Pestúnstvo: Deti v pestúnstve – kto sú a čo potrebujú? 1/3

V máji sme v Bratislave pripravili tematický Deň otvorených dverí pre ľudí, ktorý rozmýšľajú stať sa pestúnmi.

Psychologička Soňa Očkášová a sociálna pracovníčka Elena Albert na webinári rozprávali o tom, čo je pestúnstvo, ako sa stať pestúnom a aké špecifiká má identita dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti.

V rámci osobného stretnutia s potenciálnymi pestúnmi sme premietali krátky film o pestúnskej rodine Foltínovcov a s Luciou Foltínovou diskutovali o všetkom, čo pestúnstvo prináša a ako naň nazerajú po viac ako desaťročných skúsenostiach.

Deň otvorených dverí sme realizovali vďaka podpore od Nadácie ZSE s cieľom šíriť povedomie o pestúnstve. Ďakujeme aj Verygoodies za pomoc s občerstvením. Tým z vás, ktorí uvažujú nad touto formou náhradného rodičovstva, avšak nebolo v ich možnostiach sa DOD zúčastniť, prinášame sériu článkov o pestúnstve. Predstavíme ho postupne z rôznych strán, pričom v prvej časti sa zameriame na deti v pestúnstve – kto sú a čo potrebujú?

Ako môže vyzerať cesta dieťaťa v systéme starostlivosti?

Každé dieťa sa narodí do svojej pôvodnej biologickej rodiny. V ideálnom prípade mu dá možnosť vyrastať v stabilnom a bezpečnom prostredí. No niekedy sa v rodine vyskytnú vážne problémy – napríklad generačná chudoba, zlý zdravotný stav a s tým súvisiace násilie, zanedbávanie alebo iné vážne okolnosti, pre ktoré nie je možné, aby tam dieťa ďalej zostalo.

Čo je pestúnstvo a ako sa líši od osvojenia a profesionálneho rodičovstva?

Ak dieťa z akéhokoľvek dôvodu nemôže zostať vo svojej pôvodnej rodine, hľadá sa riešenie v širšom príbuzenstve, tzv. náhradná osobná starostlivosť – NOS. Ak ani to nie je možné, dieťa putuje do Centra pre deti a rodiny (CDR, bývalý detský domov).

Na Slovensku máme výborný zákon, ktorý zabezpečuje, že deti do 6 rokov nemôžu žiť v inštitúciách. Takže, ak sa dieťa do 6 rokov dostane do CDR, umiestňuje sa k profesionálnemu rodičovi. Ten je zamestnancom CDR, stará sa o dieťa 24/7 a dostáva za to plat. Je to jeho práca, ktorú mnohí z profesionálnych rodičov vnímajú aj ako svoje poslanie. 

Dieťa takto získava aspoň dočasne skúsenosti s rodinným životom. V ideálnom prípade by sa mohlo neskôr vrátiť do svojej pôvodnej rodiny. Ak to nie je možné, po dosiahnutí 6 rokov sa prehodnocuje možnosť ostať naďalej v profesionálnej rodine resp. dieťa odchádza do CDR na skupinu – čo vždy znamená prerušovanie vzťahov a opätovnú stratu stability.

Ak sa však pre dieťa nájde rodina – adoptívna či pestúnska, je to preň príležitosť vyrastať v rodinných vzťahoch a opätovne obnoviť potrebné bezpečie a stabilitu.

Pestúni sú schopní dieťaťu poskytnúť stabilné, dlhodobé zázemie v rodinnom prostredí

Pestúni, na rozdiel od profesionálnych rodičov, zostávajú vo svojom pôvodnom zamestnaní a dieťa prijmú ako člena svojej rodiny – prirodzene, bez pracovného statusu. Starajú sa oň do kedy to dieťa potrebuje, zvyčajne dlhodobo, poskytujú mu každodennú starostlivosť, lásku, prijatie a istotu – ako každý rodič. Zároveň však zostáva zachovaný vzťah s jeho biologickými rodičmi. 

Pestúni rozhodujú o bežných veciach v živote dieťaťa, ako školské výlety, voľnočasové aktivity či základná zdravotná starostlivosť. V závažnejších záležitostiach (zmena školy alebo operácie) rozhoduje biologický rodič – pokiaľ je dostupný. Ak nie je možné ho kontaktovať, rozhodnutie preberá súd.

Na rozdiel od osvojenia (adopcie), kde osvojitelia získavajú všetky rodičovské práva a povinnosti ako biologickí rodičia, pestúnstvo znamená, že vzťahy s jeho pôvodnou rodinou zostávajú zachované.

Život v rodine má jasné výhody

Vieme, že najlepším prostredím pre vývin dieťaťa je rodina. Rodinné prostredie umožňuje deťom zažívať každodenné rutiny: chodenie z domu do školy, spoločné varenie, rodinné rozhovory… Všetky tieto zdanlivo samozrejmé veci sú pre deti z inštitúcií často nepoznané.

Inštitucionálna starostlivosť je neosobná – ľudia sa striedajú, vzťahy sú prerušované. Deti nemajú istotu, že k niekomu patria, že ich niekto čaká a zaujíma sa o ne. 

Predstavte si, že ste dieťa a žijete v Centre pre deti a rodiny (detskom domove), kde sa neustále počas dňa aj noci striedajú ľudia, ktorí sa o vás starajú. Je ťažké sa s nimi rozprávať napr. o tom, ako bolo v škole, čo sa tam dialo, či sa mi tam stalo niečo zlé alebo aj dobré… Sú to stále iní ľudia a aj keď sú milí a starostliví, ich striedanie neumožňuje vytvoriť hlbšie vzťahy. V pestúnstve je to inak. Stabilita, ktorú zažívajú v pestúnskom vzťahu dáva priestor na vytvorenie si hlbších vzťahov, ktoré majú liečivý potenciál, pomáhajú deťom lepšie zvládať školské povinnosti, emočné výzvy a celkovo rozvíjať svoju osobnosť. 

Čo potrebujú deti v pestúnstve?

Deti v pestúnstve potrebujú to, čo všetky deti – bezpečie, stabilitu a ľudí, ktorí im budú nablízku dlhodobo, teda príležitosť rásť v láskyplnom prostredí. Pestúnstvo je spôsob, ako im to zabezpečiť a často sa stáva, že pestúnska rodina je práve tou kotvou, ktorú deti potrebujú na to, aby mohli začať nový a lepší život.

V médiách sa príbehy detí, ktoré sa dostanú do pestúnskej starostlivosti, často prezentujú dramaticky až odstrašujúco. Ide o deti s veľmi rôznorodými osudmi – no takmer vždy sú to deti, ktoré zažili odlúčenie, straty a neistotu a majú za sebou veľmi náročné životné situácie. Napriek tomu, alebo práve preto, si zaslúžia život v bezpečnom a podpornom rodinnom prostredí. Od pestúnov si to vyžaduje dobrú informovanosť, podporu a pochopenie toho, čo deti zažili a čo sa v nich môže aj pri každodenných interakciách znovu otvárať.

Deti, ktoré sa dostávajú do pestúnskej starostlivosti, nie sú právne voľné – to znamená, že majú rodičov, ktorí sa o ne z vážnych dôvodov nemôžu momentálne starať, no nevzdali sa svojich rodičovských práv. Často ide aj o deti so zdravotným znevýhodnením – no v mnohých prípadoch ide o diagnózy, ktoré sa dajú zvládnuť v bežnom živote. Bohužiaľ, práve tieto deti bývajú odmietané potenciálnymi adoptívnymi rodičmi.

Tieto deti často končia v Centrách pre deti a rodiny, takmer 3 500 detí dnes žije na skupinách, hoci by pokojne mohli žiť v pestúnskej rodine – ak by bola dostupná a pestúnskych rodičov by bolo viac. Pestúnstvo je v týchto prípadoch ideálnym riešením. Keď sú pestúni pripravení a majú potrebnú podporu a pomoc, tieto deti u nich môžu nájsť nový domov, blízkosť, lásku, no zároveň zostáva otvorená cesta k návratu k pôvodnej rodine, ak sa situácia zlepší.

Cesta každého dieťaťa je iná, no spoločným menovateľom je hľadanie bezpečia. V Návrate pripravujeme budúcich pestúnov a dlhodobo ich sprevádzame na tejto ceste.

V ďalších článkoch sa dozviete viac o tom akú podporu ponúka Návrat pestúnskym rodinám, spoznáte pestúnstvo optikou pestúnskych rodičov a dozviete sa viac o konkrétnych krokoch ako sa stať pestúnom.

foto: archív Návrat, autor titulnej foto: Lukáš Kala a Nikola Kala