Vianočné stíšenie – správa z pobytu

Na naše prekvapenie sa nám pobyt naplnil, ba preplnil, behom dvoch dní. Dokonca prvýkrát sme boli nútení robiť výber rodín. Začiatok vyznieval dramaticky a pokračovalo to. Polovica rodín bola na pobyte prvýkrát, veľa malých detí, len jedna dobrovoľníčka a nám jasné, že ako tím musíme ísť všetci (hoci mala kolegyňa Slávka stužkovú svojej dcéry a Danka vianočné vystúpenie syna v škôlke).

Náš obľúbený rezort „Vikartovský mlyn“ nám však rýchlo pomohol prehupnúť sa do iného žánru. Vrelé prijatie majiteľom, zimné scenérie zasneženej krajiny, povetrím poletujúci striebristý prach, deň/noc pohľady na zasnežovanie protiľahlého lyžiarskeho svahu, dve „krásne“ mrazivé noci a vo dne cez oblaky ako dar presvitajúce slnečné lúče dávajúce atmosfére nášho pobytu ešte pokojnejší nádych, a medzitým – ako inak – výborné jedlo.

Téma? „Stíšenie“. Akú inú tému sme mali vybrať na predvianočný pobyt? Ponúknuť rodinám niečo, čo možno potrebujeme v tomto adventnom čase aj sami. Stíšenie, čas takej inej prípravy, čas pre spojenie sa so sebou samým, čas pre chvíle s rodinou – v takej inej, plnej intenzite. Vďaka tomu, a možno práve preto, sme program zosnovali inak. Aby aj pri veľkom počte rodín a veľkom počte detí s vekovým priemerom 5 sme to zvládli. A podarilo sa! Viac blokov a väčší priestor na užitie si spoločných chvíľ v rodine bola dobrá voľba.

Aj keď, na druhej strane, to ľahká robota zase nebola ?.

V rodičovskej skupine sme sa najprv zamýšľali nad stíšením rodinným. Ktoré okamžiky či situácie to sú, ako k nim prispievam, čo sa vtedy vo mne deje, aké pocity nás zaplavia, ako to prežívajú moji blízki a ako a prečo tieto momenty sú pre rodinu ako takú potrebné? Ale aj o tom, ako ich v dnešnej uponáhľanej dobe máme málo a ako nás mrzí, že je to tak.

No a potom sme sa venovali stíšeniu seba samého – čo vtedy robím, ako to robím,  na bežnej báze, ale aj keď je mi ťažko či zle. Zamýšľali sme sa, ako ľudia zvyknú reagovať, keď ich niečo trápi, čo robia, keď sa cítia vnútorne ohrození, ako so sebou súcitia. Téma nás všetkých viedla, kam kto potreboval. Ukončili sme ju diskusiou s reflexiami, osobnými zdeleniami, ale aj dilemami. S opieraním sa o vzťah, o svoje zdroje. Týmto sa všetkým v rodičovskej skupine chceme, aj takto s odstupom času, veľmi pekne poďakovať, že sa otvorili a podelili so svojím prežívaním a názormi.

Deti si užili sneh, sánkovačku, prechod zasneženou pláňou, tvorenie aj hranie sa vonku i vo vnútri. Bolo príjemné chvíľami len tak s nimi byť. Len tak sa k nim v hre pripojiť a spolu objavovať, čo všetko sa dá vytvoriť z plastelíny alebo ako sa dá vyčariť z pár vecičiek krásny vianočný pozdrav pre rodičov, či sledovať ako môže prekvapivo zaujať aj decká vo vyššom veku praobyčajné navliekanie polystyrénových guličiek. Celkovo zaujímavé bolo vnímať, ako sa napájajú na tému, aj ako si každé dieťa hľadalo i našlo svoju pozíciu či už ako vodca, poradca, motivátor alebo radový vojak v armáde malej neposlušnosti či nepoddajnosti voči „tetám“ z Návratu :).

Spoločné aktivity rodičov a detí – vyzdobovanie kahanov farbami na sklo, spoločný pochod s cieľom rozsvietiť hviezdičky, ako deduško Večerníček, pred večernou rozprávkou. Jej dramaturgia bola v našej réžii a rozprávka Najkrajší dar v podaní Petra a Danky vypálila v tichu a prítmí sviečok veľmi dobre.  No a potom spoločenský večer pri rozhovoroch rôzneho druhu, punči a donesených dobrotách, spoločenských hrách, prezentácii pomôcok a vecí, ktoré máme v centre pre rodiny k dispozícii na požičiavanie, i diskotéke pre malých i pokročilých. V piatok sme mali aj filmový večer s vianočnými rozprávkami pre deti a filmom pre rodičov. Pobyt sme v nedeľu ukončili spoločnou fotkou, popriali sme si do nového roka a postupne sa všetci účastníci pobytu pohojdali v deke.

Stihli sme všetko, čo sme si zaumienili, aj dlho odkladané, ako posedenie s pánom Svitaňom, majiteľom penziónu, ktorý našim pobytom tak čarovne, po svojom, dodáva niečo navyše. Tentokrát to bolo s nádychom vianočného stíšenia.

Tím centra Návrat v Prešove

A na pobyt sme dostali aj takéto pekné spätné väzby:

Pozdravujem Návraťáci,

chcela by som sa Vám poďakovať za nádhernú víkendovku s krásnou a hlbokou témou 🙂

Ja celý rok študujem veci o psychohygiene – počúvam, čítam, skúšam, keďže ma moja aktívnosť minulý rok prevalcovala. Tak sa to učím. Toto bola nádherná bodka na konci roka.

Som veľmi vďačná za to, že ste, za to, že svoju prácu robíte so srdcom. Vidno to. Cítiť to. Prináša to veľké ovocie v našich rodinách. Stále po stretnutí s vami a hĺbkou, cez ktorú nás vediete, ostávam dotknutá, usvedčená, povzbudená, s nádejou pustiť sa do všetkého s väčšou láskou.

Mama Janka

Také silné dozvuky vo mne z paradnej víkendovky – stíšenie – dozrievanie – liečenie 🙂 

Mama Mirka

Pobyt sme realizovali vďaka podpore z Vianočného fondu pomoci Nadácie Orange.