Pre náhradné-srdiečkové maminky je dôležité, aby si boli istejšie v rodičovských zručnostiach a vedeli vhodne reagovať na správanie svojich detí. Potrebujú pracovať na sebe, učiť sa uvedomovať si svoje potreby a tendencie reagovať vo vypätých situáciách.
Ako srdiečkové maminky malých detí sa stretávame cez Návrat, o.z. v Bratislave každý mesiac na stretnutí klubu Malkáčov. Kým v herničke na hodinku postrážia deti animátori, manželia alebo starí rodičia, my máme čas sa s odborníčkami z Návratu rozprávať o témach týkajúcich sa našich prijatých detí. Cítili sme však potrebu hovoriť o výchovných témam aj mimo tento priestor. Chceli sme si byť viac isté, ako reagovať pri našich deťoch, získať viac nástrojov na riešenie náročných situácií, konfliktov, ako presvedčiť deti pre spoluprácu, ako zvládať silné emócie…
A tak sme si vytvorili čitateľský klub. Vybrali sme si knižku Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, ako počúvať, aby nám dôverovali od autoriek Adele Faber a Elaine Mazlish. Každý týždeň sme prečítali jednu kapitolu (celkovo je ich 6 základných) a snažili sme sa veci z knihy skúšať v praxi. Raz do týždňa sme večer po uspatí detí (cca 21:00) mali online call, kde sme pekne pripravené zdieľali s ostatnými, čo nás z kapitoly oslovilo, čo sa nám darilo a funguje nám a čo je naopak pre nás výzvou. Bola to veľmi živá a obohacujúca debata. Často sme si uvedomili, že to, čo prežívame, prežívajú aj ďalšie maminy. Zistili sme, koľko problémov prinášajú naše strachy a zbytočné očakávania. Našli sme si kopec nápadov, ako riešiť situácie, objavili sme svoje slabé miesta, a dokonca sme si robili interný zápis dobrých nápadov, aby sme sa k podnetom vedeli vrátiť.
Nebolo jednoduché stihnúť knihu vždy prečítať. Boli kapitoly, ktoré niekomu išli v praxi super a inému zas vôbec. Posledné stretnutie sme venovali zhodnoteniu, čo nám stretnutia dali.
Toto povedali samotné maminky po skončení nášho čitateľského klubu:
„Bol to veľmi efektívne strávený čas. Zmysluplné, zaujímavé. „Donútila“ som sa prečítať nejakú knihu o výchove a vedome sa sústrediť na dcérino prežívanie. A malo to aj vedľajší efekt, dcérka sa učila raz do týždňa zaspávať bezo mňa :-).“
„Vďaka spoločnému čítaniu som si viac nachádzala čas na knihu, na seba a na svoj rozvoj. Veľkým prínosom pre mňa bolo, že som nielen čítala a po prečítaní knihu odložila, ale aj keď som aktívne nečítala, stále som s knihou pracovala (skúšanie nových poznatkov). Najprínosnejšie pre mňa bolo, že sme sa vždy v utorok mohli o prečítanom porozprávať, viac som si tak utvrdzovala teóriu, inšpirovali ma myšlienky ostatných, získavala som nový pohľad na dané kapitoly, prichádzali ďalšie nápady a podnety na premýšľanie. Zároveň som si dovoľovala byť rodičom, ktorý môže robiť aj chyby.“
„Dala mi návod ako komunikovať s deťmi, zmenila moje myslenie a verím, že keď sa budem stále vracať k tejto knižke a používať tieto rady, vyrastú z mojich detí silní a sebavedomí ľudia. Najprínosnejšie bolo uvedomenie si seba samej, že aj ja mám právo byť nahnevaná, povedať deťom toto sa mi nepáči alebo že potrebujem chvíľku pre seba.“
Od septembra opäť pokračuje náš klub, a tentokrát sme sa tematicky zamerali na nás – maminy. V knihe „Hnevám sa! A mám na to právo“ si prechádzame svojím hnevom, emocionálnym prežívaním a vypätými situáciami. Kniha nás učí identifikovať svoje spúšťače, zamerať sa na svoje prežívanie v kritickej situácii a následne vedieť hnev spracovať, aby sme tak vedeli pomôcť aj našim deťom pochopiť svoje prežívanie a narábať s hnevom.
A čo je vedľajším produktom nášho čitateľského klubu? Vytvorili sme skvelú partiu mám, ktoré sa poznajú a rozumejú si. Odvtedy sa dokonca pravidelne stretávame spolu s deťmi. Veď stretnúť sa s ľuďmi, ktorí rozumejú vašej situácii a vaším deťom, nehodnotia a nekritizujú, je fakt na nezaplatenie.
Za čitateľský klub Lýdia Ondrejkovová a Jana Polnerová