Podporte
nás
Ľubica Vyhnánková
4.2.2022

Klubíky vytvárajú pocit opory a otvorených dverí

V bratislavskom centre Návrat sa od roku 2019 stretávajú náhradní rodičia maličkých detí na tzv. Klubíkoch alebo Kluboch Malkáčov. Ako to tam vyzerá som sa rozprávala s kolegyňami Zuzanou Petrincovou a Zuzanou Gőcze Kucharovou, ktoré kluby vedú. A na to, čo to rodičom prináša a čo im ešte chýba, sme sa spýtali ich.

Ako vznikol nápad klubíkov a čo bol na začiatku váš cieľ?

O klubíkoch som veľa počula od našich kolegýň z iných centier, ktoré kluby viedli už dlhšie. S myšlienkou, aby taký bol aj v BA, som sa pohrávala celkom dlhú dobu. Hľadala som kolegyňu do dvojice. Po oslovení Kamilky, ktorá súhlasila, sa už rýchlo rozbehli prípravné aktivity. Cieľ bol jednoduchý, dať dohromady mamičky po prijatí dieťaťa, aby neostali osamotené, ale našli spriaznené duše, ktoré im budú prežívať podobné veci. A ktoré budú rozumieť radostiam a výzvam adaptačného obdobia a špecifikám prijatých detí?

Kto sa na klubíkoch stretáva?

Stretávajú sa prevažne mamy, ale aj otcovia, ktorí sú s deťmi na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Pre obrovský záujem, ktorí rodičia prejavili, sme ich rozdelili do 2 skupiniek (po 10 mám), ktoré sa stretávajú v mesačných intervaloch. Skupiny fungujú ako uzavreté, aby vznikol dostatočne bezpečný priestor pre zdieľanie intímnych tém. Dvakrát do roka sa otvárajú pre nových záujemcov a priebežne sa tiež lúčime s rodičmi, ktorí napr. nastupujú do zamestnania a ich deti do materskej školy.

Prinášajú rodičia svoje témy alebo máte pripravené nejaké vy pre nich? O čom všetkom ste sa už na klubíkoch rozprávali?

Na začiatku sme od rodičov zozbierali témy, ktoré ich zaujímajú, o ktorých sa chcú rozprávať. Postupne prechádzame všetky témy, o ktorých sa chcú rodičia zdieľať. Už máme zabehnutý taký systém, že vždy v septembri a potom vo februári zozbierame témy na najbližší polrok. V priebehu trvania klubíkov sme sa zaoberali témami ako vzťahová väzba, trauma, rola otca v rodinách, životná história dieťaťa, rómska identita, emócie v kontexte modelu mozgu, nástup do škôlky a iné.

Čo robia v tom čase deti?

Ak je možnosť osobného stretnutia, tak pri deťoch sú k dispozícii dobrovoľníci. Pri peknom počasí sme sa snažili byť vonku, tak sa deti mohli vyšantiť na preliezkach, hojdačkách a piesku. Ak sme boli vo vnútorných priestoroch, deti mali možnosť vyhrať sa s kockami, loptou, autami alebo im niekto čítal z knižky. Samozrejme, menšie deti sa potrebovali často uisťovať, že mamina je iba vedľa, a tak často boli pri mamách alebo mamy išli do vedľajšej miestnosti, pokým sa nezaujali hrou a mama sa mohla vrátiť k ostatným.

Osobné stretnutia prebiehajú v doobedňajších hodinách. Keď nám situácia okolo pandémie nedovoľuje osobne sa stretať, tak klubíky prebiehajú v online priestore v podvečerných hodinách, keď sú deti prevažne s otcami, alebo sú aj v miestnosti s mamou. Zvykneme na začiatku stretnutia pozdraviť špeciálne aj deti, buď si spolu zaspievame alebo nám porozprávajú, čo dnes robili a ako sa majú.

Keby si mala teraz pozvať na klubík niekoho nového, čo by si mu ponúkla ako najväčšie benefity? A akú atmosféru môže očakávať?

Čo asi najviac rodičia oceňujú je, že sa môžu zdieľať a rozprávať s rodičmi, ktorí im rozumejú, lebo prežívajú podobné veci ako oni. Myslím si, že každá nová mama, ktorá prišla neskôr, bola pekne prijatá komunitou už „služobne” starších rodičov a veľmi rýchlo zapadli.

Rodičia však majú radi, aj keď mi prinášame nové poznatky k témam, kreatívne riešenia ťažkostí, či keď pozveme hosťa.

Počas fungovania klubíkov prišiel covid. Ako ste sa s touto situáciou vysporiadali? Aké zmeny to prinieslo?

Ako som už spomínala, žiaľ, museli sme prejsť na online stretnutia, aj keď som si to zo začiatku nevedela predstaviť. Niektorým mamám to nevyhovovalo, tak sa online stretnutí nezúčastňujú. Ale nechceli sme klubíky úplne pozastaviť, veď sme iba začínali a malo to dobrý ohlas. Nechceli sme mamy nechať osamotené. A tak sa stretávame raz do mesiaca v podvečer, každý zo svojho domova, aby sme sa spoločne pozdieľali nad našimi témami.

Dajú sa na online stretnutiach nájsť aj výhody?

Poviem jedno pozitívum. Keďže online sa dá prepojiť s ľuďmi odhocikiaľ, pri téme rómstvo sme prizvali hosťa, nášho kolegu z Banskej Bystrice, ktorý nám porozprával svoj príbeh rómskeho muža v prevažne nerómskej spoločnosti.

Ďalšia výhoda je, že niektorí rodičia by osobne neprišli, lebo bývajú ďalej od Bratislavy, ale takto sa zúčastnia.

Kluby náhradných rodičov vznikajú aj preto, aby sa rodičia spoznali a prípadne si vytvorili aj neformálne vzťahy, ktoré fungujú aj mimo týchto stretnutí. Máš pocit, že sa také niečo darí aj na bratislavských klubíkoch?

Ide to možno pomalšie aj „vďaka” pandémii. To, že sa nemôžeme osobne stretávať nenapomáha vytváraniu bližších vzťahov. Mám nádej, že keď situácia okolo Covidu pominie, tak sa aj našim rodinám podarí viac stretávať osobne a budeme mať k sebe bližšie.

V časoch hlavne okolo leta, keď sa dá byť viac vonku, sa však viacerí rodičia z rovnakej lokality stretávajú na ihriskách pri ich domoch. Niektorí sú v telefonickom alebo online kontakte. Výbornou online platformou na zdieľanie je tiež facebooková skupina, ktorú si založili a prispievajú do nej samotní rodičia.

Čo si sa na klubíkoch naučila ty od rodičov?

Naši rodičia sa snažia byť tými najlepšími rodičmi, ako vedia. Keď vidím, ako poctivo riešia témy súvisiacimi s prijatými deťmi, majú môj obdiv. Hlboko sa zamýšľajú, či všetko robia tak, ako je pre deti najlepšie. A ešte,  že platí známe – viac hláv, viac rozumu (alebo viac sŕdc, viac porozumenia).

A čo o klubíkoch hovoria rodičia?

„Klub mi prináša cenné stretnutia s náhradnými rodičmi – nachádzam tam hlavne cenné praktické rady, ale aj podporu vo veciach, v ktorých si nie som istá a tápem.
Tiež oceňujem vedenie, ktoré je robené s ľahkosťou a podporou, bez posudzovania – cítim sa tam bezpečne.
Problém mám so ZOOM formou – hoci som na ňu zvyknutá aj z práce, aj z iných situácií – v našom klube mi obzvlášť chýbajú osobné stretnutia, small-talky, fyzická prítomnosť druhých ľudí. Neviem celkom uchopiť, prečo a, samozrejme, aj úplne rozumiem tomu, že to teraz inak nejde.
Neviem, nakoľko je to možné v takejto skupine, ale veľmi by ma potešilo, keby sa dalo ísť viac do osobných tém – napr. ako sa vysporadúvame s chybami a neistotami, ktoré prináša náhradné rodičovstvo, ako môcť nebyť vždy dokonalá a či vôbec, ako to mal kto s vytváraním si puta k osvojenému dieťaťu a podobné témy, ktoré by ale mohli ísť viac do hĺbky a byť osobnejšie. Nie len v rovine dobrých rád.“

„Malkáči nám dávaju kontakt s podobnými rodinami, oporu a pocit otvorených dverí :)“

„Kluby sú pre mňa jedinečným stretnutím s ostatnými mamami, ktoré zažívajú podobné situácie, riešia podobné témy a hlavne – rozumejú mi 🙂 Každé stretnutie je obohatením, či už vo forme odbornej rady od našich „lektoriek“ alebo formou praktickej, odžitej skúsenosti od ostatných mamín.“

„Na klubíkoch oceňujeme kontakt s ostatnými rodičmi a deťmi, úprimnosť a otvorenosť pri zdieľaní problémov a úskalí, ktorými si všetci prechádzame. Je tam pozitívna atmosféra. Spoznali sme skvelých ľudí, ktorým môžeme povedať naozaj intímne veci, lebo vieme, že riešia podobné starosti. Ceníme si prístup Návratu, ktorý napriek problémom počas pandémie dokázal ostať s nami v kontakte a aktívne sa o nás zaujíma.
A v neposlednom rade, je to taká ta pomyselná barlička, vždy vieme, že sa môžeme ozvať keby čokoľvek.“

„Mne stretnutia v prvom rade dali nove priateľstvá, spoznávam ľudí, ktorí žijú rodičovstvo ako my. Sú pre mňa miestom, kde si rozumieme aj bez vysvetľovania, pretože to, čo zaujíma/trápi/teší nás, náhradných rodičov, biologickí rodičia často nechápu – a to je dobre, pretože nemusia. No sú to témy pre mňa veľmi dôležité.
Pri stretnutiach, hoci aj online, ktorých bolo v poslednej dobe dosť, cítim pochopenie, dôveru a pocit bezpečia. Niektoré témy, ktoré preberáme sú často veľmi osobné a idú do hĺbky. To prehlbuje vo mne dôveru a otvára pre nás nové témy. Páči sa mi, že si pomáhame a inšpirujeme sa navzájom. Posúvame sa vpred. Viem, že sa mám na koho obrátiť, keď mám otázky alebo cítim neistotu.
Chýba mi, že sme sa nemohli stretávať v poslednej dobe osobne, ale verím, že nepotrvá dlho a znovu to pôjde.
Vďačná som aj za fb skupinu, ktorá ku klubom vznikla. Tu si môžeme kedykoľvek zdieľať naše radosti, starosti alebo tipy.“

Otázky kládla a edične spracovala Ľubica Vyhnánková.

Kluby pre náhradných rodičov najmenších detí organizujeme v rámci projektu Spolu pre deti – odborná a komunitná podpora náhradných rodín  IA NRS BA (ITMS: 312041H218) a Posilnenie rodiny zdrojmi komunity v Bratislavskom kraji IA SAN BA (ITMS: 312041H912), ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

http://www.esf.gov.sk/

http://www.ia.gov.sk/

arrow-right
Infolinka

nielen o adopcii