Aby nemusela prísť sociálka

Postupne sa zo sociálneho zariadenia mesta dostali do paneláku a bývali ako bežní ľudia. Obaja pracovali a tešili sa, že si dokázali vybudovať štandard bývania i života po akom túžili. Keď deti začali chodiť do školy, on dostal porážku. Rodina prišla o veľkú časť príjmu a dostali sa do dlhov, znížili si náklady a postupne splácali, čo bolo treba. Ale okrem chlapcov, bolo treba pomáhať aj ocovi: hovoriť, rozpamätať sa, zvládnuť postarať sa o seba i domácnosť. Mama si brala aj dve práce, často doma chýbala a pre otca, v jeho zdravotnom stave, bolo ťažké učiť sa s deťmi. Ťažké bolo pre neho aj komunikovať s učiteľmi, lekármi, keďže manželka bola veľa v práci a on nie celkom rozumel, čo vlastne učitelia od neho chcú.

Veľmi dávno, keď ešte začínali s rodičovstvom, sme im v spolupráci so samosprávou ponúkli podporu a sprevádzanie. Mali objektívne právo cítiť sa krehkí. Pre nás patrili k zraniteľným rodinám, aj preto sme ich vtedy sprevádzali asi dva roky. Postupne ako sa cítili sebaistí v svojich životných i rodičovských kompetenciách sme o nich prestávali počuť. Veď to je to pravé – nech si rodina žije svoj život a čím skôr nech už nie je klientom.  Keď sme sa náhodne naposledy (asi pred štyrmi rokmi) stretli,  deti sa klbčili ako správni súrodenci a vzápätí sa odbehli naháňať. On ju silno držal za ruku a sem tam si o ňu oprel hlavu. Ona mu počas rozhovoru často pohladila líce. A potom pribehli obe deti a rodičov úplne tuho objali. Pamätám si, že mi prebehlo hlavou: „toľko lásky a súdržnosti“.

Keď sme ich tento rok oslovili a ponúkli im našu podporu, potešili sa. Bývali už v štvrtom podnájme v priebehu dvoch rokov. Chlapci potrebujú veľa podpory pri robení úloh a učení sa. Otec robí čo môže, ale ide mu to ťažko. Mamina ťahá živobytie, stále je málo doma, bojí sa o deti, muža, ich rodinu,  žijú v skromnosti a sú unavení z neustáleho sťahovania. Po ôsmich mesiacoch našej práce sa mamina upokojila. „Je to tak dobre, že viem, že už nie je na to sám. Som rada, že sem chodíte a pomáhate mu s domácnosťou a deťmi.“

Mimochodom, sú Rómovia.  A mimochodom, doma u nich je útulne a súdržnosť by ste im mohli závidieť.

„Rodina je jednou z tých, ktoré sme v našej organizácií zaradili do programu dlhodobej starostlivosti o rodinu. Nemôžeme všetko v ich živote zmeniť, ale môžeme im pomôcť nemať existenčný strach a uveriť si, že to zvládnu. Posilnením a doplnením kapacít rodičov sa otvoril priestor pre pokoj a stabilitu v rodine a to je to, čo chlapci potrebujú. Poradenstvo, asistencia priamo v rodine i podpora pre všetkých štyroch je najlacnejšia služba deťom  a rodine, a najlepšia investícia do ich i našej budúcnosti.“

Alena Molčanová, koordinátorka projektu „Posilnenie zdrojmi komunity“

„Rodičia dostávajú od nás :  2-3 x mesačne sociálne poradenstvo, 2x týždenne podporu pri doučovaní detí, tiež podporu pre komunikáciu ocina so školou a 1 x mesačne  dostávajú podporu všetci 4 členovia rodiny , aby sa vysporiadali so zmenami, ktoré sa im v histórií rodiny stali. Služby časovo ladíme tak, aby ich rodina mohla prijímať bez veľkých časových stresov: v domácnosti (poobedných a podvečerných hodinách).“

Marek Berky, sociálny pracovník

V období od 1.2.2018 do 31.1.2022  sa v rámci dvoch projektov: „Posilnenie rodiny zdrojmi komunityv bratislavskom kraji“  a „Posilnenie zdrojmi komunity“ (realizovaného na území SR mimo bratislavský kraj) usilujeme o rozvoj služieb pre rodiny vo vážnej kríze. Sanácia rodiny –  súbor služieb poskytovaných prevažne rodičom dieťaťa a dieťaťu ohrozenému v oblasti sociálnej, biologickej a psychologickej s cieľom  odvrátiť možné odobratie dieťaťa z rodiny a jeho umiestnenia do detského domova; ale tiež podpora kontaktu dieťaťa s rodinou v priebehu jeho umiestnenia v náhradnom prostredí a umožnenie jeho bezpečného návratu späť domov, do funkčného rodinného prostredia.

Dana Žilinčíková koordinátorka Centra Návrat v Banskej Bystrici 

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.