Čo môžete urobiť ako učiteľ

Porozumieť príbehu dieťaťa pomáha

Deti, ktoré v útlom veku detstva zažijú dlhotrvajúce nepriaznivé a nebezpečné obdobie, majú zasiahnuté viaceré časti ich vývinu. To sa podpisuje pod jeho mnohé ťažkosti aj v školskom prostredí, pri výučbe aj vo vzťahoch s rovesníkmi i učiteľmi.

Je nesmierne dôležité, aby sa učiteľ pokúsil pochopiť príbeh dieťaťa s traumou. Porozumenie dieťaťu dáva učiteľovi nový pohľad na jeho správanie. Len vďaka istej miere porozumenia sa môže stať škola pre dieťa bezpečným a podporným prostredím.

Deti s prežitou traumou majú nízku psychickú odolnosť znášať záťaž, regulovať svoje emócie a slabú schopnosť odložiť uspokojenie psychických potrieb. Aj preto sa cíti dieťa v školskom prostredí vylúčené a neprijaté. Tým sa v ňom ešte viac posilňuje jeho raná trauma a pocit absolútnej osamelosti na svete (s tým je tiež spojená nízka tolerancia na stres a frustrácia z nenaplnených potrieb po prijatí a uznaní hodnoty).

Ak je v škole na správanie dieťaťa nazerané s porozumením pre traumu, ktorá ho zasiahla, dieťaťu sa lepšie darí vnímať školské prostredie ako pomáhajúce a začleňujúce. Učiteľ (najmä triedny), ktorý chápe potrebu vytvorenia bezpečného prostredia pre dieťa, môže byť kľúčovou osobou aj pre postoje a vzťahy iných učiteľov, vedenia školy i spolužiakov k dieťaťu.

Napr. ak učiteľ pristupuje k adopcii/pestúnstvu ako k niečomu, čo je pozitívne a „normálne“, aj kolektív spolužiakov podvedome vníma rešpekt učiteľa k rozmanitým spôsobom príchodu dieťaťa do rodiny. Pedagóg môže s deťmi pracovať cielene tak, aby si v škole boli navzájom oporou, prijímali svoju rôznorodosť, mali zdravé rovesnícke vzťahy. Pomôže to všetkým.

Spolupráca s rodinou

Pre porozumenie situácii a poskytnutie zmysluplnej podpory dieťaťu – žiakovi z náhradnej rodiny – je kľúčovou spolupráca učiteľa a rodičov. Vzájomný dialóg má byť dlhodobý, ale najmä v začiatkoch, pri nástupe dieťaťa do školy (materskej školy), je potrebné, aby mal učiteľ dostatok informácií o histórii prijatého dieťaťa, o jeho zážitkoch, skúsenostiach a vedomostiach (detský domov, striedanie prostredí, hodnotenie v predchádzajúcej škole, vzťahy so spolužiakmi, problémy v kolektíve).

„Mám veľký strach, ako si poradí so školou. Neviem, či ho pripravím na všetky situácie. Potrebuje toľko podpory, všíma si všetko – neviem, ako udrží pozornosť. A keď je v strese, zasekne sa a nikto z neho nič nedostane,“

pestúnska mama 7-ročného Mareka.

 Čo myslíte, čo asi táto mama prežíva?

Pokiaľ je to možné, je dobré veci riešiť proaktívne, skôr než vzniknú problémy. Ak dieťa nastupuje do novej školy (resp. do 1. ročníka), je vhodné absolvovať rozhovor s rodičmi ešte pred začiatkom školského roka.

Ak je dieťa staršie, malo by spolurozhodovať o tom, ktoré informácie rodič poskytne učiteľovi!

Rodina môže byť pre pedagógov a ďalších odborníkov v škole sprostredkovateľom odborných informácií (rodičia sú často v téme erudovaní, majú kontakty na odborné organizácie, poznajú dostupnú literatúru).

Náhradní rodičia poskytujú deťom s traumou náročnú vnímavú starostlivosť. Je to vyčerpávajúca a náročná úloha aj v prípade, že má rodič podporu a možnosti psychohygieny. Preto je namieste empatia a ohľaduplnosť voči rodičom. Aj oni potrebujú porozumenie, čo následne zlepšuje kvalitu vzťahu učiteľ – rodič a vzájomnú spoluprácu.

Iná situácia môže byť pri rodine v ohrození (v rizikovej sociálnej situácii) – rodičia nemusia byť spolupráci naklonení. Ak rodina so školou nespolupracuje a situáciu v rodine rieši pracovník orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a kurately, učiteľ má možnosť dozvedieť sa viac informácií o dieťati a situácii v rodine prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Jednou z foriem je tzv. prípadová konferencia – stretnutie, na ktorom sa podľa potreby zúčastnia kolízny opatrovník, lekár, psychológ, učiteľ a ďalší odborníci a spolu hľadajú možné postupy a riešenia pre zlepšenie situácie rodiny. Učiteľ je v tomto prípade viazaný mlčanlivosťou a informácie o rodine dostáva len v rozsahu potrebnom pre pomoc dieťaťu.

„Rodina 10-ročnej Kláry je v evidencii sociálnoprávnej ochrany detí tretí rok. Klára hovorí, že k nim chodia tety zo sociálky a hovoria mame, čo má robiť. A jej povedali, že má poslúchať. Mama sa vraj na tie tety hnevá, lebo im zobrali brata do detského domova a už ho nevrátili. Mama povedala, že do školy nepríde, lebo kvôli bratovi chodila a nepomohlo to.“ 

Čo myslíte, čo asi prežíva mama v takejto situácii?

Podpora pre rómske dieťa v nerómskom kolektíve

Poznanie špecifík rómskeho či iného etnika učiteľovi pomáha pochopiť správanie dieťaťa a pomôcť jemu aj jeho spolužiakom k lepším vzájomným vzťahom. Netýka sa to len detí v náhradnej rodine, ale aj iných spolužiakov v kolektíve, ktorí majú nemajoritný pôvod.

Pomôcť môže

• prijať odlišnosť identity dieťaťa; pôvod dieťaťa považovať za obohatenie pre všetkých – vzájomné spoznávanie kultúr
• téme rómstva a osobnej identity sa venovať postupne od začiatku (nie až keď vzniknú problémy v triede)
• pracovať s témou na rôznych predmetoch – pozrieť si rómske knižky, počúvať rómske piesne, vyrobiť spolu rómsku vlajku, na dejepise sa učiť aj o histórii Rómov, uvariť rómske jedlo, navštíviť rómske podujatie/vystúpenie, pripomenúť si medzinárodný deň Rómov (8.4.)
• nevyhýbať sa komunikácii o negatívnej stránke vzťahov s rómskou komunitou (sociálne postavenie rómskych komunít), o rasizme, diskriminácii
• rešpektovať, ak dieťa vytesňuje svoj rómsky pôvod (najmä v období puberty, ak má dieťa rovesnícke vzťahy s nerómskymi deťmi, chce zapadnúť do partie), ale nechávať stále otvorenú možnosť komunikácie o téme a prejavovať záujem
• uvedomiť si, že dieťa sa síce môže stať obeťou rasizmu a predsudkov, ale následkom vylúčenia z kolektívu alebo neprijatia svojej osobnej identity sa môže ono samo stať tyranom
• pokúsiť sa vnímať problém komplexne – u dieťaťa s nemajoritným etnickým pôvodom žijúceho v náhradnej rodine alebo v ohrozenej rodine sa kumulujú príčiny problémov
• včas vyhľadať odbornú pomoc v prípade, že intervencie učiteľa nepomohli zlepšiť stav
• nečakať okamžité úspechy – výsledky práce učiteľa nemusia byť viditeľné hneď, ale snaha určite nie je zbytočná, efekt pre dieťa prinesie v budúcnosti

Problémové témy a aktivity

Množstvo bežných školských úloh môže byť pre deti v náhradnej rodine náročných až neriešiteľných. Sú témy a aktivity, ktoré vstupujú do životnej histórie, spomínajú rodinné vzťahy, genetiku a pod.

Tu sú príklady tém a aktivít, pri ktorých by mali pedagógovia hľadať alternatívy tak, aby boli riešiteľné pre všetky deti v triede: autogiografia, údaje o narodení, pôvode, rodostrom a predkovia, témy s využitím fotografií z raného detstva, genetika, deň matiek, deň otcov, povolanie rodičov. Dieťa z profesionálnej rodiny, ktoré časť prázdnin zvyčajne trávi v detskom domove, bude ťažko opisovať rodinnú dovolenku. Ani zapojenie triedy do aktivít typu „adoptuj si psíka v útulku“ nemusí byť príjemné adoptovanému dieťaťu.

Povzbudzujeme učiteľov zvažovať zadania, ktoré by mohli spôsobiť problém niektorým deťom v triede. Nemusí to znamenať vzdať sa tém, ale prispôsobiť ich. Napríklad rodostrom môže byť u prijatých detí v náhradnej rodine ešte košatejší ako u iných spolužiakov (biologickí rodiča dieťa priviedli na svet, profesionálni rodičia sa oň prechodne starali, pestúnski rodičia sú teraz mamou a otcom), treba len prispôsobiť zaužívané názvy v pracovnom zošite. Alebo aj v spolupráci s rodičom hľadať možnosť, ako tému/zadanie prispôsobiť možnostiam žiaka.

Ohľaduplnosť k rodinnej situácii dieťaťa je namieste aj u ohrozených, ale aj u bežných rodín. Je náročné do programu na besiedke ku dňu matiek vybrať vhodnú báseň či pieseň pre dievča, ktoré má mamu vo väzení. Chlapec, ktorému už nežije ani jeden starý otec, zrejme nebude oduševnene recitovať báseň venovanú dedkovi.

Tvorivý učiteľ môže rôznorodosť žiakov v triede zobrať ako výzvu, inšpiráciu a začleniť tému do aktivít. Do mapy Slovenska môžu deti zakresliť miesta svojho narodenia detí a diskutovať o tom, kto je odkiaľ a prečo sa niektorí narodili v meste veľmi ďalekom od miesta bydliska. Sú v triede Rómovia? Učivo o vlajkách by sa nemalo zaobísť bez nakreslenia tej rómskej. Viac nájdete v časti Inšpirácie (odkaz v príprave).

Rady a inšpirácie pre prácu s dieťaťom v triede

Aby sa vyučovacie prostredie mohlo stať pre dieťa pokojným bezpečným priestorom, do ktorého sa chce a vie dieťa začleniť, potrebuje dospelého (učiteľa) s porozumením. Nasledujúce inšpirácie vychádzajú z praxe a neplatia univerzálne na každý deň a na každú situáciu pre každé dieťa s ťažším príbehom. Môžu byť vodítkom a mostom. Určite nájdete okrem týchto aj vlastné cesty.

• Pri zadávaní úloh alebo rôznych inštrukcií buďte fyzicky čo najbližšie k dieťaťu – skúste s ním udržiavať očný kontakt. Ak je to možné, dotknite sa ho, aby sa sústredil na vaše slová.
• Posilnite jeho porozumenie tým, že ho poveríte zopakovaním inštrukcie: „Prosím, čo ideme robiť?“ Ak to vie zopakovať, je schopný to s podporou aj urobiť. Ak to nevie zopakovať, vysvetlite mu to jednoducho znovu (ideálne po častiach). Buďte pokojný.
• Niektorým deťom pomáha, keď úlohu začnú robiť spolu s dospelým.
• Hovorte jednoducho, zadávajte jednu jednoduchú inštrukciu: „Vyber/otvor si zošit.‘‘ Keď to urobí, dajte ďalšiu jednoduchú inštrukciu: „Zober do ruky pero.“ Keď to urobí, zadajte ďalšiu inštrukciu.
• Keď je dieťa rozrušené (jeho racionálna hemisféra nefunguje), upokojte ho (na každého môže platiť iné), aby sa cítilo dobre a potom pokračujte v zadaní alebo spolupráci s dieťaťom.
• V niektoré dni sa môže dieťa cítiť horšie a nedokáže to zmeniť. Je možné, že ráno má najviac síl, ale popoludní už má veľmi málo energie a potrebuje veľa podpory a častejšie prestávky na relax a hru.
• Je možné, že jeho nervová sústava vydrží byť koncentrovaná iba 10 minút a potom potrebuje uvoľnenie (pohyb, výskok, ľah na koberec, kotúľ a pod.) Po cca 3-5 minútach relaxu ho skúste znovu zapojiť – opäť len na krátky čas a potom zase relax.
• Je lepšie, ak je dieťa zapojené s radosťou 3x po 7- 10 minút s prestávkami, ako „vydretých“ 15 minút, po ktorých nasleduje 30 minút „nervov“ (jeho aj Vašich).
• Ak môžete, vyvolávajte ho v triede medzi prvými – potrebuje pozornosť a prijatie okamžite (myslite na to, že v minulosti nemal uspokojené citové potreby a preto to treba nahradiť).
• Hovorte s ním ako s človekom a nie ako s problémom. Keď ho stretnete, spýtajte sa ho, čo sa mu snívalo, čo dobrého mal na raňajky, akú má obľúbenú hru. Mnoho detí vyžadujúcich náročnú starostlivosť sa dospelí často pýtajú: Čo si to zase urobil? Čo mu nedáš pokoj? Takže o sebe premýšľajú ako o niekom, kto robí „iba zle“. Dieťa nie je problém, dieťa je dieťa.
• Hlavne sa ho nepýtajte: „Prečo si to urobil?“ Jeho schopnosť analyticky myslieť v stresovej situácií  môže byť nulová a môže sa dostať do druhotného stresu (mlčať, utekať preč, biť, nadávať a pod.).
• Ak sa udialo niečo ťažké alebo negatívne (aj keď to začalo), skúste ho zobrať bokom a upokojiť ho. Jeho schopnosť upokojiť sa samo nie je dostatočne rozvinutá kvôli traume, ktorú prežilo. Preto potrebuje dospelého, aby mu s tým pomohol. Keď sa naň „napojíte“ a ono sa napojí na vás, môže byť schopný rozprávať (neznamená to, že zdôvodní prečo urobil veci tak, ako urobil).
• Vyrovnajte sa s tým, že naozaj nerozumie všetkým dôvodom svojho správania. Jeho psychický vývin je veľmi nerovnomerný.
• Je možné, že jeho vývin sa v niektorých oblastiach zasekol v období 1-3 roky, alebo 4-6 rokov. Ak mu chcete pomôcť a získať ho pre spoluprácu, zaujmite/prihovorte sa mu vtedy adekvátne tomu veku.
• Je možné, že si nevie zobrať ponaučenie. Je možné, že má málo rozvinuté logické myslenie, myslenie príčina – následok. Trpezlivosť a opakovanie pomáha (ako pri menších deťoch).
• Každý deň ho oceňte za snahu, za malé veci, ktoré sa mu podarili, napr. že 5 minút počúvalo, čo hovoríte a bolo potichu. Hovorením o žiaducich veciach posilňujete ich opakovanie. Hovorením o problémovom správaní: „zase si prišiel neskoro“, stále kričíš, neposlúchaš a pod.“ podporujete opakovanie problémového správania.
• Keď sa cíti ohrozené, že zlyhá a bude neúspešné a neprijaté, pravdepodobne nebude chcieť robiť úlohy. Buď ich odmietne alebo bude chcieť robiť iné alebo povie, že ho to nebaví. Zachovajte trpezlivosť a pokoj, nerobí to naschvál. Pomôžte mu začať: „Chápem, že sa ti nechce, poď, aspoň to skúsime.“ Udržujte blízkosť a očný kontakt, kým ho získate pre spoluprácu. Oceňte snahu, malé kroky a neočakávajte, že dokončí veci. Pre neho aj malé kroky môžu byť obrovskou a ťažkou vecou.
• Dieťa s nepreliečenou traumou je ako časovaná bomba. Niekedy vybuchne. Pripravte sa na to. Majte k dispozícii miesto, kde môžete dieťa odviesť a pomôcť mu s upokojením. Pozor, nesmie to byť miesto, ktoré je používané ako trest.
• Toto dieťa potrebuje v niečom uspieť, pretože sa skoro stále cíti ako nemajúce cenu. Objavte čokoľvek, ideálne denne, čo sa mu môže podariť a z čoho môže mať radosť.
• Je to dieťa, ktoré potrebuje veľa relaxovať a smiať sa, aby si jeho vzrušivá nervová sústava oddýchla. Pomôžte mu v tom. Niekedy pomôže fyzický pohyb, hudba, čerstvý vzduch, spánok, ležanie a pod.
• Postarajte sa o seba. Ste pre dieťa dôležitý človek. Je to dieťa vyžadujúce náročnú starostlivosť, pretože v minulosti zažilo zložité udalosti. Vždy, keď môžete, doprajte si oddych od dieťaťa. Doprajte si ho pravidelne a často. Potrebuje vás, aby ste mali sily a mohlo sa o vás oprieť. Váš vzťah s porozumením jeho správaniu, mu môže dať nádej, že aj ono môže byť šťastné a milované.

Odporúčania vychádzajú z praxe a sú to inšpirácie. Nemusia „pasovať“ na každý deň, každú situáciu a každé dieťa. Odporúčania sú formulované pre podporu učiteľa, aby mohol viac začleniť dieťa do vyučovacieho procesu a zároveň mu v tom byť oporou.