Ako šumí hlas mladých…?

Majú 18 a viac, voláme ich mladí dospelí a spája ich téma náhradného rodičovstva. Jedni zažili to, že ich rodičia sa rozhodli starať o „cudzie“ dieťa. Tí druhí zase boli tým „cudzím“ dieťaťom.

Tí prví si vďaka tomu zážitku uvedomili, aké je náročné vychovávať deti a aké je hrozné, čo museli niektoré deti prežiť… a tí druhí začínajú tušiť, že to v ich budúcich životoch nebude jednoduché… vďaka všetkému, čo sa im stalo.

Vo februári 2009 som požiadala Katku Lahovú, aby sme spoločne vytvorili priestor pre stretávanie sa mladých dospelých, ktorých sa týka téma náhradného rodičovstva. Odvtedy sa stretli niekoľkokrát. Katka im občas zavolá, napíše email… raz spolu bubnujú, inokedy zájdu na kofolu, potom zas pomáhajú v Návrate, vznikajú medzi nimi vzťahy, začínajú sa viac rozprávať, ich témy sú podobné.

Rozprávajú sa o tom, z čoho sú nahnevaní, čo ich trápi a nad čím veľa premýšľajú v súvislosti s tým, čo prežili. Teším sa, keď sa smejú. Zo spoločných stretnutí vznikla fotoreportáž Mladí dospelí.

Vďaka Katke našli príjemné a bezpečné prostredie: „…. doteraz som sa o tom nemohol s nikým rozprávať…“, „… pripadala som si divne, keď som mala o tom hovoriť niekde medzi cudzími…“, „… tu môžem povedať všetko, aj negatívne pocity, ktoré mám…“.

Niektorí sa hnevajú na vlastných rodičov: „Nerozumieme, že nás nechceli a nechcú nás ani teraz.“ A niektorí sa trápia nad tým, že nevedia alebo nedokážu pomôcť ďalej deťom, ktoré odišli z ich rodín, keď dospeli. „Snažíme sa, ale pomohlo by, keby to niekto ešte domyslel. Keby im ešte niekto pomáhal. Sú takí krehkí.“

Majú si čo tieto dve skupiny mladých ľudí odkázať? Čo ich spája? Čo ich rozdeľuje? Chystajú sa natočiť krátky film, v ktorom by zachytili svoj odkaz pre tých, ktorí môžu niečo zmeniť.

Čím a komu môžu byť ich vlastné skúsenosti oporou? Budúcim náhradným rodičom? Biologickým deťom budúcich náhradných rodičov? Deťom, ktoré prídu do náhradných rodín? Pracovníkom sociálnych oddelení? Sudcom? Ostatným „pomáhačom“?

Katka mi raz povedala: „Vieš, keď ich počúvam, keď sa ich pýtam, veľmi mi to pomáha, veď ja sama som si niektoré veci nikdy nepremýšľala, až teraz keď mám vlastné dieťa a môj pestúnsky brat skúša ísť vlastnou cestou, až teraz si to všetko ujasňujem…“.

Danka Žilinčíková,
Centrum Návrat v Banskej Bystrici

Katarína Lahová vyrastala ako biologická dcéra v pestúnskej rodine, ktorá vychovávala rómskeho chlapca. Od februára 2009 spolupracuje s Centrom Návrat Banská Bystrica na realizácií Programu rozvoja sociálnych zručností mladých dospelých z náhradných rodín a vedie Podpornú skupinu mladých dospelých z náhradných rodín.

Program rozvoja sociálnych zručností mladých dospelých z náhradných rodín je súčasťou podprojektu „Právo dieťaťa na dodržiavanie jeho práv“, ktorý je financovaný z prostriedkov Nórskeho finančného mechanizmu, Finančného mechanizmu EHP a Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Podprojekt je súčasťou projektu Banská Bystrica – mesto rodiny (www.bb.mestorodiny.sk).