Už pred 7 rokmi sme si zobrali do pestúnskej starostlivosti vtedy 4 ročného rómskeho chlapčeka Janka. Veľmi dobre sa adaptoval, výborne si rozumie s našim biologickým synom Šimonom/15 rokov/ ale nevie si nájsť kamarátov v triede - odmietajú ho aj rómovia. Nám sa to zdá až psychické šikanovanie - opľúvanie, kopanie do zadku, slovné urážky/adoptovaný, bezdomovec, tvoja mama je žobráčka.../ On na to reaguje neprimerane agresívne. Ako mu pomôcť v pubertálnom období, aby si našiel miesto medzi rovesníkmi a aby reagoval primeranejšie?
Dobrý deň Vám prajem,
v prvom rade chcem oceniť Váš záujem a túžbu pomôcť svojmu chlapcovi, aby sa na tomto svete cítil lepšie a prijato, ako píšete, hlavne medzi rovesníkmi. Myslím si, že na to má rodič v tomto veku dieťaťa vplyv už len do určitej miery, je fajn, ak by boli do tejto pomoci zapojení aj ľudia, s ktorými chlapec trávi viac času – mám na mysli niektorých z jeho učiteľov, možno vedúceho nejakého krúžku, dospelí z okolia, iné deti, s ktorými to „ide“..
Z môjho pohľadu, na psychické šikanovanie, ktoré popisujete, sú agresívne reakcie Jána viac než primerané, pokiaľ nemá chlapec v inej rovesníckej skupine vybudovaný tak pozitívny sebaobraz a sebavedomie, že by tieto narážky s nadhľadom ustál.
Podľa nejednej vývojovej teórie človek v jeho veku na svoj zdravý duševný vývin potrebuje byť prijatý v kolektíve a v tomto veku hľadá silnú oporu vo vrstovníkoch. Podľa toho čo píšete, v tomto veľmi stráda a prirodzene sa tomuto znevažovaniu bráni.
Aby sme mohli hľadať čo najkvalitnejšie možnosti pomoci, budem rada ak sa na nás obrátite telefonicky (0907 706 523 – Mgr. Júlia Šimeková, psychologička).
S pozdravom Júlia Šimeková
