Byť spolu je najviac / retreat pobyt

Retreat pobyt sa uskutočnil vďaka vám – štedrým darcom verejnej zbierky na donio.sk, v druhej polovici novembra (20. – 23. 11. 2025), na chate uprostred Krompašských lesov. Husto snežilo a pre slovenských účastníkov bola zimná krajina príjemným tichým prostredím, no ženy z Ukrajiny v noci budil strach pri zvuku padajúcich konárov, ktoré sa lámali pod váhou čerstvého snehu. 

Pre 7 psychologičiek z Ukrajiny to bola možnosť stráviť 4 dni v teple a svetle, čo u nich doma nie je samozrejmosť. Dnes už na Ukrajine nie je vlastne nik, koho by sa osobne vojna nedotkla stratou blízkych, domova ale najmä stratou bezpečia. 

Všetky psychologičky z Ukrajiny sa medzi sebou poznajú a vďaka pobytu sa ich kontakty prehĺbili. Navzájom zdieľali svoje príbehy – s kým a ako pracujú, prekážky, s ktorými sa stretávajú. 

Ivannka K. v práci s deťmi využíva izraelskú metódu terapie s hračkami. Pre dieťa je plyšové zvieratko chibuk (hebrejsky objatie) tým, čím je nepriestrelná vesta pre vojaka. Často má plyšák dlhé ruky a nohy, aby sa mohol s dieťaťom objímať. Objatia terapeutického plyšáka prinášajú veľa uzemnenia a dajú sa integrovať ako malé zdrojové momenty do práce s klientom.

„Pred retreatom som mala myšlienky na vyčerpanie a chcela som všetko nechať – kabinet aj poradenstvo. Ale robím si poznámky a pracujem… Zvláštnou témou pre mňa je a bude podpora detí, za nimi budem stáť. Učiť sa a ešte sa učiť.” povedala po retreate Ivanna.

Oksana D. pracuje ako psychologička v rehabilitačnej nemocnici pre vojakov. Vojaci často zápasia s ťažkým pocitom viny, že oni prežili, kým ich spolubojovníci („bratia“) zahynuli. Preukazujú vysokú schopnosť vnímať, kto pred nimi sedí a aké má postoje. Oksana preto postupne zmenila svoj terapeutický prístup. Pochopila, že práve autentické spoluprežívanie a zdieľanie emócií posilňujú dôveru a terapeutický vzťah. Preto dnes vedome pracuje ako „človek pre nich”, ako  „ich človek.“ Je tým, kto im poskytuje ľudskú oporu, nie iba odbornú službu:

„Pôvodne som bola profesionál a plakala som, až keď vojak odišiel. Teraz plačem spolu s ním.“

Spoločný plač nie je stratou profesionality, ale autentickým prejavom empatie a spolupatričnosti, vzťahu, ktorý lieči.

Natalia F. a Ludmila K. robia skupinové podporné stretnutia pre ženy vojakov, ktoré čelia dlhodobému stresu, preťaženiu a sociálnemu tlaku, aby boli neustále silné. Ženy sa im zverujú, že „nesmú plakať“ alebo „musia byť silné“. Pre okolité prostredie (rodinu, komunitu, deti) udržiavajú obraz absolútnej odolnosti. Mnohé ženy si dokonca nedovoľujú ani radosť, ani smiech. Vnímajú to ako prejav necitlivosti voči partnerom na fronte.
Zaujímavý jav, ktorý psychologičky pri práci s týmito ženami pozorujú je: „Čím horšie, tým krajšie.“ Je to špecifický vzorec, kde sa ženy, ktoré vnútri trpia, často prezentujú navonok čo najupravenejšie. Krásny zovňajšok prekrýva utrpenie vnútri. Výrazný rozdiel medzi vonkajším a vnútorným podčiarkuje dôležitosť priebežnej a dlhodobej podpory.
Podporné skupiny predstavujú bezpečný priestor, kde môžu ženy zdieľať svoje prežívanie aj skúsenosti, kým sú ich partneri v aktívnej službe. Až na skupine si dovolia plakať a smiať sa, tu sa môžu vzdať masky hrdinstva, otvorene prežiť aj prejaviť strach, pocity viny a vyčerpanie bez toho, aby boli posudzované a hodnotené. Potrebujú zažívať len vzájomnú podporu a porozumenie tých, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii.

„Úprimná vďačnosť každému za vaše svetlo… priestor, kde sa dá len byť, dýchať, rozprávať sa a cítiť úprimnosť každého srdca, pozerať sa na oblohu, les, sneh, započúvať sa do ticha – a už tým sa uzdravovať.” (Halina P.)

„Môžem dať iba to, čím som naplnená.” (Olenka U.)

„Jednoducho byť nablízku toľko, koľko je potrebné, a rutinné veci môžu počkať.” (Uliana R.)

Medzi účastníkmi zo Slovenska bolo 7 odborných pracovníkov Návratu, psychologičky a sociálne pracovníčky. 

„Retreat bol pre mňa dotykom s ľudskosťou a náhlou blízkosťou s dovtedy neznámymi ženami. Nádych života aj smrti. Ľahkosť pre mňa prinieslo spoločné tancovanie, spievanie a výtvarné techniky. Po návrate domov som o tom rozprávala svojej rodine, priateľom a kolegyniam v práci. Niektorí z nich sa rozplakali. Plánujem kolegynkám v budúcnosti odovzdať ešte niektoré techniky a informácie, ktoré som sa na retreate dozvedela, najmä terapiu hračkami od Ivannky.” (Denisa Ničíková, Centrum Návrat Žilina)

„Som veľmi vďačná za možnosť byť na retreate a tak veľa dostať, spoznať ženy, ktoré reprezentujú silu, odvahu a dôstojnosť, popri profesionalite a odhodlaní. Pomáha mi to byť ok s tým, kde stojím, byť vnútorne slobodná a hlásiť sa k slobode vo všetkom čo žijem, najlepšie ako viem.” (Zuzka Nováková, Centrum Návrat v Bratislave)

Medzi účastníkmi zo Slovenska bola aj Natalia Štefanek, ktorá ukrajinské psychologičky dlhodobo sprevádza prostredníctvom konzultácií a supervízií. Pobyt ich navzájom ešte viac prepojil a začali sa stretávať aj na skupinových supervíziách.

Čo bude ďalej? 

Chceme sa podporovať ľudsky, ale aj odborne, zdieľaním a sieťovaním.

Z odborných tém zaznela od ukrajinských psychologičiek potreba venovať sa závislostiam, ktoré sú aktuálne témou pre ich klientov a práci s rodinou, kde niekto zomrel (alebo je nezvestný, neprítomný). Dôležitou cieľovou skupinou sú aj rodičia, pre ktorých chceme cielene hľadať nástroje na ich posilnenie. Jedným z najbližších krokov bude preloženie nášho návratového trička Rodič ako detské ihrisko (Pestuj a Tatablet). 

Na Ukrajinu chceme naďalej prinášať naše skúsenosti, pokračovať v zaúčaní a šírení svojpomocných skupín a Ukrajinským psychologičkám ponúknuť ďalšie príležitosti na poodstúpenie od vojnovej každodennosti a načerpanie nových síl. 

Ďakujeme aj za požičanie kávovaru a malé občerstvenie nášmu partnerovi Verygoodies.

foto: Návrat