koníček Žilinčíková, trénerka a lektorka terapie dotykom
Event: Týždeň rešpektuplných dotykov v rodinách
Program – Týždeň rešpektuplných dotykov:

-
Pozvánka_Týždeň rešpektuplných dotykov
pdf968 KB