Ako dieťa pripraviť na bezpečný pohyb v online prostredí?

Príklad je nadovšetko. Dieťa sa učí v prvom rade napodobňovaním, hlavne v ranom detstve. Ale aj neskôr vníma ako normálne, prirodzené a želané to, čo vidí u rodičov. Ak premýšľame, ako pripraviť deti na bezpečné využívanie online nástrojov, treba si spraviť vlastný „audit” a prispôsobiť tomu aj svoje správanie. Druhá možnosť je mať od detí také očakávania, ktoré nebudú vo veľkom rozpore s tým, ako to máme nastavené my. Dôležité je aj to, ako o tom sami hovoríme, že deťom hovoríme vlastné príklady, kde sme sa popálili, na aké stránky nechodíme, podľa čoho sa rozhodujeme. 

Na domácej wifi sieti vieme urobiť také bezpečnostné nastavenia, aby sa k deťom nedostal priamy škodlivý obsah. Nemusíme byť odborníci, takúto službu alebo tipy a odporúčania ponúka väčšina dodávateľov internetu. 

Dieťa potrebuje dostať jasné základné inštrukcie. Mali by byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa a tomu, čo bude na internete robiť. 

1. Ak sa bude hrať hry, malo by vedieť základný rámec, čo považujeme za fajn hru a čo už je za hranicou nášho dovolenia (napr. ak je hra príliš násilná alebo zobrazuje niečo veku neprimerané). Môžete mu aj sami ponúkať kvalitný obsah. Zaujímavé tipy na hry a aplikácie nájdete napr. tu: Tipy – DIGITÁLNI RODIČIA.  
2. Ak vstupuje na nejakú sociálnu sieť, malo by vedieť, že nie je vhodné, aby zdieľalo svoje osobné fotografie, detaily zo svojho života, adresu domu, školy… a aby sa ideálne v online svete kontaktovalo iba s ľuďmi, ktorých pozná aj v skutočnosti, vie, kto sú. Rovnako ako dostane limit, dokedy môže byť vonku s kamarátmi a doma má večierku, môže dostať aj časový limit, koľko času môže tráviť na sociálnej sieti. 
3. Ak sa pripája kamkoľvek, kde je interakcia s inými účastníkmi, malo by vedieť, ako sa tam má správať, čo iným písať a čo nie a ako sa môže brániť, ak s ním niekto začne komunikovať neslušne, násilne. Malo by vedieť, čo vtedy môže urobiť, komu to môže povedať. Malo by vedieť, že nie je bezpečné stretnúť sa s niekým, koho poznám iba z internetu osamote, ale ideálne po dohode s rodičom a so sprievodom a na bezpečnom verejnom mieste. Spôsoby, ako sa brániť kyberšikane a extrémnejším zraňujúcim a ohrozujúcim aktivitám nájdete napr. tu: Katalóg osvedčených postupov – CyberBullying. 
4. Je vhodné dieťa naučiť rozoznávať manipuláciu, neúprimnosť a vyjadriť, že to, čo ľudia na internete hovoria, vôbec nemusí byť pravda (môžu klamať o svojom veku, pohlaví, nahrať si na profilovku cudziu alebo výrazne upravenú fotku,…). S pomocou filtrov alebo AI nástrojov môžu aj sami generovať nereálny obsah alebo upravovať fotky, a na tom im vieme ukázať, aký obsah možno generujú aj ostatní užívatelia internetu a prečo treba byť opatrný. 
5. Dobré je pýtať sa dieťaťa, čo na internete robí, ako tam trávi čas. S kým tam komunikuje a čo ho na tom baví, či sa mu lepšie s kamarátmi píše ako rozpráva a prečo to má tak. Ako sa tam zabáva a čo nové sa tam dozvedelo. Otázky by nemali byť v štýle policajný výsluch, skôr zvedavý záujem. Citlivý rodič, ktorý má s dieťaťom otvorený vzťah vycíti, ak dieťa niečo začne zahmlievať alebo zamlčovať a to mu naznačí, že niečomu treba venovať viac pozornosti. Takto sa dá zachovať si aj približný prehľad o tom, či je dieťa v bezpečí a aj rešpektovať potrebu dieťaťa mať svoje súkromie a zažiť dôveru rodičov.

Do témy Bezpečie v online priestore pre náhradné rodiny budeme postupne dopĺňať ďalšie články. Zaujímavý obsah pripravila Nadácia Orange v projekte Bez nástrah online.

Ľubica Vyhnánková,
koordinátorka projektov a sociálna poradkyňa