Zoznámte sa, STanley RACH

Nájdu sa aj takí, ktorí si myslia, že sa bojí ľudí a preto ho ešte nevideli alebo že je ho možné zazrieť iba v noci. 

Nech je to akokoľvek, my sme sa s ním spolu s 13 náhradnými rodinami stretli na novembrovom víkendovom pobyte pri jazere Počúvadlo. Centrálnou témou poradensko-terapeutického pobytu pre deti s traumatickou skúsenosťou a ich náhradných rodičov sa stal STRACH a ako sa za sprevádzania možno dostať od strachu k láske. 

Pobyt začal kreatívnym zoznamovaním, v rámci ktorého si každá rodina nakreslila svoj erb a zakomponovala do neho aj symboly, ktoré ich rodinu a jej členov vystihujú. 
Tak sme spoznali  rodinu, ktorá má rada mačky, rodinu „Koláčikovcov“, ktorá má rada prírodu, rodinu, ktorej niektorí členovia majú takpovediac hlavu v oblakoch, no najmä rodiny, ktorých členovia sa majú navzájom radi.

Sobota sa niesla v znamení spoznávania už spomínaného STanleyho RACHa. Kto to vlastne je a ako vyzerá? Kedy sa s ním budeme môcť stretnúť zoči voči a prečo tu teraz nie je s nami? Čoho sa môže báť a prečo sa stráni ľudí? 
Na tieto otázky sme spolu s 25 deťmi hľadali odpoveď v detskej skupine. Deti sa zhodli, že Stanley je podľa nich taký vysoký ako naša dobrovoľníčka Kaja, a tak sme ju spolu obkreslili na papier a pustili sa ďalej do odhaľovania jeho charakteru a strachov. Každé dieťa malo na papier napísať, čoho sa podľa neho Stanley bojí a papierik s každým strachom sme nalepili do obrysu jeho postavy. Nakoniec to vyzeralo tak, že STanley je naozaj hŕstkou strachov rôzneho druhu: bojí sa  tmy, ľudí, sám seba, zrkadla, pavúkov, ohňa, kominára a mnohých ďalších vecí.

V sobotu poobede boli pre rodiny pripravené interaktívne stanovištia pri jazere Počúvadlo. Na prvom stanovišti mali rodičia napísať, čoho sa boja ich deti a naopak deti čoho sa boja ich rodičia. 
Čoho sa rodičia báli, keď boli malí a aké zážitky so strachom zažili v detstve, mohli rodičia vyrozprávať svojim deťom na druhom stanovišti. Cieľom bolo, aby sa rodičia priblížili svojim deťom, odhalili svoju zraniteľnosť a deti sa necítili so svojimi strachmi sami. Z príbehov sa deti mohli dozvedieť, že mnoho našich strachov má iracionálny charakter a viaže sa na veci a situácie, ktorých sa naozaj nemusíme báť, lebo mnohokrát ani neexistujú alebo nie sú pre nás ohrozujúce (strach zo strašidiel, stríg a ježibáb, myší či z toho, že nám pri jazde kôň odhryzne nohu…). Súčasne toto stanovište bolo príležitosťou uvedomiť si, že mnohokrát, keď nám rodičia dohovárajú (napríklad aby sme nepozerali strašidelné filmy či sa vyhýbali hraniu surových hier), chcú nás chrániť pred ďalšími zbytočnými strachmia možno pri tom vychádzajú aj z vlastnej skúsenosti.

V nedeľu rodičia a deti absolvovali poslednýkrát program v oddelených skupinkách. Deti mohli STanleymu nabaliť do „vrecúška odvahy“ rady a tipy, ako môže čeliť svojim strachom. Popriali mu niekoľko vecí, aby sa menej bál: odvahu, úsmev, baterku, aby sa nebál tmy, schopnosť rozlíšiť dobré od zlého, pozitívne myslenie, maminku alebo nech jednoducho verí sebe a nie tomu, čo mu hovoria ostatní. Následne sa deti dozvedeli, že STanleyho RACHa mohli stretnúť aj na tomto pobyte a že pre niektorých naozaj chodil v noci po chodbách či ho „zazreli“ v tme. Pretože STanley RACH nie je konkrétna osoba, ale nachádza sa v každom z nás. 

Na koniec deti predstavili svojho STanleyho rodičom a navzájom si s nimi porozprávali, čo na pobyte zažili.

Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že prijaté deti prežívajú podobné strachy ako ostatné deti, prienik je len čiastočný. Aj oni sa boja tmy, toho, že ich nebudú mať v triede radi či toho, že sa im budú spolužiaci vysmievať. Okrem toho však musia bojovať aj s inými strachmi, ktoré súvisia so zlými podmienkami v rodine, v ktorej vyrastali, vyňatím z biologickej rodiny, presunom a pobytom v detskom domove, či inými traumatickými situáciami, ktoré v nich vyvolali neutíchajúce pocity opustenosti a neprijatia, pocity viny, menejcennosti a nehodnosti byť milovanými. Tieto pocity v nich živia permanentný pocit strachu, ktorý im bráni uveriť, že aj v ich živote sa môže diať niečo pekné, že rodičia, ktorí ich prijali, ich milujú a nechcú ich dať preč, aj keď niečo vyparatia (čo často robia „naschvál“, aby vyskúšali hranice rodičovskej lásky a utvrdili sa vo svojich obavách).

Aby rodičia vedeli lepšie pochopiť svoje prijaté deti a pomôcť im, mali v rodičovskej skupinke možnosť dozvedieť sa viac o traume a jej dopade na vývin dieťaťa, o obranných mechanizmoch detí ale aj o spôsoboch, ktoré môžu použiť, aby zvýšili psychické bezpečie svojich detí (na pobyte sme sa inšpirovali modelom Bryana Posta z Veľkej Británie). Súčasne sme rodičom v popoludňajších hodinách ponúkli aj individuálne odborné konzultácie k výchovným otázkam, ktoré ich v rodine trápia, a tak mali možnosť poskytnúť priebežné poradenstvo rodinám, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, ale aj takým, pre ktoré sú služby nášho Centra geograficky menej dostupné.

A čo na to účastníci pobytu?

„Vnímať reakcie a správanie detí z pohľadu ich strachu alebo prežívania lásky, bolo pre nás rodičov nové poznanie. Uvedomili sme si, ktoré sú tie najzákladnejšie potreby detí, ktoré musia mať naplnené, inak sa všetko ich aj naše snaženie opakovane rúca a prináša sklamanie.“

„Všetky tie výborné myšlienky z úst našich lektoriek a z odporúčaných kníh si chceme nadlho uchovať v mysliach i v srdciach. Pochopili sme, že ako rodičia najskôr musíme mnohé pochopiť. A až potom môžeme začať konať, pomáhať, podporovať, ukazovať…  Prvým našim krokom bude aj naša rodičovská domáca úloha – napísať List lásky svojim deťom.“ Náhradná mamina z Levíc.

Ďakujeme Zľavomatu za finančnú podporu pobytu a Penziónu Sitno za výborné jedlo ;).

Ivana Bizoňová, 
Fundrising & Public Relations

Danka Žilinčíková, 
sociálna poradkyňa a koordinátorka Centra Návrat Banská Bystrica

Tento víkendový pobyt sa uskutočnil vďaka podpore zľavového portálu zľavomat.sk a jej návštevníkov, ktorí si v septembri zatočili Kolesom šťastia.