„Som z majoritného etnika, ale v našej rodine som v menšine 🙂 Väčšinu nášho rodinného života sme mama a dcéry, neriešime pôvod. Téma je však „na stole“, zažívame krásne stretnutia s Rómami a ich rozmanitým svetom. Občas sú aj dni, kedy sa viac pasujeme s predsudkami a obavami… Kedysi som predpokladala, že ak sa moje deti stretnú s rasizmom, budem pre nich stabilnou podporou. Netušila som, že ja sama to ponesiem veľmi ťažko.“Eva, pestúnska mama

Foto: Ján Čorba
Rodičia, ktorí prijímajú dieťa iného etnika alebo inej národnosti než sú oni sami, často riešia aj to, ako v dieťati túto časť identity rozvíjať, ako o nej otvorene hovoriť či ako mu pomôcť čeliť zvedavým alebo aj nepríjemným otázkam okolia. Aj pri vysporiadaní sa s touto témou potrebuje dieťa predovšetkým vzťah s dospelým. Zároveň ju potrebuje poznať v celej šírke, nie iba v tom, čo mu hovorí okolie a média. Vzdelávanie a sebarozvoj náhradných rodičov v týchto témach mimoriadne dôležité. Deti sa potrebujú oprieť o svojho dospelého, ktorý je zorientovaný a pevný. Aj preto bolo rómstvo jednou z tém na Festivale náhradného rodičovstva, ktorý sa uskutočnil v auguste v banskobystrickej Záhrade v Banskej Bystrici.
Eva Stanková hovorila o tom, ako sa rómstvo stalo súčasťou jej života prijatím dvoch pestúnskych dcér. Jej rozprávanie bolo súčasťou festivalového cyklu Povedačky, v rámci ktorého vystúpila aj Silvia Čorbová s témou FASD – Fetal Alcohol Spectrum Disorders. FASD je spoločné pomenovanie pre celé spektrum porúch typických pre deti, ktorých vnútromaternicový vývin ovplyvnilo požívanie alkoholu matky v tehotenstve. Rozvinula sa tu inšpiratívna diskusia náhradných mám so skúsenosťou s FASD u dospelých detí.

Foto: Ján Čorba
Jedným z krokov na ceste k náhradnému rodičovstvu je sociálno-psychologická príprava – všeobecná, bez toho, aby budúci rodičia poznali príbehy konkrétnych detí. Jedného dňa však nadviažu kontakt s konkrétnym dieťaťom a možno si zamilujú jeho tvár, možno im bude voňať, možno budú vedieť niečo o rodine, z ktorej pochádza. Možno budú vedieť, že bolo v nemocnici len pár dní a ako ho profesionálna mama ukladala na spánok. Alebo, že tých profesionálnych mám bolo z rôznych dôvodov viac. Možno budú vedieť, že chvíľu žilo s pôvodnou rodinou… Prijatím dieťaťa prijímajú aj jeho životný príbeh – celý doterajší život, vrátane všetkých ľudí, ktorí mu boli či neboli dostatočnou oporou, ktorých si zaľúbilo a muselo sa odľúbiť. Ako tomu rozumieť? Ako sa na to pripraviť? Ako v tom vedieť poupratovať, vniesť svetlo a aké slová zvoliť, aby dieťa vládalo s tým všetkým žiť?
Odborné služby Návratu sú v tejto oblasti široké. Sprevádzame rodičov v prvých rokoch prijatia dieťaťa, podporujeme hlboké pripútanie, povzbudzujeme ich k rozhovorom s deťmi o adopcii, pestúnstve a ich celých životných príbehoch, podporujeme v tvorbe Kníh života… Festival náhradného rodičovstva síce nie je odborná služba, ale je to významná aktivita, ktorá náhradným rodinám prináša možnosť vzájomného spojenia. Tentokrát sa stretli v zóne na hranie, kde náhradný otcovia pripravili špeciálne otcovské hry. Stretli sa aj na diskusiách, kde si mohli vypočuť skúsených náhradných rodičov – pestúnskych, single, s dospelými deťmi, náhradných otcov…
„V diskusii otcov som si uvedomil, že nikdy nič nebude dokonalé a je ťažké nájsť rovnováhu v tom, čo treba riešiť a nad čím len mávnuť rukou.“náhradný otec, návštevník festivalu

Foto: Ján Čorba

Foto: Ján Čorba

Foto: Ján Čorba
V Zoznamke sa mohli zblížiť rodiny z okresu Prievidza a Brezno, pretože to, že pochádzajú z rovnakej lokality, zjednodušuje prístup k svojpomocnej podpore, ktorú náhradné rodiny potrebujú.
„…pre mňa bol ten deň akoby som sa ocitla v ideálnom svete. Vo svete, kde inakosť a pestrosť sú úplne normálne. Toľko krásnych rodín pokope a ten pocit bezpečia, prijatia a spolupatričnosti! Jednoducho zrazu cítite blízkosť s ľuďmi, ktorých síce osobne nepoznáte, resp. vidíte po prvýkrát, ale máte pocit, že máte toho tak veľa spoločného. A to ani nehovorím o našej dcérke, tá bola nadšená. Behala, hrala sa s deťmi, bolo krásne vidieť ju tak šťastnú, uvoľnenú. Ako sa tešila, keď som jej povedala, že to všetko sú tam srdiečkové detičky! Dokonca oslovila jedného otecka, ktorý mal v nosiči na hrudi bábätko s tým, či aj to bábätko je srdiečkové :)“náhradná mama, návštevníčka festivalu

Foto: Ján Čorba
Deti, ktoré nemôžu žiť s rodičmi, ktorým sa narodili, ale žijú v iných rodinách, potrebujú prijatie a porozumenie. Môžu sa za seba a svoju situáciu hanbiť, hnevať a byť aj veľmi smutné. Preto je dôležité mať v úcte ich pôvodnú rodinu, aj vyhýbať sa falošným zjednodušeniam, že všetko bude v poriadku. Popri pestúnoch či adoptívnych rodičoch môžeme byť ľuďmi, ktorí im fandia, vidia ich talenty a dávajú im príležitosť, aby ich rozvíjali. Deti z náhradných rodín boli súčasťou Festivalu náhradného rodičovstva aj ako špeciálni dobrovoľníci, aby aj takto mohli svoje skúsenosti odovzdať ďalej. Dospelé deti, ktoré prežili detstvo v náhradných rodinách vystúpili aj v diskusiách a dospievajúce deti predstavili svoj krátky amatérsky film Počúvajte nás, hovoríme niečo dôležité. Film bol natočený v rámci letného workshopu tínedžerskej skupinky Banda v Centre Návrat v Banskej Bystrici.
Na festivale sme si pripomenuli aj 190 bábätiek, ktoré hneď po pôrode zostali bez svojej rodičovskej osoby. Účastníci spolu skladali mozaiku „Lebo každý je dielik celku a len spolu môžeme byť celí“. 190 dielikov symbolizovalo bábätká, ktorých biologické maminky dali súhlas na adopciu, porodili v utajenom režime alebo bábätko umiestnili do Hniezda záchrany. Nechali svoje dieťa na bezpečnom mieste s nádejou, že sa mu nájde rodina, ktorá mu dá to, čo ony nedokážu.

Deň plný až po okraj, z ktorého každý ochutnal to, na čo mal chuť. Možno našiel, čo mu chýbalo a dozvedel sa niečo viac o tom, čo deti (nielen tie v náhradných rodinách) potrebujú. Zazneli príbehy single rodičov, pestúnskych mladých dospelých, mám rómskych detí, náhradných otcov aj odborníkov. A práve príbehy sú tým spojivom, cestou, po ktorej spolu kráčame – odborníci, rodičia, deti, príbuzní a tak trochu každý z nás.
„Ďakujem Návratu za krásne podujatie a atmosféru, ktorá mala v sebe niečo výnimočné. Za pocit prijatia, blízkosti a za miesto, kde človek nemusí byť ničím iným než sám sebou a kde má svoje miesto naozaj každý. Niekedy si so sebou z takýchto dní neodnášame len fotografie, ale hlavne pocit, ktorý sa len ťažko dá zachytiť slovami.“Terézia Balážová, návštevníčka festivalu
Festival náhradného rodičovstva organizovalo Centrum Návrat v Banskej Bystrici, 22. 8. 2026 v Centre nezávislej kultúry Záhrada. Ďakujem všetkým, ktorí boli s nami.
Za podporu pri jeho realizácii ďakujeme všetkým dobrovoľníkom, Banskobystrickému samosprávnemu kraju, darcom zbierky na donio.sk, Nadácii Slovenskej sporiteľne, manželom Greškovcom a firme DALI-BB, s.r.o.
Ďakujeme Záhrade – Centru nezávislej kultúry, za krásny priestor na konanie festivalu. Špeciálne poďakovanie patrí Jankovi Čorbovi a Petrovi Štítovi za fotografie a záznamy diskusií.