Naša práca na Ukrajine začala spolu s vojnou. So začiatkom „veľkej vojny,” ako ju volajú na Ukrajine, začali na Slovensko prichádzať deti bez sprievodu. 

V alarmujúcej situácii sme sa snažili nájsť svoju úlohu a rozhodli sme sa nezameriavať na humanitárnu pomoc, ktorú ponúkalo viacero ďalších organizácií a dobrovoľníkov, ale na to, v čom je naša odbornosť – pomoc deťom. 

Podľa platných pravidiel mali deti bez sprievodu skončiť v Centrách pre deti a rodiny (bývalých detských domovoch). To by znamenalo ďalšiu traumatizáciu, čo sme považovali za úplne nevhodné riešenie. Preto sme hľadali slovenské alebo ukrajinské rodiny na Slovensku, ktoré boli ochotné deti dočasne prijať. Rodinám sme pomáhali zvládať novú situáciu. V tomto období sme vytvorili aj manuál pre rodiny, ktoré sa rozhodli prichýliť ukrajinskú rodinu: Ako je vhodné s ňou komunikovať? Ako sa k nej správať? Čo je pomáhajúce a čo nie?
Dnes sú všetky tieto deti späť na Ukrajine a žijú so svojimi rodinami.

Keďže Návrat zareagoval na potreby prichádzajúcich detí, tak sa „pomoc Ukrajine” stala cestou, ktorá nás vedie stále ďalej a ďalej. Pozeráme sa späť a  vyhodnocujeme ju. A pozeráme sa aj na súčasnosť a vidíme, že pomoc Ukrajine je stále potrebná a má zmysel. Preto v tejto ceste pokračujeme. Možno je situácia alarmujúca v začiatkoch krízy, no čím dlhšie kríza trvá, tým viac pomoc ochabuje. Je však stále rovnako potrebná.

V roku 2022 sa členkou nášho tímu stala Natalia Štefanek, psychologička pôvodom z Ukrajiny, žijúca už osem rokov na Slovensku. Pracovala individuálne aj skupinovo s ukrajinskými deťmi a ich mamami, ktoré utiekli pred vojnou na Slovensko a pomáhala im s integráciou do práce a škôl. Stala sa mostom medzi našimi kultúrami a dodnes nám pomáha porozumieť si navzájom.

Natalia je psychologička v oblasti vzdelávania, akreditovaná gestalt-terapeutka s viac ako 20-ročnými skúsenosťami. Absolvovala viaceré špecializácie a doplnkové vzdelávacie programy (detské a rodinné poradenstvo, arteterapia, koučing, filmová terapia, sexuológia, vojenská psychológia).

Vďaka Natalii sme získali kontakty na organizácie na západnej Ukrajine, prostredníctvom ktorých sme zmapovali potreby a na základe zistení sme sa rozhodli podporovať odborníkov – psychológov, sociálnych pracovníkov, učiteľov a laikov priamo na Ukrajine. Sú to ľudia, ktorí pracujú s deťmi a rodinami postihnutými vojnou, so samotnými vojakmi, so ženami a deťmi, ktoré ostali doma, zatiaľ čo ich partneri sú v aktívnej službe. 

Kým v prvý rok vojny sme pracovali výhradne s ľuďmi prichádzajúcimi na Slovensko, v roku 2023 sme sa po dlhom zvažovaní rozhodli a začali pracovať priamo na Ukrajine.

Pre kolegov na Ukrajine je naša podpora dôležitá nielen pre konkrétne nástroje, ktoré tam prinášame a ktoré spoločne vytvárame. Naša prítomnosť a záujem sú pre nich dôležitým povzbudením. Človek na zvládnutie ťažkých situácií potrebuje praktické zručnosti aj bezpečné a podporné vzťahy.

V spolupráci s organizáciou Syla hromady sprevádzala Natalia takmer 100 psychologičiek (z pôvodne prihlásených 10) v tzv. reintegrácii. Bolo to v čase, keď vojna trvala už tak dlho, že pôvodné sily, ktoré ľudia mobilizujú, keď nastane krízová situácia, boli vyčerpané. Z vojny sa stal nový „životný štýl” a bolo (je) potrebné reintegrovať sa doň. Dnes sa skupina psychologičiek ustálila na počte 17. Natalia ich pravidelne vzdeláva, poskytuje im supervíziu a konzultácie ku konkrétnym problémom.

Medzi profesionálmi, ktorých podporujeme, sme v roku 2024 urobili prieskum ich potrieb. Potrebujú vzdelávanie, supervíziu, výmenu skúseností, ale najviac vyjadrujú potrebu pobytov na povzbudenie duševnej pohody mimo miesta, kde žijú, alebo mimo Ukrajiny. Najakútnejšia pre nich bola potreba psychicky si vydýchnuť, načerpať silu a potom sa posilnení vrátiť. Zaujímavé je, že všetci majú chuť a motiváciu pokračovať v práci, hoci sami sú rovnakými obeťami vojny ako ich klienti – ich príbuzní bojujú na fronte a mnohí už stratili svojich blízkych.

Natalia má medzinárodný kurz vojenskej psychológie, aby mohla lepšie podporovať kolegov na Ukrajine, aby vedela ešte lepšie pomáhať ľuďom s traumou a stresom v týchto špecifických situáciách. Dnes vojna zasiahla každého na Ukrajine. Natalia to označila „Code 300”, čo je výraz, ktorý používajú bezpečnostné a záchranárske zložky pre označenie zranených. Hovorí: všetky osoby na mieste sú zranené, nie mŕtve.

Na začiatku krízy dokážeme ako jednotlivci aj celé spoločenstvá mobilizovať svoje zdroje a prekonávať prekážky v snahe prispieť k jej ukončeniu. Čím dlhšie však kríza trvá, tým menšie zdroje sú k dispozícii. Nádej sa vytráca a začína sa prejavovať vyčerpanie. Aj u tých, ktorí krízu prežívajú, aj u tých, ktorí im pomáhajú. Aj pomáhajúci potrebujú zažiť, že ich pomoc veci mení a, ak aj všetko ešte nie je ok, smeruje to k dobrému koncu.

Ukrajinskí vojaci sa vracajú z frontu domov často s ťažkými príznakmi PTSD – posttraumatického stresového syndrómu. Deti hovoria málo, pretože sa stiahli do seba. Dlhodobo chýbajú podporné zdroje (sociálne, psychologické, praktické, technické). Je veľmi potrebné mobilizovať nádej. Trvanie vojny zmenilo situáciu každého, zmenilo situáciu v jej podstate.

V roku 2025 cestovali pracovníci Návratu na Ukrajinu 4-krát. O týchto návštevách si môžete prečítať na našom blogu na Denníku N v Listoch z Ukrajiny. Najskôr sme tam niesli priamu pomoc. Boli to hračky, ktoré sú využívané na terapie pre deti a terapeutický príbeh Holubica Oľga. Útlu knižku pre deti a sprevádzajúce osoby o tom, že vzájomné zdieľanie pocitov vedie k lepšiemu spracovaniu náročných zážitkov sme preložili do ukrajinčiny a vydali.
Potom sme na Ukrajinu priniesli aj pomoc vo forme nástrojov na vyrovnávanie sa s ťažkou situáciou. Spoločne sme vytvorili jednoduchý formát svojpomocných skupín s manuálom v slovenčine a ukrajinčine.

Nasledoval zážitkový kurz dotykovej terapie, ktorá učí, ako zaobchádzať s dotykom, ako sa vďaka dotykom ukotviť a hľadať bezpečné miesto vo svojom vnútri, aj keď ho vo vonkajšom svete nedokážeme nájsť. Zážitkový kurz dotykovej terapie, ktorý sme priniesli na Ukrajinu v lete 2025  bol zážitkom aj pre nás. Neboli sme to len my, kto učil ako sa dotýkať. Ukrajina učí nás, ako sa dotýkať toho dôležitého. Viac o dotykoch s Ukrajinou sa dozviete v našom blogu na Denníku N Dotyky Ukrajiny: Cesta, ktorá sa dotkla tela i duše.

Naše učenie je vzájomné. Prostredníctvom ukrajinských kolegov získavame zaujímavé skúsenosti, pretože miestni odborníci sami vytvárajú nové nástroje a postupy, ktoré sú prenosné do iných prostredí. Spoločne pracujeme na protokoloch, ktoré prinášajú jednoduché kroky na zvládnutie situácií, na aké nikto z nás nie je pripravený.

Napríklad protokol Drž sa – a podrž sa venujú podpore tých, čo sú na vojne a ich blízkych v zázemí: Manželka telefonuje s manželom, ktorý je na fronte: čo mu má povedať? Ako v ňom má hľadať pomoc a oporu? A on – čo má hovoriť? Ako si môže zachovať svoju rolu otca a partnera na frontovej línii?

Ďalší z protokolov sa venuje kontaktu s človekom v akútnom prejave posttraumatického stresového syndrómu (PTSD). Chrániť seba a zároveň pomôcť klientovi je o to ťažšie, o čo väčšie vyčerpanie je na strane pomáhajúcich. Jednoduchý zoznam krokov je cesta, po ktorej dokážu spoločne ísť.

Vďaka darcom zo zbierky na donio.sk sa v novembri 2025 uskutočnil retreat pobyt pre kolegyne z Ukrajiny. Účastníčky získali odstup, priestor pre seba na pokojné učenie. Fyzické opustenie vojnou zničenej krajiny na niekoľko dní označujú za silnú potrebu a dobrý zdroj pre ďalšiu prácu. Zároveň je to aj priestor pre väčšie prepojenie sa aj s kolegami z Návratu.

S pomocou ilustrátora sme spracovali dva protokoly pre náročné situácie tak, aby boli nielen obsahom, ale aj formátom a dizajnom priateľské pre adresátov.

Drž sa a podrž je venovaný partnerom (rodinám) rozdeleným vojnou. Ak je jeden z partnerov na fronte a druhý doma, je veľmi ťažké udržať si vzťah, vedieť prispôsobiť komunikáciu tejto ťažkej situácii: Čo povedať? Na čo sa pýtať? Ozývať sa vôbec?
Protokol je rodovo neutrálny, pretože na ukrajinskom fronte je viac ako 70 000 žien a mnohé z nich majú partnera doma. Ľudia ho môžu nosiť pri sebe, do žltého srdiečka si môžu si napísať odkaz, niečo nakresliť, napr. aj spolu s deťmi, alebo nalepiť fotku, zanechať odtlačok pier… Každý si potom svoju časť kartičky vezme so sebou.

Prvá pomoc pri akútnom prejave posttraumatického stresového syndrómu (PTSP) je plagát pripravený na distribúciu do rôznych prostredí verejného priestoru. Ľudia ho budú môcť vidieť nielen u svojej psychologičky alebo lekára, ale napr. aj v lekárni, autobuse, škole…
Jeho cieľom je upriamiť pozornosť na základné kroky, ktoré môže človek urobiť, keď sa ocitne v ataku PTSP on sám, je jeho svedkom u blízkeho človeka, alebo ho spozoruje u niekoho na verejnosti. Sú to jednoduché kroky a riadiť sa nimi zvládne ktokoľvek a kdekoľvek. Plagát tiež obsahuje dôležité kontakty, kam sa ľudia môžu obrátiť pre pomoc.

Tretí protokol Z vojny domov ponúka jednoduché rady, ktorými sa môžu riadiť dospelí aj deti a pomôcť si v ukotvení sa v spolunažívaní po návrate člena rodiny z vojny domov. Zvyšujú bezpečie v rodine odstránením rizikových aktivít ako sú náhle spustenie elektrospotrebičov, objatia/dotyky zozadu…, ktoré môžu byť pre človeka so skúsenosťou z frontu ohrozujúce. Na dizajne tohto protokolu ešte pracujeme.

V apríli pricestovalo na Slovensko 8 psychologičiek z Ukrajiny, aby strávili 3 dni so svojimi slovenskými kolegyňami na druhom medzinárodnom retreat pobyte. Vyskúšali si prácu s terapeutickými hračkami, ochutnali arteterapeutickú techniku „Strom mojej sily” a ukážky dotykovej terapie. Spoločne spievali, jedli i oddychovali.
Naša Natalia postupne zabalila svoje kolegyne do prikrývok, aby im na ich vlastnom tele predviedla účinky upokojujúcej techniky zavinovania, s prvkami bazálnej stimulácie, aromaterapie a muzikoterapie.
Oksana z Ukrajiny priniesla ukážky zdravotníckej prvej pomoci a práce s polygrafom, ktorý si účastníčky mohli tiež vyskúšať na vlastnej koži.

Začiatkom marca Natalia Štefanek spustila ročný kurz Transformácia traumy a posttraumatický rast s ambicióznym cieľom nachádzať mechanizmy ako obrátiť traumu na zdroje. Do kurzu sa zapojilo 16 psychológov, ktorí denne pracujú s ľuďmi s traumou a zostavujú postupy a nástroje transformácie traumy. Tieto nástroje pribežne overujú v praxi. Následne máme v pláne vypracovať praktický protokol práce s klientom pre posttraumatický rast.