Podporte
nás
26.10.2014

Fazuľa potrebuje palicu

„Náhradné rodiny sú ako fazuľa. Aby sme mohli rásť, potrebujeme palicu. Rodičovské stretnutia sú takou palicou, takou našou oporou,“ povedala pestúnka Eva na poslednom zo stretnutí náhradných rodičov, ktorých deti dorástli do veku puberty, kedy sa mnoho vecí láme.

Na ponuku Centra Návrat v Banskej Bystrici zareagovalo osem pestúnskych a adoptívnych rodičov. Rodičovská podporná skupina sa stretla päťkrát, jednotlivé stretnutia prebehli vždy s odstupom dvoch až troch týždňov.


Do kruhu si sadli: Ľuba, ktorá si svoje dievčatko adoptovala, keď malo 9 rokov (dnes má 15), Daniela so Šaňom prijali do pestúnskej starostlivosti 12-ročné dvojičky, ktoré dnes majú 16 rokov, Eva s Daliborom prijali do pestúnskej starostlivosti troch súrodencov vo veku 5, 6 a 7 sedem rokov (dnes majú 16, 17 a 18 rokov). Mária s Pavlom sa stali pestúnmi dvojročnému chlapcovi, ktorý má teraz 16 rokov a napokon Anna sa stará o 15-ročného vnuka už takmer od prvých dní jeho života.


Najprv sme sa rozprávali o tom, čo dospievanie vlastne je, ako sa prejavuje v správaní, komunikácií i prežívaní. Neskôr sme hovorili už o špecifikách dospievania detí v náhradnej rodinnej starostlivosti. Tie sú okrem bežných „pubertálnych“ výkyvov konfrontované nanovo so svojím príbehom (a aj so svojím vlastným myslením) – so skutočnosťou, že nie sú vychovávaní vlastnými rodičmi, že nimi boli opustení, zanedbávaní, bití, oklamaní, zradení, zranení, alebo aj s tým, že o vlastných rodičoch nevedia skoro nič – preto môžu mať a majú rozporuplné pocity, dusia ich v sebe alebo ich dávajú najavo rôznym spôsobom. Podľa rodičov prežívajú skoro všetky deti v tomto období aj mnoho neúspechov (vo vzťahoch, v škole, doma).


Na stretnutiach rodičia rozprávali najmä o týchto ťažkostiach, ktoré s deťmi majú:

  • je s nimi náročná komunikácia,
  • je ťažké ich motivovať k povinnostiam,
  • majú ťažkosti v škole,
  • správajú sa vyzývavo,
  • skúšajú nebezpečné veci,
  • kradnú a klamú.

Na nasledujúcich stretnutiach mali rodičia priestor na to, aby spolu hovorili o tom, čo sa uplynulé dni udialo, čím ich deti prekvapili, ako riešili rôzne výchovné ťažkosti. Bol to priestor, kde zdieľali svoje pocity, svoje rozhodnutia či riešenia. Niekedy sa smiali, niekedy plakali. Hovorili o únave, i o strachoch. Adoptívna mama Ľubica raz dobehla na stretnutie neskôr a po tom, ako lapila dych, povedala: „Uvedomila som si, že sa sem ponáhľam, lebo sú tu ľudia, ktorí chcú tak ako ja pomôcť svojim dospievajúcim deťom. A presne toto chcem – vedieť, že niekto tejto mojej túžbe rozumie a že som súčasťou takejto skupiny ľudí.“


Rodičom sme neponúkali riešenia, ponúkali sme im podporu a priestor. Ponúkli sme im možnosť nazrieť na svoju výchovu z iného uhla, konfrontovať ju s inými, klásť si otázky. Ponúkali sme im námety, ako premýšľať o deťoch s poruchami vzťahovej väzby, s poruchami identity, o deťoch s rôznymi traumatickými skúsenosťami.


„Sme na jednej lodi,“ povedal na jednom zo stretnutí Pavol, pestúnsky otec, a to na stretnutiach naozaj bolo cítiť – ako sa všetci navzájom rešpektujú a vnímajú.


S kolegyňou sme asi najsilnejšie prežívali, keď sa rodičia navzájom oceňovali a vyjadrovali si obdiv:
„Obdivujem, že ste prijali 3 deti, ja by som to určite nezvládla.“
„Obdivujem, že hoci ste sama, trúfli ste si adoptovať dieťa a ešte k tomu nie už celkom malé.“
„Obdivujem vás, že hoci s ním (pestúnskym chlapcom) nie je ľahko, ste na neho hrdý a postavíte sa za neho.“
„Obdivujem, že hoci ste mali svoje vlastné 3 deti, išli ste do toho a ponúkli ste ďalším dvom deťom domov.“


Rodičovská skupina bola určená všetkým rodičom, ktorých deti sa zúčastnili podporných skupín pre dospievajúce deti: Babinec a Chalanec (o detských podporných skupinách si môžete prečítať aj v článkoch Ako ma chalani z chlapinca pochlapili a Babinec alebo Moja dievčenská duša).


Pokračovaním rodičovskej skupiny bol rekreačno-poradenský pobyt pre náhradné rodiny a individuálne rodinné programy podpory identity jednotlivých detí financované z verejných zdrojov na základe Zmluvy s ÚPSVaR Banská Bystrici.


O službách pre náhradné rodiny s dospievajúcimi deťmi sa môžete dočítať aj v článku Návod na odpúšťanie, Odvážni môžu aj váhať alebo Po stopách Dávidových alebo dospievanie v náhradnej rodine.


Na stretnutiach sme rodičom odporúčali aj praktickú publikáciu Dospívajíci dítě v náhradní rodině, ktorú vydal Rozum a cit (česká organizácia v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti). 


Rodičovská skupina sa uskutočnila aj vďaka príspevku Úradu banskobystrického samosprávneho kraja.

arrow-right
Infolinka

nielen o adopcii