Bezpečie nie je iba slovo… správa z pobytu

Skúste si predstaviť miesto, kde ste sa ako dieťa cítili naozaj bezpečne. Mnohí ľudia si prirodzene predstavia svoj domov či náručie svojich rodičov. Avšak niektorí z nás možno takéto miesto nemali a hľadajú ho dodnes.

Bezpečie sa stalo aj hlavnou témou víkendového pobytu pre mladých v Hermanovciach pri Vranove.Víkendový pobyt pre mladých v apríli zorganizoval a viedol tím našich odborníkov z Centra Návrat v Prešove vďaka podpore IKEA Bratislava, s cieľom pomôcť rodinám v ohrození budovať dobrý a bezpečný domov pre svoje deti. Spolu so 16-timi mladými ľuďmi sme spolu pátrali po tom, aké miesto, situácia či ľudia v nás vyvolávajú pocit bezpečia. Aby sme na začiatku vytvorili vhodnú atmosféru na vzájomné zdieľanie, spoločne ako skupina sme si po úvodných zoznámeniach utvorili pobytové pravidlá. Pravidlá, ktoré nám umožnia cítiť sa fajn a ktoré sme všetci ochotní rešpektovať, pretože sú naše, nami tvorené, nami prijaté.    

 O téme bezpečia sme sa rozprávali a bezpečné miesto sme spolu hľadali prostredníctvom rôznych situácií, hier a zážitkových aktivít, ktoré sú pre deti prirodzeným nástrojom na vyjadrenie ich pocitov a prežívania. Počas celého pobytu sme používali teplomer pocitov – pomôcku na vyjadrenie toho, akú mám momentálne náladu, ako sa cítim a čo počas dňa mi ju vie vylepšiť, poprípade naopak pokaziť. Tento nástroj deti veľmi pekne využívali a takto nám, aj sebe navzájom, vedeli pootvoriť dvierka do svojho vnútra, čo svedčí aj o tom, že sa na pobyte podarilo vytvoriť atmosféru prijatia a dôvery.  K pobytom, mladým a zážitkom tak nejako patrí aj láska, ktorá neobišla ani naše deti. Vznikali a formovali  sa vzťahy :), krásne, detské, ktoré však rovnako ako oni berieme s plnou vážnosťou a silou, ktorá prináleží aj tomuto veku aj ich prežívaniu. Počas večerných komunít sme sa venovali aj týmto otázkam, diskutovali sme o vzťahoch a o ich hĺbke, zraneniach a slovách, ktoré majú silu ublížiť aj povzbudzovať. 

  V sobotu nám počasie prialo, a tak sme vyrazili na výlet, ktorý vytvoril príležitosť učiť sa spoločne rozhodovať, využívať prvky demokracie či argumentovať kedy, kde a čo budeme spolu robiť. Tieto momenty boli pre všetkých vzácnou skúsenosťou o sile argumentov a vôli posúvať svoje hranice prijatia a schopnosti prispôsobiť sa iným. Pre nás to bola zároveň príležitosť sledovať mladých, ako sa vysporadúvajú s náročnými udalosťami či výzvami a ako reagujú v záťažových situáciách. Užili sme si krásny deň. 

Na ihrisku mali mladí možnosť hrať sa a zapájať sa do nekončiacich výziev, hier o hraniciach, bezpečí, ochrane a budovaní tímového ducha. Spoločne sme si pripravili jedlo. Svojpomocne a veľmi kreatívne sme ,,varili“ z toho, čo sme si k chate vyniesli. Bolo pekné vidieť, ako sa mnohí do tejto prípravy vložili. Veríme, že aj  preto bol tento obed v prírode taký čarovný, samozrejme chutný a nasýtil nás aj svojou atmosférou. 

Skladba skupiny- 12 chlapcov a 4 dievčatá – už dopredu naznačovala, že pre početnú prevahu chlapcov a pre ich pohodu bude potrebné do pobytu zahrnúť množstvo fyzickej aktivity :). Plnosť svojej mladíckej energie si super kompenzovali futbalom. Pri modelovaní „miesta či pocitu bezpečia“ z hliny si dokonca futbalové ihrisko s loptou vybralo jedno z detí ako symbol aktivity, pri ktorej sa cíti dobre a ktorá mu poskytuje pocit bezpečia a pohody.

Večerná komunita  v sobotu bola spojená s pozeraním spoločne vybraného filmu, na ktorý nadväzovala diskusia na tému: tínedžer versus rodič, odhaľujúca ich vzájomné konfrontácie i odlišné predstavy rodičov a detí o tom, čo je bezpečné, respektíve čo je iba výzva k novému.Počas nedeľného dopoludnia sa nám darilo pokračovať v téme tínedžer versus dospelý v kapitánskej výzve, pri ktorej sa vedúci pobytu v súperení s deťmi uchádza o pozíciu vodcu pobytu. Cieľom bolo povzbudiť decká k výkonu, hre a zároveň ich cielene namotivovať k  ďalšiemu  stretávaniu sa a práci v skupine na kluboch Binec v Prešove. 

S radosťou môžeme, takto už s miernym odstupom času, konštatovať, že to zafungovalo a s mnohými mladými sa pravidelne každý utorok stretávame na klubových aktivitách. Stretávame sa s nimi však okrem klubov aj pri iných príležitostiach, keď nás vyhľadajú, lebo potrebujú pomoc alebo radu či sa len tak sa pozhovárať o tom, čím žijú. Aj takýto čas je veľmi dôležitý, pomáha nám deti spoznávať a v náročnejších situáciách im tak kvalitnejšie pomáhať a podporovať ich.

 Na záver pobytu sme sa pavučinou bezpečných vzťahov obzreli za celým víkendom a jeho obsahom. Postupne sme sa navzájom podelili o to, s čím každý z nás odchádza a ak by znova prišiel, čo ho k tomu motivuje. Spätná väzba od detí je pre náš tím vzácna. 
Počuť, že bolo fajn, že si vychutnali hry, ale že sa museli aj zamyslieť, byť užitoční, z čoho však majú dobrý pocit, nás povzbudzuje k plánu ďalšej práce s týmito deťmi a organizácii ďalších takýchto spoločných víkendov.

Slávka Andiľová, sociálna pracovníčka v Centre Návrat Prešov