Tiež dobrovoľníčka Gabika Koklesová

O tom ako to má Gabika som sa jej spýtala v rozhovore. 

Si zamestnaná a napriek tomu aj dobrovoľníčka. Ako sa to stalo?

Ani sama neviem, ako sa to stalo, že som dobrovoľníčka 🙂 O dobrovoľníctve som vedela už zo svojho zamestnania, kde sme mali dobrovoľníčky. Na základe skúseností, informácií o dobrovoľníctve a chuti robiť niečo prospešné pre deti som sa rozhodla. Pracovať a popri tom byť dobrovoľníčkou nie je ťažké. V práci mi vychádzajú v ústrety a chápu, čo robím aj preto, že moja práca je podobného zamerania ako dobrovoľnícka činnosť. 

Prečo si dobrovoľníčka práve v našej organizácii?

Návrat mi padol z neba a vďaka spolupráci s tebou v mojej vtedajšej práci, som mala pár informácií, čo robíte. Niekoľko nezáväzných stretnutí s fundovanými a internet mi poskytli dosť na to, aby som sa zaradila do „návraťáckej rodiny“. 

Čo ti pomáha v dobrovoľnickej práci?

Pomáhajú mi ľudia, s ktorými prichádzam do kontaktu. Rodiny s deťmi, kamaráti dobrovoľníci , ľudia, ktorí sa venujú nám dobrovoľníkom a dávajú nám možnosť vzdelávať sa, vymieňať skúsenosti, ich prístup. Dodávajú mi pocit dôležitosti pri práci s rodinou. Energiu a motiváciu mi dodávajú najmä letné a víkendové pobyt, hlavne deti a priateľské vzťahy v kolektíve dobrovoľníkov. Ďakujem Návratu a Asociácii náhradných rodín za príležitosť pomáhať svojou troškou. 

Čo by si odkázala tým, ktorí by chceli dobrovoľníčiť a napriek tomu to nikdy neurobili?

Dobrovoľníctvo je životná skúsenosť, ktorá človeka posúva v dobrovoľníckej práci a osobnom živote. Každý človek má možnosť skúsiť niečo nové a ak má chuť, odhodlanie a ochotu pomôcť… Deti a rodičia to uvítajú s otvorenou náručou. Radosť a dobrá nálada je potom obojstranná, aj napriek neľahkým životným príbehom detí, ktoré som stretla.

Ďakujem za rozhovor i za to, že si s nami!

Evelýna Teťáková, centrum Návrat v Banskej Bystrici