Na ceste k rodine

Tohto roku oslávime už siedmy rok nášho spoločného života. Keď sa pozrieme späť, vidíme krásne chvíle strávené spoločne. Spoločné túžby a sny, spoločné úspechy aj ťažké chvíle, spoločný oddych aj spoločnú prácu. Jednoducho, spoločnú snahu spájať sa v jedno. Prirodzene sme očakávali, že táto jednota čoskoro vyústi do nového života…

Túžili sme dobro zažívané vo vzájomnom vzťahu odovzdávať ďalej. Sedem rokov spoločnej, nenaplnenej túžby… Je to dlhá alebo krátka doba? Ťažká otázka. No určite vieme, že bola dosť dlhou, aby pojmy ako rodina, otcovstvo, materinská láska, syn, dcéra, rodičovstvo a im príbuzné prešli zaťažkávajúcou skúškou. Dostatočná doba na to, aby sme rozmýšľali a pozerali na ne z takých uhlov pohľadu, z ktorých by na ne nebolo vidieť, ak by sme už dávno boli prirodzenými rodičmi. Na sklonku tohto neľahkého obdobia sme dospeli k rozhodnutiu ponúknuť naše rodičovstvo tým deťom, ktoré ho tak zúfalo potrebujú. Na našej ceste k rodine sme prechádzali a ešte budeme prechádzať mnohými úskaliami, čeliť rôznym nástrahám, zdolávať výzvy a ciele, k akým môže pozývať iba skutočný život.

Jedným z nových území bola nevyhnutnosť absolvovať prípravu k nášmu náhradnému rodičovstvu predtým, ako nás úrad zapísal do zoznamu „čakateľov na bábätká“. Prípravu ponúka okrem úradu práce aj viacero neziskových organizácií. My sme si vybrali občianske združenie Návrat. Naša príprava trvala 3 mesiace. Celková príprava prebiehala formou dvoch typov stretnutí: skupinového a individuálneho. Veľmi nám vyhovovalo, že sme najprv absolvovali skupinové stretnutie, ktoré sa zväčša robí až na konci individuálnych stretnutí. Dostali sme tak na začiatku hutný materiál a kľúčové témy sa niesli celou prípravou a dávali jej celistvosť, smer a dôraz. Skupinové stretnutie hodnotíme veľmi pozitívne, nakoľko v Návrate vládla pokojná, otvorená a rodinná atmosféra.

V rámci individuálnych stretnutí sme sa venovali aj osobnej i spoločnej retrospektíve dôvodov, prečo si chceme adoptovať dieťa. Tu sme slobodne a nenásilne rozmýšľali nad silnými a slabými stránkami našich motívov. Skúmali naše životné okolnosti. Vyzdvihujeme osobný a citlivý prístup školiteľov, naozaj pomáhajú svojou odbornosťou, praktickými skúsenosťami a najmä ľudským prístupom pri takýchto osobných a citlivých témach. Stále ukazovali cestu alebo spôsob, ako posilniť slabé stránky a ako udržiavať tie silné.

Dôležitou radou bolo v budúcnosti pri rôznych problémoch kontaktovať odborníka, nehanbiť sa pýtať a prosiť o pomoc. Tiež pýtať sa na radu starších a skúsenejších rodičov. Vždy sme žasli nad tým, čo sme sa nové dozvedeli alebo naučili. V podstate sme sa tešili na ďalšie stretnutie. Počas trvania prípravy nám bola ponúknutá možnosť zúčastniť sa na kluboch pre rodičov pôsobiacich v náhradnej rodinnej starostlivosti. Využili sme ju. Vrelo odporúčame zúčastniť sa ich. Okrem toho, že sa na kluboch preberá nejaká zaujímavá téma s možnosťou diskusie, zaujímavé bolo tiež stretnúť náhradných rodičov a počúvať skúsenosti a rady z ich vlastného života.

Nie je to úplný prierez prípravou, uvádzali sme najmä to, čo oslovilo nás a to, čo v nás utkvelo najviac. Musíme konštatovať, že príprava nebola ľahká, ak to človek berie vážne, ale bola na vysokej úrovni po obsahovej aj formálnej stránke. Boli sme veľmi radi, že sme nemuseli čeliť strohej formálnej a prednáškovej príprave.

Návrat, ďakujeme!
Marica a Matúš

PS: Odporúčame si doma robiť stručné poznámky po každom stretnutí. Budete mať výborný základ pre budúcnosť, ku ktorému sa môžete kedykoľvek vrátiť a oživiť si poznatky a východiská. My sme to, žiaľ, nerobili.