Obyčajní hrdinovia pri mori … v mori … života

Na to, aby človek dostal občas bláznivý nápad netreba veľa. Stačí svieži vzduch a hrejivé slnečné lúče prvého jarného dňa.

Presne toto sa stalo aj našej koordinátorke Alene počas víkendového pobytu s našimi tínedžermi v prvý jarný víkend minulého roku na Drienici. Skrsla jej v hlave myšlienka: „Čo tak absolvovať s týmito deckami svojpomocný pobyt pri mori v Chorvátsku? To by bola výzva!“ 

Prešiel rok a necelých 5 mesiacov a to, čo sa v danej chvíli zdalo ako obyčajný myšlienkový úlet, sa naplnilo uprostred tohtoročného leta. So skupinou desiatich mladých ľudí z rodín, v ktorých realizujeme naše služby, sme od 12. do 19. augusta v rámci projektu „Obyčajní hrdinovia“ podporeného spoločnosťou Kinstellar absolvovali týždňový pobyt na chorvátskom ostrove Pag.

Bezprostredná príprava pobytu začala na prelome mesiacov máj-jún, kedy sme sa snažili vytipovať a nájsť ubytovanie uprostred sezóny pre pomerne veľkú skupinu ľudí a v cenovo prijateľnej lokalite. Objednali sme 16-miestny mikrobus a začali sme kontaktovať turistické centrá v okolí mesta Opatija na Kvarnerskej riviére. Nakoľko všetky prijateľné možnosti ubytovania boli beznádejne obsadené, rozhodili sme siete a obrátili sme sa so žiadosťou o pomoc na našich známych a priateľov. Spojencov sme našli v našich kolegoch z partnerskej organizácie Relevant, n.o., ktorí nám sprostredkovali nejaké kontakty a pomohli komunikovať s ubytovacími zariadeniami na ostrove Krk. Ani tu sme neboli úspešní a cez známych našich známych sme sa dostali až ku ubytovaniu na ostrove Pag, priamo v meste Pag, ktoré ako sme zistili, má veľa spoločného s našim Prešovom (výroba soli, pažská čipka). Po vyše mesiaci hľadania, mailovania, telefonovania, neistoty a napätia bolo v polovici júla jasné, že do Chorvátska ideme a že budeme mať kde bývať. Mohli sme sa tak pustiť do ďalšieho kola príprav. V niekoľkých fázach sme oslovovali s ponukou našich mladých, postupne upravovali a dopĺňali zoznam účastníkov a konečne deň pred odchodom bola teda jasné kam ideme, ako ideme a kto ide. Cieľ pobytu – zažiť spoločne príjemný čas, postarať sa o seba, podeliť sa so svojimi životnými skúsenosťami a vrátiť sa domov zdraví a v plnom počte.

Vyrazili sme večer 12.8. a po nočnej jazde nás privítalo slnečné Chorvátsko so svojou rozmanitosťou. Úvodný šok spôsobený vstupom na ostrov Pag, ktorý na prvý dojem pôsobil ako mesačná krajina a nie ako dovolenková destinácia, vystriedal pocit radosti i spokojnosti, keď sme dorazili na miesto nášho pobytu. Po krátkych raňajkách, pri ktorých sme si pochutili na výborných domácich koláčoch od našej kolegyne Slávky, sme zbehli k „našej“ pláži a vrhli sme sa do mora so všetkým, čo sme mali na sebe.

Hlučná skupina v mokrom oblečení strhla na seba pozornosť oddychujúcich dovolenkárov. Osviežení sme sa ubytovali, rozdelili si služby v kuchyni a zvyšok dňa sme strávili pri mori, tak ako sa patrí – v plavkách, ponatieraní opaľovacím krémom. Prvý deň pobytu sme uzavreli večernou komunitou na terase za cvrlikania cikád.

Ďalšie dni mali zvyčajne podobný režim. O to, aby sme nehladovali, sa počas každého dňa starala určená skupinka, ktorej členovia mohli pri príprave stravy preukázať svoju šikovnosť a tvorivosť, keďže heslom celého pobytu bolo „vyťažiť z minima maximum“. Jednotlivé dni vždy ohraničovala ranná a večerná komunita, kde sme sa navzájom zdieľali so svojim prežívaním a spoločne plánovali i vyhodnocovali prežitý deň. Samozrejme, hlavným bodom programu takmer každého dňa bolo užívanie si pobytu pri mori so všetkým, čo k tomu patrí a neodmysliteľná večerná prechádzka po starobylom meste Pag, kde to na každom kroku lákalo minúť nejaké to euro.

Okrem aktívneho oddychu sme však aj pracovali. Každý večer sme vždy s dvojicou mladých zdieľali ich životné príbehy formou techniky „čiara života“. Vo svetle sviečok a v príjemne ochladenom vzduchu nám postupne odkrývali svoju často náročnú minulosť, prežívanú prítomnosť i očakávania od budúcnosti. Jedno popoludnie sme venovali aj rozprávaniu o svojich bezpečných vzťahových osobách prostredníctvom projektívnej techniky, pri čom sme využívali symbol majáku.

Aby sme trochu vyšli zo stereotypu a otestovali svoje limity, mali sme možnosť zažiť jeden deň plný kontrastov. Je pravda, že inšpiráciu k tomu dali naši mladí, ktorí sa v polovici pobytu rozhodli testovať limity svojich vedúcich. V horúcom dopoludní sme si vychutnávali výhľad na Pag z hrebeňa ostrých vápencových skál lemujúcich pobrežie Pažského zálivu a silno daždivé popoludnie sme si užívali v teplej vode zálivu s pohľadom na prázdnu pláž, ktorá bola v tej chvíli len naša. Skúsenosť mnohých naučila, že to, čo sa v danej chvíli zdá na prvý dojem absurdné, sa napokon môže stať zážitkom, ktorý si chce človek zopakovať.

Spoznať krásu a rozmanitosť ostrova Pag sme mohli aj vďaka celodennému výletu do prímorského mesta Novalja v severnej časti ostrova a cestou späť sme sa zastavili na krásnej pláži Šimuni s voňavým píniovým hájom, z ktorého sa intenzívne ozývali cikády. Každý robil, na čo mal chuť – niekto sa len tak slnil, niekto skúmal morské hlbiny a lovil morské živočíchy a iní zase hľadali vzácne mušle či kamienky.

Tých pár dní pretieklo ako voda ústím zálivu a my sme sa 19. augusta v skorých ranných hodinách vypravili na spiatočnú cestu. Cieľ bol jasný – byť večer doma! Pred sebou sme však mali ešte dve výzvy tohto dňa.

Prvou výzvou bola zastávka pri maďarskom Balatone. Chceli sme vidieť, kde sa to vlastne chodilo na dovolenku za socializmu a či by sa tam napríklad dalo ísť na ďalší pobyt. Pravdupovediac, Balaton nás veľmi nenadchol, skôr sme sa spoločne pobavili na tom, keď sa jeden z našich akčných chlapcov hodil do vody, ktorá ako hneď zistil, siahala po kolená. …a po kolená siahala ešte ďalších aspoň 200 metrov. Žeby to bolo zlým výberom lokality?

Druhou výzvou dňa bolo zvládnuť celú cestu s poslednými zásobami. V poslednej tretine cesty sa táto výzva zmenila na dobrodružné hľadanie vhodného zdroja pre občerstvenie, keďže všetky zásoby došli. Nájsť cenovo primerané miesto, kde sa naje skupina 16 osôb a kde sa nájde niekto, kto je s vami ochotný komunikovať po anglicky, bolo naozaj náročné! Nakoniec sa to podarilo a vyhladovaní sme si pochutnali na guľášovej polievke.

Plní zážitkov, s čerstvým bronzom na tele sme neskoro večer dorazili do Centra Návrat v Prešove. Odtiaľ sa rozchádzala skupina ľudí, ktorí mali nielen spoločné zážitky z pobytu, ale ktorí navzájom zdieľali svoje životné osudy a vedeli o svojich tajomstvách, bolestiach, radostiach i túžbach.

Náš príbeh ale nekončí… Radi by sme v začatej práci pokračovali na pravidelných Kluboch vo štvrtok popoludní. Prvé stretnutie po prázdninách, na ktorom sme pospomínali na spoločne prežitý čas a pobavili sa na fotografiách, sa uskutočnilo posledný septembrový týždeň. Veríme, že sa skupina rozšíri o ďalšie decká, ktoré budeme môcť sprevádzať pri zdolávaní ich životných výziev a prekonávaní prekážok.

Alena, Alenka, Fero a Peter

Ďakujeme všetkým, že sme mohli byť účastní tohto dobrodružstva.

V prvom rade samotným deckám a ich rodinám za dôveru voči nám.Pánovi Vladimírovi /majiteľovi dopravnej spoločnosti Benka-Rybár Vladimír, ktorý nás spolu so svojim kolegom bezpečne dopravili tam aj späť.Pánovi Mato Martić a jeho manželke – majiteľom apartmánov, v ktorých sme boli ubytovaní a ktorí sa počas celého pobytu snažili o to, aby sme sa tam cítili ako doma. Kolegom z Relevant, n.o. /www.relevant.sk/  za pomoc pri hľadaní ubytovania.Spoločnosti Sunpharma za vybavenie lekárničky a poskytnutie ochranných prostriedkov pre pobyt pri mori.Predajni Kaufland v Bardejove za opaľovacie krémy a hygienické potreby. Za finančnú podporu, vďaka, ktorej sa mohol tento pobyt zrealizovať, ďakujeme: 
Spoločnosti Kinstellar, vďaka ktorej môžeme realizovať projekt „Obyčajní hrdinovia“, súčasťou ktorého bol aj tento pobyt.MsÚ Prešov, vďaka ktorému môžeme realizovať nízkoprahové služby v našom prešovskom centre.