Kto je dieťa s ťažkým príbehom v škole?

Každé piate dieťa na Slovensku je v starostlivosti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, týka sa to až 20 % detskej populácie.

1000 detí ročne zažije opustenie alebo iné odlúčenie od svojho rodiča z rôznych vážnych sociálnych dôvodov na strane rodiny/rodičov. Je to 0,1% zo všetkých detí každoročne. Na počet to nie je veľké číslo, ale dopad tejto nepriaznivej udalosti detstva na život jednotlivca a jeho okolie môže byť katastrofou.

Počet detí z náhradných rodín na školách je pomerne malé číslo (5-20 detí na jednej škole). Ich závažné ťažkosti v správaní spôsobené ranou traumou a následným nepochopením okolia sa však stávajú číslom 1 na škole a témou takmer všetkých učiteľov.

Dieťa z náhradnej rodiny

Všetky deti žijúce v náhradnej rodine, prípadne v detskom domove, zažili v svojej minulosti stratu a rôzne traumy. Aj v prípade adopcie novorodenca dieťa zakúsilo traumu z odlúčenia od matky, v ktorej tele rástlo pred narodením.  Mnohé deti v náhradnej rodine však majú okrem straty biologických rodičov aj skúsenosť s odlúčením od súrodencov, ďalších príbuzných,  kamarátov, spolužiakov. Zažili zmenu miesta bývania, rôzne školy a triedne kolektívy.

„Karol má 14 rokov. Narodil sa predčasne, chudobnej matke a otcovi, ktorý pokračoval v páchaní násilia na blízkych, ako to robieval jeho otec. Chlapca „sociálka“ odporučila umiestniť dočasne v detskom domove, kým sa situácia v rodine nezlepší. Mamina sa o kontakt s ním uchádzala, ale rodinná situácia bola nezmenená. Po pár mesiacoch sa z budovy detského domova presunul do profesionálnej rodiny, kde „zakotvil“ na dva roky. Jeho pôvodní rodičia ho sem-tam navštevovali, ale nedokázali ani s odbornou pomocou zabojovať o svojho syna. Vzhľadom k veku dieťaťa a k ochrane jeho vývinu bol umiestnený do pestúnskej starostlivosti. Adaptačná etapa bola pre všetkých náročná, nevedel si zvyknúť na nové osoby vo svojom živote a smútil za profesionálnou rodinou. Keď bol tretiak, kontakty s pôvodnými rodičmi ustali – predtým boli pravidelné 2x do roka. K obnove kontaktov zo strany biologickej matky došlo na začiatku šiestej triedy. Karol zistil, že má súrodencov, ktorých majú jeho pôvodní rodičia vo svojej starostlivosti. Odvtedy začal byť veľmi agresívny.“

Čo myslíte, ako sa cítil Karol vo svojej koži po tom, čo všetko prežil?

Na tieto opakované straty deti reagujú pocitmi odmietnutia, nedôverou a rôznymi zmenami v správaní. Okrem nestability a zmien sa deti musia vyrovnávať s bolestivou históriou (deti môžu byť odobraté z pôvodnej rodiny, kde zažili zlé sociálne podmienky, týranie, zneužívanie, zanedbávanie).

Niektoré deti v náhradnej rodine ostávajú v kontakte s biologickou rodinou, čo môže spôsobovať ďalšie emočné výkyvy a neistotu. U väčšiny detí v náhradnej rodine (ale aj u detí v pôvodnej, avšak nedostatočne funkčnej rodine)  je narušená vzťahová väzba.
Podmienkou pre zdravý vývin dieťaťa je vytvorenie citového puta s jednou rodičovskou osobou od prvých dní života.

Dieťa, ktoré zažilo v ranom detstve náročné a výrazne neštandardné situácie (opustenie biologickými rodičmi, presuny do rôznych prostredí – nemocnica, detský domov, profesionálna rodina, náhradná rodina, žilo nejaký čas bez akejkoľvek vzťahovej osoby alebo bolo vzťahovými osobami zanedbávané a týrané), nebolo na tieto situácie biologicky ani psychicky pripravené. Meniace sa prostredie života (vývinu)  bez láskyplnej stabilnej osoby negatívne vplýva na vývin dieťaťa, a tak si následky vo vývine i v duši nesie často celý život. Chýbajúce bezpečné pripútanie ku jednej osobe rodiča/opatrovateľa v ranom veku spôsobuje postupne problémy pri nadväzovaní, resp. udržiavaní iných vzťahov … viac na vztahovavazba.navrat.sk.

Tieto deti si so sebou často nesú životom aj „batôžtek“ diagnóz, ktoré im pridelili špecialisti rôznych odborov: „krehkú  a mimoriadne všímavú“  nervovú sústavu (poruchy pamäte, pozornosti, ťažkosti s učením), epilepsiu, poruchy fetálneho alkoholového spektra FASD (plod bol počas prenatálneho vývinu vystavený pôsobeniu alkoholu), poruchy senzorickej integrácie – zvýšená alebo znížená funkčnosť zmyslov: sluchu, zraku, hmatu, reči, chuti, nedostatočná rozvinutosť logického myslenia alebo jeho absencia, psychiatrické diagnózy (neurózy, úzkosti, depresie), častá chorobnosť, znížená frustračná tolerancia a oslabená imunita. Bežné sú rôzne poruchy učenia a správania.

Starostlivosť o tieto deti môže byť  pre náhradného rodiča pochopiteľne náročná.

Dieťa z rodiny v ohrození (v rizikovej sociálnej situácii) a jeho širšia podpora

Pre každé dieťa je najlepšie, ak môže vyrastať vo svojej rodine – s mamou, otcom, súrodencami, v blízkosti ďalších príbuzných, v stabilnom domove, rovnakej škole. Nie vždy je však toto prostredie pre dieťa bezpečné. Niektoré deti postihuje zlá sociálna situácia a chudoba rodiny, iné sú ohrozené zanedbávaním starostlivosti zo strany rodičov. Dieťa žijúce v chudobe môže byť dlhodobo konfrontované s násilím, alkoholizmom, kriminalitou, hladom a nedostatočnou výživou, úžerou, nedostatočnou hygienou, s nedostatočnými prejavmi citovej vrelosti. Chronické pôsobenie alebo dlhodobé pôsobenie takýchto faktorov toxicky pôsobí na vývin dieťaťa. Dostať sa z chudoby je však pre mnohé rodiny bez externej podpory nemožné. Viac informácií o chudobe môžete nájsť v skvelej publikácii Mosty z chudoby (Payne R. K., DeVol P.E., Smith, D. T., 2010).

„Darinka má 8 rokov a je druháčka. Má staršiu sestru – piatačku. V škole sa jej páči, je tu teplo, najradšej by si tu pospala. Doma spia so sestrou a rodičmi v studenej izbe v ubytovni. Kúrenie si samy zapnúť nemôžu. Svetlo majú len niekedy, ocko na nich vraj kričí, keď si chcú čítať večer pred spaním. Povedal, že majú byť ticho, aby ich nevyhodili. Prišli sem len pred nedávnom, každú chvíľu bývajú inde. Darinka býva často hladná, sestra jej dá vtedy napiť. Mamina chodí do práce – ale len jeden raz v týždni. Ocino vraví, že si hľadá robotu, ale nikde ho nechcú. Často je nahnevaný a kričí.“

Aké ťažkosti môže mať Darinka v škole?

Keď je rodina v ohrození (v rizikovej sociálnej situácii), neznamená to automaticky, že rodičia sú „zlými rodičmi“. Často sa rodiny boria s niekoľkými vážnymi problémami naraz – zlá finančná situácia, nevyhovujúce bývanie, manželské konflikty, nezamestnanosť. Rodičia majú zvyčajne nedostatočné sociálne zručnosti, nižšiu gramotnosť a málo funkčnú podpornú sociálnu sieť. Pokračovaním je často sociálna izolovanosť, negatívna spätná väzba od okolia, závislosti na návykových látkach a pod.  Odborníci  z oblasti psychológie často hovoria, že sú to z hľadiska odbornej pomoci  – mnohotematické rodiny, resp. rodiny s mnohými cieľmi. Vzhľadom k deťom sú to rodiny, ktoré vyžadujú mimoriadnu pozornosť, mimoriadne, citlivé a dlhotrvajúce intervencie.

U detí z tohto prostredia môže učiteľ v škole pozorovať únavu, zhoršenie zdravotného stavu, podvýživu, zhoršenie školského prospechu, nepripravenosť na vyučovanie, chýbajúce pomôcky a pod.

Okrem neúmyselného zanedbávania spôsobeného napr. zlou finančnou situáciou sú zriedkavejšie v niektorých rodinách deti ohrozené vedomým prehliadaním, úmyselným odmietaním hraničiacim s psychickým týraním (stáva sa to napr. keď je dieťa neželané, mentálne postihnuté a pod.). Je dôležité, aby ohrozené rodiny dostali pomoc (tzv. sanácia rodín) – pri včasnej a primeranej podpore je možné predísť vyňatiu detí z rodinného prostredia.

Významnou súčasťou podpory rodiny môže byť škola a chápajúci pedagógovia, ktorí za nezvyčajným správaním dieťaťa vidia viac ako len problémové dieťa.

Okrem pomoci a podpory dieťaťu, spolupráce s rodinou a pod., je škola súčasťou preventívneho systému. V prípade, že je situáciou v rodine dieťa ohrozené tak, že nie je možné jeho ďalšie zotrvanie v rodine (napr. fyzické a psychické týranie), často sú práve učitelia tí, ktorí na situáciu upozornia kompetentných. Ďalšie info aj v Príručke o syndróme CAN.

Do škôl sa tiež (hocikedy uprostred školského roka) dostávajú deti, ktoré sú s matkami v zariadení núdzového bývania, a ktoré tiež zažili traumu (domáce násilie, odchod z domova a i.).

Špecifickou náročnou situáciou pre dieťa a celú rodinu je rozvod/rozchod rodičov alebo úmrtie niektorého z rodičov, súrodencov. Ďalšie informácie a pomoc Vám v takomto prípade môžu poskytnúť organizácie a webstránky zamerané na tieto témy.

Je dôležité uvedomiť si, že v našej krajine žiaľ nemáme dostatočne vybudovaný systém cieleného vyhľadávania rodín v rizikovej situácií a následne systém prevencie, krízovej intervencie či  systémovej podpory týchto rodín.

V mnohých lokalitách zápasíme  s nedostatkom dostupných tzv. nízkoprahových služieb (služby pomáhajúce so základnou materiálnou, potravinovou a hygienickou pomocou, ale aj s finančnou gramotnosťou, s rozvojom sociálnych a životných zručností a rodičovských zručností, prípadne ich korekcie).

Špecializované služby psychológov a terapeutov sú v zásade pre tieto rodiny nedosiahnuteľné. Komunitná podpora pre tieto rodiny naráža na predsudky, rasizmus a veľké sociálne napätie. Sieť odbornej pomoci týmto rodinám sa rozvíja pomaly, aj preto, že nemáme dostatok odborného zázemia (sociálnych pracovníkov v teréne, rodinných asistentov, psychológov, terapeutov) flexibilne reagujúceho na problémy rodín generované chudobou a generačnou chudobou.

Chudoba, v ktorejkoľvek krajine nesie so sebou často kumuláciu mnohých závažných problémov: násilie, alkoholizmus, úžeru, hlad a nedostatočnú výživu, nižšie sociálne a rodičovské zručnosti , psychické problémy dospelých, zaostávanie detí vo vývine, častejšiu úmrtnosť a pod.

Systém štátnej sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tzv. sociálka môže v tejto situácií žiaľ veľmi málo.V záujme detí v mnohých situáciách volí opatrenia, ktoré sú už relatívne radikálne a často musia viesť k rozdeleniu rodín, to znamená k oddeleniu detí od ich najbližších a opačne.

Nedostatočne pokryté odborné služby pre rodiny s deťmi sa ukazujú aj v témach rozchodov a rozvodov rodičov a porozvodového usporiadania starostlivosti o deti.

Ako sa prejavuje trauma a porucha pripútania

Lepšie porozumieť symptómom a správaniu spôsobenému poruchou pripútania a ranou traumou Vám pomôže táto tabuľka.

O poruche pripútania hovoríme vtedy, ak vzťahová väzba dieťaťa k rodičovi nie je bezpečná. Koncept vzťahovej väzby zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje, ako nás nosné vzťahy detstva ovplyvnia v rôznych oblastiach života (v tom ako vidíme seba, ako premýšľame o iných, ako dôverujeme či nedôverujeme iným, čo robíme, keď máme strach, ako dokážeme či nedokážeme rozumieť iným). O tom, čo je vzťahová väzba a ako súvisí s našimi životmi a vzťahmi v nich, sa dozviete viac vo videoknižnici webu vztahovavazba.navrat.sk.

U dieťaťa v škole sa nedostatočné pripútanie prejavuje neprimeranou reakciou na stres a ďalšími príznakmi podobnými ADHD – nepozornosť, impulzivita, problémy s emočnou reguláciou, nedostatočné sociálne zručnosti a pod. Tieto problémy ovplyvňujú výkon žiaka v škole. U niektorých detí sa chýbajúce pripútanie prejavuje „lepivosťou“ (napr. objímanie a iné prejavy náklonnosti aj voči cudzím ľuďom), urozprávanosťou, predvádzaním sa, niekedy sa pridajú aj drobné krádeže, snaha získať pozornosť okolia.

„Významnou súčasťou podpory rodiny môže byť škola a chápajúci pedagógovia, ktorí za nezvyčajným správaním dieťaťa vidia viac ako len problémové dieťa. Janko bol adoptovaný tesne po pôrode a prišiel do prvej triedy v siedmych rokoch. Vrhol sa na triednu učiteľku, akoby ju poznal dlhé roky. Keď sa chcel s niekým zo spolužiakov rozprávať, najprv ho tuho objímal. Nie každému to bolo príjemné. Niektorí spolužiaci sa mu začali smiať, on začal do nich strkať, oni mu to vracali. Učiteľka mu povedala, aby si nevšímal ich posmešky. V ďalšie dni sa spolužiaci dozvedeli, že je adoptovaný. Niektoré deti nevedeli, čo to znamená. Jeden chlapec povedal, že to znamená, že je z detského domova. Janko začal zúrivo kopať do dverí a učiteľka ho nemohla zastaviť. Jeho rodičia museli pre neho prísť do školy. Doma povedal, že sa do školy nevráti. Keď tam išiel v ďalšie dni, jeho stavy zúrivosti sa opakovali. Čo Janko potreboval, keď chcel všetkých objímať? Aké myšlienky mal asi v hlave, keď sa rozzúril?“

Čo robiť, keď sa mi zdá, že sa v živote dieťaťa deje niečo zlé

Pedagóg v škole (školskom klube, materskej škole) dokáže zaregistrovať významné zmeny v správaní dieťaťa, napr. nárast agresivity, únava, stránenie sa kolektívu a pod. Mal by si všimnúť aj náhle zhoršenie prospechu, opakujúce sa poranenia, zobrazovanie násilných prvkov a iných zvláštností vo výtvarnom prejave dieťaťa. Tieto skutočnosti naznačujú, že dieťa môže byť ohrozené inou osobou, je výrazne zanedbaná jeho výchova, prejavuje sa niektorá forma syndrómu CAN (Child Abuse & Neglect). Najmä v začiatkoch je vhodné kontaktovať rodičov, pokúsiť sa zistiť viac informácií – komunikácia môže vysvetliť zmeny v správaní dieťaťa (napr. sťahovanie, rozvod, ochorenie), alebo naopak potvrdiť podozrenie, že v živote dieťaťa sa deje niečo zlé.

Dieťa často prejavy zanedbávania, týrania či zneužívania skrýva a zdôveriť sa o tom učiteľovi vyžaduje od dieťaťa veľa odvahy. Pedagóg mu má byť oporou, vypočuť ho, uistiť ho, že nenesie zodpovednosť za situáciu v rodine, a v súčinnosti s vedením školy a školským psychológom vyhodnotiť situáciu, kontaktovať ďalších odborníkov a hľadať možné riešenia.

„Učiteľ patrí medzi osoby, ktorým sa dieťa v prípade ohrozenia najčastejšie zverí so svojím problémom.Učiteľ patrí medzi osoby, ktorým sa dieťa v prípade ohrozenia najčastejšie zverí so svojím problémom.Bolo na nej vidieť, že ju niečo trápi, ale nevedela som presne, ako sa jej to spýtať. Bočila od spolužiakov, predtým mala takú iskru v očiach, ale potom som ju už nevidela. Vedela som, že jej rodičia sa rozviedli a mama nadviazala nový vzťah. Stretla som ju raz v meste. Ona išla za nimi, pôsobila ako tínedžerka, ktorá sa hanbí za dospelých, ktorí sa držia za ruky. Keby som vedela, že… Keď niekoľkokrát odmietla cvičiť na telesnej a rapídne sa zhoršoval prospech aj z iných predmetov, bolo mi to divné. Volala som s jej mamou, aby prišla do školy. Nemohla, vraj mala stále prácu do večera a s dcérou býva doma jej priateľ. Vraj sa určite spolu učia, doženú to. Kolegyňa sa mi raz na obede prihovorila: „Vieš čo, s tou Hankou niečo nie je v poriadku. Už celé týždne. Všimla si si to aj Ty?“ Bola som začínajúca učiteľka a vôbec som netušila, čo mám robiť. Nechcela som robiť paniku. Dlho do noci som premýšľala a potom mi to napadlo. Ráno som prišla do triedy. V ruke som mala nastrihané kontakty na rôzne organizácie, ktoré pomáhajú tínedžerom, rôzne telefonické linky aj internetové. Bez slova som ich rozdala na lavicu každého žiaka. Dívali sa na mňa, čosi si šepkali. Ona bola ticho a sedela celkom nehybne. Vtedy som sa na nich všetkých pozrela a povedala som: „Mám vás rada a viem, že život je niekedy ťažký. V minulosti sa mi viackrát stalo, že mi niekto ubližoval. Bála som sa, nevedela som, čo robiť, aby to prestalo. Teraz som učiteľka a viem, že aj vám sa to možno stalo, stane alebo deje. Využite tie kontakty pre seba alebo pre niekoho, kto ich podľa vás potrebuje. Alebo mi nechajte odkaz, že mám niečo urobiť.“