Čriepky našich skúseností

Pobytom vyvrcholila práca na projekte V Náručí v bezpečí, ktorý podporila Nadácia pre deti Slovenska cez fond Hodina deťom. Bilancovali sme nielen projekt samotný, ale každý z účastníkov aj svoju cestu k dieťaťu. Zdieľanie rodičov a ich životné skúsenosti chceme spracovať do brožúry pre budúcich náhradných rodičov – Návod na prijatie. Hovorili sme postupne o jednotlivých fázach prijatia dieťaťa – príprava – čakanie v poradovníku – telefonát – interakcie – príchod domov – súd – ťažkosti – okolie… Presvedčili sme sa, že u každého bol tento proces iný. Viac či menej adrenalínový, uslzený, radostný, ťažký, blažený, kľukatý.

Každý z príbehov je iný, no veríme, že môžu byť veľmi prospešné pre tých, ktorí o prijatí len uvažujú. Víkendový čas bol plný nekonečných rozhovorov, spomienok, životných múdrostí, no napriek tomu v závere na rodičovskej skupine odznelo konštatovanie: „stále nám chýba jeden deň. Ešte by sme mali o čom hovoriť!“ Brožúrka Návod na prijatie vyjde v najbližších dňoch a bude poslednou kvapkou projektu.

Projekt nám toho dal oveľa viac. Mali sme možnosť podporiť a uviesť do pravidelnosti novú službu – klub Malkáč – stretnutia „čerstvých“ rodín. Tých, ktoré prednedávnom zažili čas adaptácie po prijatí dieťaťa do rodiny. Klub je priestorom nielen pre rodičov (najmä mamičky na materksej dovolenke) ale aj pre deti, ktoré majú počas klubov jedinečnú príležitosť stretnúť rovesníkov s podobným príbehom. K tomu sme pripojili aj sprevádzanie rodín bezprostredne po príchode dieťaťa, realizovali sme niekoľko návštev v ich domácnostiach. Tam sme využili pomôcky, šatky, nosiče aj hojdačky zakúpené vďaka projektu s cieľom ponúknuť rodičom nástroje upokojovania, zblíženia a budovania vzťahovej väzby s prijatým dieťaťom. Vďaka ecobaby.sk a nosime.sk sme získali aj bonusy – hojdačku a nosiaci vak zdarma. Veľmi za túto formu podpory ďakujeme.

Veríme, že budú slúžiť rodinám a pomáhať deťom v liečení ich zranení. Tak klub Malkáč, ako aj návštevy v rodine sa diali s pomocou a prispením laických poradkýň. Mali sme možnosť vidieť, ako veľmi je cenná a potrebná ich skúsenosť a praktické rady. Viacerí rodičia využili možnosť ostať v menej formálnom, no predsa veľmi obohacujúcom kontakte práve s niekým, kto na vlastnej koži prešiel tým, čím oni prechádzajú teraz. Nielen z vďaky za toto angažovanie sa laických poradkýň, ale aj s cieľom posilniť ich v tejto pozícii sme im dopriali možnosť rastu a vzdelávania. Projekt podporil každú z nich podľa vlastného výberu. A tu je dôkaz, že to malo zmysel:

„V podstate som sa veľa nového nenaučila, ale aj napriek tomu by som išla ešte raz. Všetky informácie o vzťahovej väzbe mám v podstate od vás – od Návratu, vžité pod kožou. Ale bolo pekné počuť niekoho iného hovoriť o tejto téme, uistiť sa v tom, čo mi je jasné, „pohladila som sa“ v tom, v čom idem možno „proti prúdu“ (informácie o tom, že bábätka do pól roka sa nedajú rozmaznať, ani režimovať, o dotykoch, o láske, o škôlke…) Veľa toho, čo intuitívne robím sa mi na vzdelávaní aj odborne potvrdilo.“ (Alexandra Maňkošová, laická poradkyňa)

Na záver ešte ochutnávka z pripravovanej brožúry Návod na prijatie:

„Prvé dni a noci s deťmi neboli jednoduché. Napriek početným interakciám deti veľa plakali, ťažšie zaspávali a často sa budili. Od profesionálnej mamy sme mali všetky dostupné informácie o tom, čo s nimi kedy robiť, ale prvé dni sa to na režim ani náhodou nepodobalo. Bojovali sme skôr o to, aby sa deti cítili čo najviac v bezpečí, aby menej plakali, boli najedené a prebalené. Viac-menej išlo hlavne o “technickú” starostlivosť, aby mali deti uspokojené základné potreby. Pocit, že ste zrazu matka, otec, na ten nebol čas. Zdalo sa, že stále chýbajú aspoň dve ďalšie ruky.“  Rodičia Ján a Petra (prijali do rodiny dvojičky, ktoré mali pri príchode do rodiny 6 mesiacov. Aktuálne budú mať 5 rokov)

„Stekali mi slzy šťastia, mal som radosť. Cítil som, že je to to spojenie. Cítil som za to vďaku, bolo to úžasné. Prvá adopcia vo mne zanechala emocionálne oveľa väčšiu stopu ako druhá adopcia. Prvá interakcia = také učenie sa, zladenie, nechápal som, čo sa deje. Každý deň sme sa tešili, keď sa ráno zobudíme o piatej. Celý deň sme nestíhali dýchať a boli sme na ňom nalepení. „Bili sme sa“, niekedy s hlavami zrážali, lebo sme sa obaja chceli o neho starať, byť pri ňom. Bol veľmi dobre pripútaný. Vôbec nemal stavy plaču. My sme s tým rátali, že to príde, predsa je to šok pre dieťa. Bolo to také prirodzené, že bol doma… a vtedy sme vedeli, že to je zázrak.“ Otec Viktor (má dve adoptované deti, v čase prijatia mali približne 5 mesiacov, aktuálne 1 rok a 3 roky)

Vďaka podporenému projektu máme za sebou nielen materiálne, ale aj zážitkovo bohatých deväť mesiacov. Niečo rozbehnuté sa ukotvilo, mnoho nového sa zrodilo. Brožúra Návod na prijatie bude už čoskoro k dispozícii aj na stiahnutie. Tešíme sa, že vďaka podpore ďalších projektov to všetko nebolo len dočasné ale v každej z týchto aktivít môžeme pokračovať slobodne aj naďalej.

Mgr. Daniela Vrabľová
špeciálna pedagogička Centrum Návrat v Prešove

Projekt bol realizovaný vďaka podpore: