Podporte
nás
Danka Koníček-Žilinčíková
25.1.2022

Aby deti boli ON, nie OFF alebo Keď je klientom dieťa

Naše služby sme sa už dávno rozhodli robiť pre deti v náročných životných situáciách. Ale nie bez nich.  Ako ich robiť, aby mohli prežívať, že to robíme spolu s nimi. Neponúkame univerzálny recept, iba dávame na známosť, že sa o to stále pokúšame. A budeme!

9-ročná Melánia sa má stretávať s mamou Beátou, ktorej sa narodila. Melánia s ňou už 5 rokov nežije. Stará sa o ňu celkom iná rodina – maminka Ľudmila a ocko Boris. Je to jej pestúnska rodina, do ktorej prišla po dvojročnom pobyte v detskom domove. Mamina Beáta chce, aby Melánia prišla za ňou do jej mesta a chcela, aby u nej aj prespala a aby prišla aj na Vianoce, prázdniny a sviatky. Mamina Beáta má ďalšie 2 dcérky, mladšie sestričky Melánie. Mamina Beáta by chcela, aby sa spoznali.

Pestúnka Ľudmila bola vystrašená z náhleho záujmu mamy Beáty. Pestún Boris  to bral pokojnejšie – však pôjdu za mamou Beátou všetci spolu.

A ako to chcela Melánia?

„Ja by som ju chcela vidieť, ale nechcem, aby ma ona videla. A potom by sme mohli byť na ihrisku s mojimi sestričkami a mamina Ľudmilka by bola blízko pri mne, aj ocko Boris a mamina Beáta by sa mohla rozprávať s maminou Ľudmilou…“

A ako to chceli Melánine sestričky?

Keď sa 7-ročná Izabela dozvedela, že má sestričku, ktorá s nimi nežije, nakreslila jej obrázok. Boli na ňom dva domčeky. Izabela stojí pri domčeku, v ktorom býva jej sestra Melánia a zvoní na zvonček, aby išla Melánia von, že sa budú hrať.

5-ročná Rebeka vedela o svojej sestričke Melánie už niekoľko týždňov, ale nič k tomu nehovorila. Jedného dňa však spustila veľký plač. Keď sa jej mamina Beáta pýtala prečo plače, povedala, že ona nechce odísť za svojou sestričkou, že chce zostať bývať doma.

Čo trápi tieto deti? Čo si želajú?  Môžu to povedať dospelým? Môže sa vyslovením ich túžob, ale aj obáv z „rútiacich sa“ zmien niečo z tých zmien zmierniť, zjemniť, stíšiť? Môže sa blížiaca strašidelne vyzerajúca zmena zmeniť na niečo príjemné, keď prehovoria, ako by to potrebovali, aby tým prešli? Keď ich vtiahneme do prípravy zmien ich života, je predpoklad, že to lepšie zvládnu? Že  to viac budú chcieť? Budú s nami viac spolupracovať? Budú prežívať, že si z toho odnesú „zisky“?

Nielen naše skúsenosti ukazujú, že áno. Ale najviac, čo nám toto všetko ukázalo bolo, že sa cítili vypočuté, že cítili, že sú dôležité, že majú hlas a názor a že dospelí to myslia s nimi vážne. To je asi o dôvere. A o to nám dospelým vo vzťahu s deťmi ide, či?

O zapojenie detí, ktoré máme evidované v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa pokúšame dlhodobo. Do rôznych oblastí rozhodovania o ich živote a do rôznych foriem tohto rozhodovania. Niekedy sú naši kolegovia ako kúzelníci, ktorí na pódium prinesú rekvizity a postupne sme očarení, ako ich použijú a čo najbližšie vytiahnu z klobúka?.

K overeným „rekvizitám“ a kúzlam, ktoré s kolegami používame, aby sme vtiahli deti do rôznych zmien doma a v iných situáciách ich života, patria napríklad:

  • Focus Box a Komunikačná bedňa.
  • Hry, hračky, humor?, farbičky, papiere, pracovné listy, rozprávanie sa, kreslenie, mapy, krajiny rôznych riešení.
  • Spoločne tvoríme a spisujeme dohody a pravidlá s konkretizáciou úloh a osobných zodpovedností.
  • Necháme deťom čas na zorientovanie a dopýtanie sa informácií, ktoré v blížiacej sa situácii potrebujú.
  • Používame emočné karty (Mackovia, Sloníky, Ryby a iné).
  • Spoločne čítame príbehy z Rozprávkovej lekárničky alebo príbehy, v ktorých hrdinovia. prežívajú podobné situácie ako deti a podporujeme zdieľanie a brainstorming nápadov.
  • Pozorujeme deti v interakciách s rodičmi a tlmočíme rodičom, čo ešte deti hovoria gestami, správaním, slovami, okrem toho, čo rodičia počujú a vidia.
  • Pozývame dieťa do rozhovoru, privítame ho a pýtame sa, čo by potrebovalo, keď budeme spolu, dopytujeme sa na občerstvenie, ktoré by si počas nášho stretnutia dalo.
  • Jasne, zrozumiteľne a v detskom jazyku ho informujeme o tom, kto sme, kvôli čomu sa zaujímame o jeho názor, čo urobíme s tým, keď nám to povie, ale aj čo neurobíme. Dávame priestor na otázky, aby sa dieťa mohlo dopýtať, čo potrebuje a rozhodnúť sa, či sa chce s nami o svojich veciach rozprávať alebo aj nie (a o tomto tiež hovoríme s rodičmi – kvôli čomu je dôležité, aby sme sa s deťmi stretli a aby mohlo byť zapojené priamo).
  • Ja používam aj „okrasáreň“ – krabicu, v ktorej je pozbieraná rôznorodá bižutéria a dievčatá sa pri prehŕňaní v nej rozhovoria o rôznych veciach svojho života.
  • Hráme divadlo, sedíme spolu na koberci alebo sa prezliekame do kostýmov (princezien, spidermanov…) a čarujeme (čo by sa malo zmeniť a ako).
  • Pieskovisko s rôznymi figúrkami, zvieratami, prírodninami, budovami, vecami.
  • Hudobné nástroje – niekedy sa deti na začiatku našich rozhovorov potrebujú vyjadriť hudbou, až keď majú ku nám dôveru, prehovoria slovami.
  • Osvedčilo sa nám používať slang, prirovnania a veľmi neformálny jazyk a mnoho iného.

Do akých rôznych situácií sme zapojili v uplynulom období detí?

  • Do správy financií v rodine (nekupovanie sladkostí každý deň zabezpečilo peniaze na pastelky a výkresy pre všetkých súrodencov v rodine).
  • Do tvorby narodeninového darčeka (miesto kúpy drahej torty jej spoločné pečenie s rodičmi).
  • Do vytvorenia kútika na učenie v malej domácnosti, kde žije mnoho členov jednej rodiny.
  • Do plánovania spoločných konzultácií (ako často, koľko času s akými témami a pod.).
  • Do spolutvorby pravidiel v domácnosti, pri príprave na vyučovanie, ale aj na letnom pobyte pre rodiny s deťmi.
  • Do napísania listu sudcovi, ktorý rozhodoval o tom, kde  bude dieťa žiť, keďže nemôže zostať v svojej rodine.
  • Do tvorby správ, ktoré o ich životnej situácií píšeme pre tretie strany (oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí, súdy a pod.).
  • Do tvorby plánu asistovaných stretnutí dieťaťa žijúceho v náhradnej rodine s jeho biologickou rodinou alebo v porozvodových situáciách do plánovania konkrétnych stretnutí s druhým rodičom a do mnohých ďalších situácií.

A ako „dopadlo“ stretnutie Melánie s jej maminou Beátou? A stretnutie Izabely a Rebeky s Melániou?

V tomto prípade presne tak, ako si to všetky tri deti želali. Do Mapy stretnutia bola zakreslená túžba i obava každej zo sestier a Mapa bola prerozprávaná maminke Beáte i maminke Ľudmile a ockovi Borisovi. Boli sme nesmierne radi, že sa nám podarilo podporiť všetkých dospelých, aby Mapu vnímali ako hlas srdca detí a aby sa touto Mapou nechali viesť. Pretože aj oni cítili, že išlo o to podstatné: o vzťahy, o obavy, sklamania i nádej v nich, a o srdce – aby sa v ňom mohla pohodlnejšie usádzať Radosť, Blízkosť, Bezpečie, Úcta a Rešpekt.

Ďakujem kolegovcom, že to budú s deťmi skúšať aj ďalej.

Danka Koníčehttps://navrat.sk/clen-timu/mgr-dana-konicek-zilincikova-2/k-Žilinčíková,
Centrum Návrat v Banskej Bystrici

Deti sa snažíme vťahovať do porozumenia a rozhodovania o svojej životnej situácii v našich službách realizovaných v rámci projektov Náhradná rodina má zmysel IA NRS SR (kód 312041N40601), Spolu pre deti – odborná a komunitná podpora náhradných rodín  IA NRS BA (ITMS: 312041H218), Posilnenie rodiny zdrojmi komunity v Bratislavskom kraji  (ITMS: 312041H912) a Posilnenie rodiny zdrojmi komunity na Slovensku IA SAN SR (kód NFP312040H738), ktoré sa realizujú vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

http://www.esf.gov.sk/

http://www.ia.gov.sk/

arrow-right
Infolinka

nielen o adopcii