Rozhovor s mamou, ktorá dojčila adoptovaného syna

Dojčenie sa skladá z dvoch základných vecí, z materského mlieka a samotného sania prsníka. Oboje má veľký význam. Aj kvapky materského mlieka podporujú imunitný systém dieťaťa, pozitívne vplývajú na jeho zdravie, sú jedinečnou potravou. Sanie prsníka má nesmierny význam pre vytvorenie vzťahovej väzby matky s dieťaťom. A teda dojčenie je ďaleko viac než len mlieko.

Práve vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je to, čo prijaté dieťa veľmi potrebuje. Preto v Návrate podporujeme dojčenie prijatého dieťaťa. Ako dojčenie podporiť, sa dočítate na stránke https://www.mamila.sk/sk/uvod/.

O význame vzťahovej väzby zase na našej stránke https://vztahovavazba.navrat.sk/ 

A v rozhovore s Luciou Piussi sa dočítate o autentickej skúsenosti matky, ktorá dojčila svojho adoptovaného syna. Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor.

Lucia, prečo si sa rozhodla pre dojčenie adoptovaného Lukáška?

Bolo to intuitívne. Niečo ako zobrať dieťa do rúk a kam si ho dať? Keďže som predtým nášho biologického syna dojčila, tak tá predstava bola automaticky – k prsníku. A tak som sadla za počítač a dala do vyhľadávača “dojčenie adoptovaného dieťaťa.” A už som len študovala…

Bola v Tebe nejaká bariéra prečo dojčiť, ak áno, ako si ju prekonala?

Nebola žiadna. Naopak, cítila som, že ak by toto bolo možné, je všetko okolo vzťahovej väzby vyriešené. 

Pripravovala si sa na dojčenie predom? Koľko dopredu?

Skontaktovala som sa s poradkyňou, ktorú som si vygúglila v slovenskom článku o adoptívnom dojčení. Zohnala som jej číslo a zavolala. Bola natešená a strašne ústretová. Prišla ešte v ten prvý deň, keď k nám Lukáš prišiel.

Koľko mal Lukáško týždňov keď k vám prišiel a keď si ho začala dojčiť?

Mal presne mesiac.

Ako uverila tomu, že dojčenie pôjde?

Mala som šťastie na úžasne empatickú poradkyňu, ktorá ma veľmi povzbudzovala. Tie prvé dva dni mi pripadali beznádejné, že skúšam niečo, čo sa predsa nemôže podariť. A na tretí deň po “kŕmení po prste” som si ho skúsila stý raz priložiť a on sa prisal ako prísavka! Začalo sa naše dojčenie a všetko sa zmenilo razom. Vlastne mi takmer nezliezol z prsníka prvý mesiac a bolo to to najlepšie, čo sa udialo.

Ako prijal tvoj manžel a starší syn, že dojčíš? Bola to rodinná „téma“ alebo iba tvoja s Lukáškom?

Môj muž ma ohromne podporoval a povzbudzoval. Keď som bola prvé dva dni skeptická k tomu, čo robím, veľmi mi pomohol tým, že mi povedal, že veď som len začala a že jasné, že sa to podarí. Veľmi mi pomáhal aj so starším synom, celkom prebral na seba starostlivosť oňho, aby som sa ja mohla totálne venovať snahe o dojčenie.

Mala si potiaže s dojčením? Aké? A čo ti najviac pomohlo?

Potiaže nie, skôr to bolo trošku náročnejšie zvládnuť logisticky – s tými hadičkami som sa musela naučiť žiť – mala som vždy nádobku s umelým mliekom namiesto fľašky a bolo to treba neustále umývať a mať v pohotovosti, dojčenie sa omnoho pomalšie rozbiehalo ako pri biologickom dojčení. Ale keď človek chce, tak to zvládne. A keď už začnú príkrmy a odloží hadičky, už sa to vôbec nelíši od normálneho dojčenia a vtedy je to už nádhera. Treba vydržať.

Ako dlho si Lukáška dojčila?

Dojčila som ho až do troch rokov, ale už to bolo len take dojčenie “na požiadanie”. Mohol byť aj dva dni s manželom a nič, ale keď som prišla, hneď sa na mňa prisal. Upokojil sa vždy tým dojčením. Skončili sme, lebo som bola po operácii pruhu a nemohol na mňa ani vyliezť. Ale už bol najvyšší čas, aj to veľmi ľahko pochopil.

Čo dalo z tvojho pohľadu dojčenie Tebe osobne ako matke? A čo Vášmu vzťahu s Lukášom?

Ja som presvedčená, že pre prijaté dieťa je to ohromná skratka ku vzťahovej väzbe. Je to zázrak.

Čo by si povedala mamám, ktoré sa rozhodujú o dojčení prijatého dieťaťa?

Nech idú do toho a nech ich nič neodradí. Vzťahová väzba je vzájomná vec. Akonáhle začnete dieťa dojčiť, rozdiel medzi ním a biologickým dieťaťom nie je možný. Stanete sa jedno telo a pocítite to obaja.

LUCIA PIUSSI vyštudovala scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Ako herečka pôsobila v kultovom divadle Stoka, už 26 rokov spieva a hrá v kapele Živé kvety, s ktorou vydala množstvo albumov. Pracovala v kníhkupectve Artforum, príležitostne prispieva svojimi názormi do rôznych médií. Aktuálne pracuje ako dramaturgička klubu Pod lampou. Napísala knihy Život je krátky a Láska je sliepka. Je vydatá, má dve deti, z nich jedno adoptované.