O výnimočnom dare v rukách rodiča

„Keď je v dajakom napätí, napríklad niečo mu odmietnem alebo potrebujem odísť, začne si Milanko búchať hlavu o stenu alebo si ju sám päsťou búcha. Už som všeličo skúšala, ale má to tak roky, odkedy k nám prišiel,“ počúvam ustarostenú pestúnsku mamu, ktorá Milanka nesmierne ľúbi a trápi sa, že mu nevie pomôcť. Je veľmi dobrou pestúnskou mamou, má rodičovský jemnocit a je ohľaduplná aj k Milankovmu príbehu – chápe, že sú isté veci, ktoré presahujú jeho samého i ju.

Počas konzultácie dohodneme podľa princípov terapie dotykom, že vždy keď uvidí, že to ide jej prijatý 5-ročný synček robiť, príde pokojne k nemu, prisadne si alebo ho ľahúčko objíme a presne na to miesto na jeho hlave, ktoré si búcha, položí svoju dlaň a bude ho tam hladiť a masírovať aspoň 10 minút. Ak chce, môže mu popritom spievať pokojnú pesničku, o ktorej vie, že ho utišuje – nech k nemu prúdi viacerými zmyslami pokoj a neha od nej. Jednoducho, nech mu ona (jeho hlavná vzťahová osoba) nasledujúce dva týždne stimuluje, počas jeho zvýšeného vnútorného napätia, so svojou všetkou láskou a nehou tú časť hlavy, ktorú si zvykne on stimulovať deštruktívnym spôsobom.

A každý večer, keď pôjdu spať, nech majú spoločnú radostnú chvíľu – rituál, kedy ho hladí, bozkáva a túli si ho (aspoň 15-20 minút) – aby sa cez ich fyzický kontakt pravidelne dosycoval, relaxoval, upokojoval.

Peter má 9 rokov a miluje hry so svojim náhradným ockom. Najradšej má tú, keď sa hrajú na loďku. Vtedy vylezie na ocka a ocko sa s ním niekedy húpe iba trochu, pretože more je pokojné a inokedy tak poriadne, pretože je búrka. Náhradný ocko je spokojný – pretože vtedy Peťko od neho prijme fyzický kontakt. Verí, že kontaktné hry, keď s Peťkom prežívajú radosť a uvoľnenie, raz prinesú možnosť spontánneho objatia. Peťkov ocko bol nadšený, že terapia dotykom ako podpora hlbokých vzťahov má aj mnoho hrových aktivít. Práve tie ho s jeho prijatým synčekom spojili.

„Janka žije v našej rodine od svojich 3 mesiacov. Odkedy sa nám narodil Gabko, uzaviera sa do seba, keď ho mám na rukách. Často celé hodiny potom, ako som Gabka pestovala, odmieta so mnou akýkoľvek fyzický kontakt – odstrkuje ma a keď neustúpim, začne ma pästičkami biť.“

Najbližšie dni budú pre túto maminu a Janku špeciálne. Budú sa každý podvečer na polhodinku spolu stretávať v Jankinej izbičke a „mať Jankinu chvíľku“. „Jankina chvíľka“ začne vždy tou istou pokojnou pesničkou a Janka si ľahne vždy na tú istú príjemne mäkkú deku, mamina si navonia ruky vždy tým istým krémom a vypýta si povolenie na špeciálnu cestovateľskú rukohru. Ruky sa pomaličky opatrne obzerajú po každej časti Jankinho chrbátika, tichučko a nežne prešľapujú z nohy na nohu. Ak Janka dovolí, rozbehnú sa aj rýchlejšie. Maminka si od Janky bude pýtať povolenie, kde všade ruky môžu ísť na výlet a akým spôsobom môžu kráčať alebo tancovať po Jankinom tele. Jankina chvíľka bude vyzerať každý deň takisto: 5 veľmi pokojných pesničiek – pričom posledná je vždy tá istá, aby Janka vedela, kedy jej chvíľka s maminou končí.

Martina a Igor k svojim dvom deťom prijali trojmesačnú Simonku.

Prečo sme jej ponúkli terapiu dotykom?

„Terapia dotykom prináša štruktúru, pokoj, relax, uvoľnenie, sústredenú myseľ dospelého na dieťa, zvýšenie jemnocitu k psychickým potrebám dieťaťa, úctu k telu dieťaťa, k tomu, čo sa mu môže páčiť a čo mu je nepríjemné. To všetko môže prispieť k hlbšiemu prepojeniu dospelého s dieťaťom a tiež k relaxovaniu dieťaťa, ktoré prechádza vstupom do nového prostredia stresom.“ Janka V, lektorka terapie dotykom

A ako to videla Martina?

„Zo začiatku som chcela Simonku masírovať a hladiť dosť rýchlo. Akoby som potrebovala splniť akúsi normu. Lektorka terapie dotykom ma moc podporila, aby som sa vrátila k svojej intuícií, aby som sa spomalila, skoncentrovala najprv samú seba a potom bolo vlastne ľahké VIDIEŤ, aký druh môjho dotyku Simonka potrebuje, ako rýchlo, či pomaly ho mám robiť a ako často. Simonku najviac bavilo masírovanie nožičiek a rúk, keď sme sa spolu ocitli na hojdačke. Dívala sa na mňa vtedy s rozžiarenými očami a ja som cítila, že sa jej páčim a že chce so mnou v tej nežnej chvíli zotrvať čo najdlhšie. Terapia dotykom nie je o masážach, hoci ich počas nej robíte. Mne priniesla terapia dotykom úplne iný pohľad na budovanie hlbokého vzťahu s dieťaťom, ktoré sa mi nenarodilo. Som rada, že to prišlo hneď na začiatku.“

Terapiu dotykom sme ponúkali celému spektru rodín ako program rozvoja rodičovského jemnocitu smerom k prijatým deťom. Tento druh terapie vychádza z konceptu vzťahovej väzby a liečby ranej traumy cez vnímavé a ohľaduplné pravidelné dotyky. Preto má špeciálne miesto obzvlášť v rodinách s prvkom náhradného rodičovstva.

Ďakujem všetkým rodičom, deťom i kolegovcom – lektorom terapie dotykom za príbehy plné nehy a nádeje.

Príbehy z našich centier zozbierala:
Danka Koníček-Žilinčíková,
lektorka terapie dotykom,
Centrum Návrat v Banskej Bystrici

Terapiu dotykom využívame v práci s náhradnými rodinami v rámci projektu Náhradná rodina má zmysel IA NRS SR (kód 312041N40601) a Spolu pre deti – odborná a komunitná podpora náhradných rodín  IA NRS BA (ITMS: 312041H218), ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.