Čo MÁŠ V SEBE?

Keď vidíme dieťa v ohrození a bez pomoci, automaticky sa v nás rozbieha prirodzený ochranársky proces. Odkladáme všetko, čo máme v rukách a inštinktívne sa mu ,,rozbehneme” na pomoc. Máme to v sebe! Stačí počúvať svoj vnútorný hlas.

Základný fenomén, na ktorom stojí akákoľvek pomoc dieťaťu je v každom z nás. Keď vidíme dieťa v ohrození, bez pomoci, automaticky sa v nás rozbieha prirodzený ochranársky proces. Inštinktívne reagujeme na detský plač alebo na dieťa, ktoré spadlo či si ublížilo… Všimneme si ho, bežíme mu na pomoc, odkladáme všetko, čo máme v rukách. Nepremýšľame nad tým, reagujeme až fyziologicky. Je to dôležitá výbava každého z nás, ktorá zabezpečuje prežitie ľudského rodu a dokonca funguje aj v niektorých živočíšnych spoločenstvách. Máme to prirodzene v sebe.
Stačí počúvať tento svoj vnútorný hlas. Preto sme v I. ročníku projektu (Keď) Ide o život povzbudzovali: MÁŠ TO V SEBE! (2016).

Krok ďalej môžeme spraviť, ak si všímame deti vo svojom bezprostrednom okolí so záujmom a zámernejšie hľadáme spôsoby ako im byť podporou. Pýtajme sa samých seba: ,,Kto som a kým sa môžem stať pre dieťa z mojej komunity?” Dieťa od susedov, ktoré sa potuluje často samo vonku, môžeme pozvať k nám, aby sa pohralo, pomôcť mu s domácimi úlohami, vziať ho na výlet, ponúknuť pomoc a priateľstvo jeho rodičom. NIEKEDY STAČÍ MÁLO (2017). Tieto spôsoby sme spolu hľadali v II. ročníku kampane s rovnomenným názvom.

Na tejto základnej výbave, ktorú máme v sebe – všímavosť, automatická pohnútka pomôcť dieťaťu, uvedomenie, že ak je dieťa ohrozené alebo opustené, ide o život – môže vyrásť rozhodnutie ponúknuť dieťaťu vzťah a domov. Tak vzniká pestúnsky vzťah, ktorý stojí už na nie krátkodobých či občasných aktivitách, ale dlhodobom záväzku byť tu pre dieťa. Čo to znamená BYŤ PESTÚNOM (2018) sme sa pýtali v III. ročníku projektu.