Ďakujeme všetkým, ktorí pred kamerami reflektovali vlastné spomienky, pocity, obavy i nádeje spojené s rodičovstvom! Na spisovateľov, hudobníkov, najrôznejších umelcov i návštevníkov festivalu Pohoda, sa obraciame s otázkou..
„... potrebujeme byť spolu... v priestore pre každého ... plného dôvery ... ktorý sa stáva oporou ... a na nikoho sa tam nezabúda...“
„Náhradné rodiny sú ako fazuľa. Aby sme mohli rásť, potrebujeme palicu. Rodičovské stretnutia sú takou palicou, takou našou oporou,“ povedala pestúnka Eva na poslednom zo stretnutí náhradných rodičov, ktorých deti dorástli do veku puberty, kedy sa mnoho vecí láme.
Po minuloročnom úspechu sa v prešovskom Centre Návrat opäť realizovali rodičovské skupiny. Stretnutia prebiehali od marca do mája jedenkrát za týždeň. Boli zamerané na posilňovanie a rozvoj nových rodičovských zručností a na transformáciu tradičných výchovných postojov a postupov v duchu adlerovskej psychológie.
„Pozvanie na víkend som prijal z presvedčenia, pre správnu vec, ktorej verím. Mladými dospelými z náhradných rodín sme sa nestali dobrovoľne, máme mnoho otázok, ktoré si chceme zodpovedať. Celý víkend bol pre mňa silný zážitok. Teším sa z ľudí, ktorých zaujímame. To, že nie sme sami, nám dodalo odvahu do ďalších krokov. Je to akási symbolická cesta sebapoznania každého z nás.“
Radovan, 25 rokov
Od júla do októbra 2010 uskutoční Centrum Návrat v Žiline sériu zážitkových vzdelávacích stretnutí pre dobrovoľníkov, ktorí nezištne poskytujú podporu náhradným rodinám vo svojom voľnom čase.
Výročná správa Návrat 2009 je aj pre nás možnosťou s odstupom sa pozrieť na rok 2009. Bol to najrozpínavejší rok v histórii Návratu z hľadiska rozsahu našej práce v regiónoch, z hľadiska rozpočtu, počtu pracovníkov, i procesov, ktoré sme museli zvládnuť.



Večer som pri chate našla dve deti, ktoré ešte chceli byť vonku. „Čo to je?“ spýtala sa Dominika a ukázala na malé svetielka v tme. „Niekto ide, bojím sa,“ povedala a chytila ma za ruku. To isté urobil Nikolas. Chvíľu sa so mnou báli, aby sa dozvedeli, že sú to svätojánske mušky. Potom som im jednu chytila. Keď som otvorila dlaň, mala som v rukách svetielko a oni ho s úžasom sledovali....
Je množstvo detí, ktoré sa ocitnú v situácii, keď sa o nich vlastní rodičia alebo iní blízki nedokážu postarať, udržať ich v bezpečí. Vtedy vstupuje na scénu štát, jeho inštitúcie so svojím systémom starostlivosti. Ponúkam Vám dva príbehy. O tom, ako si štátne inštitúcie poradili s takouto situáciou v dvoch konkrétnych prípadoch v dvoch rôznych krajinách: na Slovensku a v Kanade.

