Nech aj Vás má niekto veľmi rád

Po týždni opäť spolu s Dávidom vchádzame do herničky. Pri prvých stretnutiach hrovej terapie objavoval priestor a hračky. Teraz ide celkom naisto. Vie, s čím sa chce hrať. Prvá je flauta, odpíska začiatok hry, stal sa už z toho rituál. Vybojuje vojnu s indiánmi na hradbách z drevených kociek. 

Zrazu necháva všetko na hromade uprostred herne, a začína inú hru – nakupovanie v obchode. Pokladnica, papierové peniaze, drevené kreditné karty… predstavuje si, že vyhral milión, komentuje bohatstvo ľudí, sníva, čo by si kúpil, stráca sa v cifrách od desať po stotisíc eur. V debničke s karnevalovými maskami nájde korálky s pozlátkou, ovešaný „zlatými“ retiazkami si v zrkadle obzerá seba ako boháča.

Sedemročný Dávid žije so staršou sestrou a s babkou. Bol ešte bábätko, keď jeho mamina zomrela. Babka sa mu stala mamou, tak ju aj oslovuje. Otec týchto súrodencov nedávno ukončil pobyt v zariadení na výkon trestu, ešte sa im nestihol ozvať. Babka má veľa zdravotných problémov, je vysilená psychicky aj fyzicky. Jej manžel pred časom zomrel, bola to ďalšia strata aj pre deti. Celé tie roky, čo babka nahrádza úlohu rodičov, v rodine nemajú dosť financií. Nechýba im jedlo a strecha nad hlavou, ale skromnosť je nevyhnutná. Babka nechtiac prenáša svoje starosti na deti, a tak Dávid okrem sťažností na jeho správanie denne počúva o tom, že im niečo chýba, a čo všetko si nemôžu dovoliť kúpiť. Tieto obavy a sny o tom, aké by to bolo žiť v dostatku, si nosí v sebe do herne. Aj hrová terapia mu pomáha vysporiadať sa s ťažkosťami života. 

Dnes sa však Dávid od financií celkom rýchlo presúva do iného zákutia herničky. Z postieľky vyberie dve bábiky a uloží mi ich do náručia.
Pýtam sa ho: „Čo mám s nimi robiť?“ Dávid odpovie: „Chcem, aby si ich mala rada.“
Ticho stojí pri mne. V rukách má fľaštičku na kŕmenie, oblečenie pre bábiky, perinku. Čakám, či mi niečo z toho podá, naznačí, že ich mám kŕmiť, obliecť. On len stojí a pozerá na bábiky.
Po chvíli sa pýtam znovu: „Čo chceš, aby som teraz urobila?“ 
A Dávid zopakuje: „Stačí, keď ich budeš mať rada. Veľmi rada.“ 

Do konca hrania ostávajú bábiky v mojom náručí. Dávid sa hrá s inými hračkami, ale jedným očkom stále kontroluje, či sú bábiky na svojom mieste. Veď deti majú byť s tým, kto ich má rád. Je to viac ako všetko zlato sveta.

K Vianociam a do nového roku Vám prajem, aby ste vždy mali pri sebe niekoho, kto vás má rád.  Veľmi rád. 

Eva Stanková,
Centrum Návrat Žilina

Medzi rodiny, s ktorými spolupracujeme v Návrate, patria náhradné rodiny (pestúnske, adoptívne) a ohrozené rodiny (v nepriaznivej životnej situácii). A niekde v prieniku medzi nimi je ďalšia veľká skupina rodín, u ktorých sa neraz spájajú problémy a náročné situácie z náhradných aj ohrozených rodín. Sú to rodiny, kde deti vyrastajú v tzv. náhradnej osobnej starostlivosti – u starých rodičov či iných príbuzných. Zažívajú traumu zo straty rodiča, a často sa k tomu pridáva aj záťaž zo sociálneho prostredia, v ktorom žijú. Materiálny nedostatok, výchovné problémy, nedostatočné rodičovské zručnosti alebo jednoducho prílišná únava opatrovníkov sú niekedy prekážkou toho, aby sa náhradní rodičia viac sústredili na vzťah s dieťaťom. Vtedy nemajú sily zapojiť sa do filiálnej terapie (ktorú v náhradných rodinách preferujeme, aby si vzťah s dieťaťom budoval rodič nie terapeut). V prípadoch, keď rodičia z rôznych dôvodov nemajú kapacitu na filiálnu terapiu, môže byť alternatívou hrová terapia – vtedy je sprievodcom dieťaťa v herničke terapeut.

Odborné služby rodinám, ktoré vychovávajú deti v náhradnej osobnej starostlivosti, sme v rokoch 2017 – 2021 mohli poskytovať vďaka podpore projektov Náhradná rodina má zmysel IA NRS SR (kód 312041N40601) a Spolu pre deti – odborná a komunitná podpora náhradných rodín BA (ITMS: 312041H218), ktoré sa realizujú vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.