Vyjadrenie k novele ústavy

Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak je osvojenie v záujme dieťaťa. O osvojení rozhoduje súd.

Toto je znenie návrhu zmeny ústavy, ktoré pred pár dňami schválil parlament. Keďže sa tejto téme odborne a prakticky venujeme od svojho vzniku, máme vážne obavy, že prinesie pre deti zlé správy. 

Návrh na zmenu ústavy SR v bode, ktorý hovorí o osvojení, je akoby „len“ kópiou znenia zákona o rodine v danej veci, takže sa zdá, akoby sa status quo nemenil. Posun témy osvojenia zo zákona do ústavy ale môže priniesť zmenu v posudzovaní žiadateľov o osvojenie a šancu detí dostať sa z ústavného do rodinného prostredia.

V procese súčasného diania okolo zmeny ústavy sme nezachytili odbornú diskusiu ani diskusiu, ktorá by zohľadňovala dieťa. Celá debata sa vedie v politickej, nie odbornej rovine. My ale osvojenie principiálne považujeme za odbornú problematiku, nie za politickú tému. Téma ochrany detí a osvojenia je pomerne zložitá, bohatá a pestrá z hľadiska praxe. Proces zmeny ústavy považujeme za škodlivý pre dieťa, lebo tému politizuje, splošťuje a uzatvára. Konkrétne, môže deťom obmedziť možnosť vyrastať vo vzťahovom prostredí s materskou osobou, aj keď samostatne žijúcou. Ak dieťa žije s rodičom, je to preň jednoznačne rodina, aj v prípade, že je v nej len jeden dospelý. 

Rešpektujeme, že pre dieťa je najlepšie, ak vyrastá v úplnej funkčnej rodine. Na druhej strane treba rešpektovať aj fakt, že v súčasnosti v našej spoločnosti vyrastá značná časť detí v rodinách rozvedených, rozídených, v rôznych typoch starostlivosti (striedavej, spoločnej, v starostlivosti jednorodičov,…). Navrhované zmeny ústavy nepriamo znižujú spoločenský status týchto detí. 

Tiež treba brať do úvahy, že na Slovensku vyrastajú tisíce detí v inštitucionálnej starostlivosti, čo je najmenej vhodná forma starostlivosti o deti. Mali by sme hľadať nástroje na hľadanie riešení pre tieto deti, tak aby mohli vyrastať vo vzťahu s dospelým človekom, s materskou osobou, v citovom vrelom a stálom, dlhodobom vzťahu. Navrhovaná zmena ústavy tieto možnosti skôr obmedzuje. 

Navrhovaná zmena v ústave je tiež neprimerane konkrétna (ústava by však mala stanovovať skôr princípy ako konkrétne kritériá). Preferencia manželského páru pred jednotlivcom môže viesť v praxi k systémovej diskriminácii (napr. pri jej aplikácii pri oslovovaní žiadateľov zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť). Takéto ustanovenie môže znížiť počet osvojiteľov a v konečnom dôsledku ohroziť šancu niektorých detí vyrastať v rodine namiesto ústavnej starostlivosti. Navrhované ustanovenie je potenciálne v rozpore s princípmi nediskriminácie a rovnosti pred zákonom. 

Považujeme tiež za neproporčné, že má ústava hovoriť o práve rodičov na osvojenie, ale nehovorí nič o právach a najlepšom záujme dieťaťa. Ten by mal byť nadradený formálnym kritériám. Navrhovaná zmena ústavy tak môže byť neprimeraným obmedzením odbornej flexibility a individuálneho posudzovania potrieb detí. 

Zhrnutie: Čo môže hroziť jej prijatím? 

– Niektorým opusteným deťom sa zníži šanca na život v milujúcej rodine, ktorá je preň život zachraňujúca, aj keď v nej je len jeden rodič. 

– Novela sa venuje len právam dospelých, nehovorí nič o právach a najlepšom záujme dieťaťa. 

– Tým, že o osvojení bude hovoriť ústava a na jej úpravy bude treba vždy získať ústavnú väčšinu v parlamente, robí z odbornej a veľmi ľudskej témy tému politickú. A to deťom, ktoré vyrastajú bez rodičov nepomôže. 

Pozrime sa na novelu očami dieťaťa

• Ako dieťa vníma situáciu, keď vyrastá len s jedným náhradným rodičom?

Ako všetko vo výchove detí, aj táto vec je veľmi individuálna. Ako hovoril aj prof. Zdeňek Matějček, dieťa vníma ako rodiča toho, kto sa k nemu rodičovsky správa. To sa nám veľmi potvrdzuje – nezávisle na tom, či ide o pokrvného, nepokrvného príbuzného, muža alebo ženu, pár. Pre dieťa je dôležité mať blízky, láskyplný vzťah s rodičom alebo iným blízkym vzťahovým človekom, ktorý je osobnostne zrelý a motivovaný postarať sa o dieťa, ktoré sa mu nenarodilo. Záleží skôr na kvalite starostlivosti a vnútornom prijatí dieťaťa za svoje. Veľmi podstatné je, aby v náhradnom rodičovstve nezostal rodič s dieťaťom sám, ale aby mal okolo seba viacero podporných blízkych ľudí aj rodín, ktoré sú fungujúce, podporné, tvoriace komunitu.

• Ako sa zmena právnej normy môže odraziť v psychickej pohode detí v adopcii?

Deti, ktoré aktuálne vyrastajú v pestúnstve, ak sú v situácii, že nie sú v kontakte s biologickou rodinou, často túžia po osvojení náhradnými rodičmi, s ktorými majú vzťah. Chcú prijať ich priezvisko a byť „ich vlastnými“. Preto môže právna neistota okolo témy osvojenia priniesť aj psychickú neistotu, obavy, zvýšenú úzkosť u prijatých detí, že to nemusí byť možné. Deti s náročnými skúsenosťami v detstve každé zneistenie vnímajú ako ohrozenie bezpečia a istoty.

Aj samožiadateľ pri adopcii vie naplniť záujmy dieťaťa

Vypočujte si rozhovor sociálnej poradkyne z Návratu, Ľubice Vyhnánkovej k tejto téme v denníku N.