Rozhovory s pestúnmi

PRVÝ PRÍBEH

„Rozšírilo sa mi srdce o stovky kilometrov – aby sa tam zmestili aj profesionálni rodičia mojej dcéry a aj jej biologickí rodičia a rodina,“ hovorí Veronika Dianišková, pestúnska mama dvoch dievčat.

Veronika sa rozhodla pre pestúnstvo ako samožiadateľka a od začiatku bolo jej cieľom pestúnstvo – teda deti, ktoré majú biologických rodičov a bude jej úlohou pomáhať im nájsť si k nim vzťah. 

Čo je pre Vás pestúnstvo?

Veronika: Pestúnstvo je pre mňa rodičovstvo s pridanou hodnotou. Je to pre mňa rozšírené rodičovstvo, keď spolu s dieťaťom chcem mať v láske a úcte aj jeho biologickú rodinu. Chcem ju spoznať a chcem s ňou byť v kontakte. Dobrovoľne, nie preto, že musím. Pestúnstvo ma učí neočakávať niečo, čo by som ja chcela, aby moje dcéra chcela. Ale hľadať to, čo chce ona… Ku mne prišli tieto deti. Mám tú česť, že chcú byť so mnou. Kým budú chcieť, tak so mnou budú. To je pestúnstvo.

Kým je pre dieťa pestún?

Veronika: Myslím si, že pestún by mal byť aj mostom na uzmierenie vzťahov v širšej rodine, nielen s rodičmi, ale aj so súrodencami.

Ako ste sa dostali k pestúnstvu?

Veronika: Dlho som v sebe riešila tému domova. Chcela som, aby ho mal niekto, kto ho nemá. Byť pestúnkou som chcela odjakživa. Už ako malá. Len som ešte nevedela, že sa to tak volá. Adopciu som nechcela, pretože som vždy bola veľmi za to, aby bolo dieťa nejakým spôsobom (takým, akým sa dá) v kontakte a vzťahu so širšou biologickou rodinou (nemám teraz už rada slovo vlastná a nevlastná rodina, odkedy sa moje dievčatá pýtajú, že „prečo sme nevlastné, keď sme vlastné?”). Tiež som nechcela pestúnstvom nahrádzať to, že ja nemám biologické deti.

Prečo pestúnstvo?

Veronika: Pestúnstvo má podľa mňa dve roviny. Prvá je politická – že musíme dať my všetci domov všetkým deťom, ktoré ho nemajú. A druhá je osobná – to je, že sú to práve tieto deti a nie iné. Pretože oni sa rozhodli pre mňa (keď prišli, boli už väčšie) a ja som sa rozhodla pre nich. Nebýva to u pestúnov a pestúnok vždy len takéto jednoznačné (a neznamená to, že ak je to inak, je to horšie). U nás to tak bolo od prvej sekundy. Som za to vďačná a uvidíme, kam naše cesty budú viesť.

DRUHÝ PRÍBEH

„Bolo to najlepšie rozhodnutie v našom živote,“ hovoria o rozhodnutí stať sa pestúnmi Gerthoferovci.

Tak ako všetci rodičia, aj Gerthoferovci zažívajú mnoho starostí aj radostí. Na ceste pestúnstvom sa veľa naučili aj o sebe, získali skúsenosti a zručnosti, no najmä komunitu ľudí, ktorých by bez pestúnstva nestretli – ďalšiu rodinu a priateľov.

Aké výhody má pre dieťa pestúnstvo?

Diana: Nie každé dieťa malo to šťastie narodiť sa do fungujúcej rodiny a práve pre tieto deti je pestúnstvo tou ideálnou náhradou. V pestúnskej rodine nájdu, čo potrebujú: chápavé rodičovské ochranné krídla, lásku, opateru, nehu, radosť a samozrejme aj hranice a oporu.

Jakub: Ideálnym prostredím pre deti je jednoznačne kompletná funkčná biologická rodina.
Pestúnstvo je výborné v tom, že dokáže pre deti, ktoré to potrebujú toto ideálne prostredie takmer verne vytvoriť. Samozrejme bez biologickej väzby. Ak už biologická rodina z nejakého vážneho dôvodu zlyhala, pestúnstvo je jeden z najlepších variantov ďalšieho osudu dieťaťa, pretože stále existuje možnosť kontaktu s biologickou rodinou, čo je pre dieťa do budúcnosti, podľa môjho názoru, veľmi dôležité. Pestúnstvo zároveň umožňuje vymanenie dieťaťa z generačných, často prakticky neriešiteľných, problémov a kontakt s biologickou rodinou môže zostať zachovaný.

Čo vám pestúnstvo dalo?

Diana: Veľa som sa pri našich deťoch naučila, a to nielen o deťoch, ale aj o sebe. Deti sú obrovskou školou trpezlivosti. Našla som v sebe veľa skrytých možností a zručností a získali sme ďalšiu rodinu a priateľov.

Prečo pestúnstvo?

Jakub: Pestúnstvo je úžasné!
No nie je to cesta pre každého. Treba si racionálne, sám za seba a bez spoločenských, kultúrnych, ideologických či akýchkoľvek iných tlakov zvážiť všetky pre a proti.
Je to veľmi vážne rozhodnutie, tie je nutné robiť úplne slobodne. Myslím, že je nešťastné ísť do pestúnstva s primárne samaritánskou motiváciou. Rovnako, ak nie viac, je nešťastné ísť do pestúnstva s motiváciou zabezpečiť pre seba dieťa.

Diana: Ak už pestúnstvo zvažujete, isto ste si čo to naštudovali, položte si úprimnú otázku: Viem dať bezpodmienečnú lásku cudziemu dieťaťu? A neklamte sami seba.

TRETÍ PRÍBEH

„To my sa máme, že ich máme!“ hovoria o svojich pestúnskych deťoch Páleníkovci.

Prijať dieťa do svojej rodiny je vážne rozhodnutie, ktoré nie je jednoduché. Pestúni sa často stretávajú s názormi, že ide o odvážny a obdivuhodný čin, za ktorý by mali byť deti vďačné. Tatiana Páleníková však ponúka iný pohľad: „To my sa máme, že ich máme!“ Aj pestúni prežívajú vďačnosť za svoje deti – rovnako úprimne a hlboko ako biologickí rodičia.

Čo pre vás znamená pestúnstvo?

Tatiana: Núti nás byť vnímavými rodičmi, zaujímať sa o pocity svojich detí, o prejavy a potreby, ktoré nie sú bežné. Dáva nám nadhľad uvedomiť si, že tieto deti nám vstúpili do života, my sme vstúpili im, ale celkom nám nepatria. Spolu s nimi nám do života vstúpili aj ich biologické rodiny, ktoré sa v nich budú zrkadliť osobnostne, talentovo, aj fyziologicky. A prídu dni, kedy im budeme pomáhať spracovať aj ťažké a bolestivé otázky, ktoré sa v nich budú postupne otvárať.

Ako je pestúnstvo vnímané okolím?

Tatiana: Často sa stretávame s tým, že sme urobili super vec a že sa naši chlapci majú. Ale ja to vnímam tak, že to my sa máme, že ich máme.
Stretla som sa aj s predsudkami voči biologickým rodinám chlapcov, ktoré ľudia z nevedomosti vyslovili. Majú tendenciu odsúdiť rodinu, ktorá sa vzdá dieťaťa. Nikto by to neurobil s radosťou a dobrovoľne, keby k tomu nebol donútený okolnosťami alebo ťažkou životnou situáciou. Cítim vďaku voči biologickým rodinám našich detí. Vďaka nim máme krásnu rodinu, krásnych chlapcov. Za naším šťastím je veľký smútok niekoho iného.

Pestúnstvo je jednou z najefektívnejších foriem pomoci deťom, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Nie je to len o zabezpečení strechy nad hlavou – je to o vytváraní bezpečia a dôvery. Ďakujeme všetkým, ktorí sa rozhodli sa na cestu pestúnstva vybrať a premieňať tak svoj život i život prijatých detí. Ak sa chcete o pestúnstve dozvedieť viac prečítajte si našu minisériu o pestúnstve alebo navštívte adopcia.sk

Článok je spracovaný na základe informácií z Dňa otvorených dverí v Návrate, ktorý sme realizovali vďaka podpore od Nadácie ZSE s cieľom šíriť povedomie o pestúnstve. Ďakujeme.

foto: Lukáš Kala a Nikola Kala