Naozaj vzťahy detstva ovplyvnia náš dospelý život?

Koncept vzťahovej väzby  vysvetľuje, ako nás nosné vzťahy detstva ovplyvnia v rôznych oblastiach života:

• v tom ako vidíme seba
• ako premýšľame o iných
• ako dôverujeme či nedôverujeme iným
• čo robíme, keď máme strach
• ako dokážeme či nedokážeme rozumieť iným. 

Viac o ňom sa dozviete vo videách O vzťahoch, ktoré nás určujú: cyklus o vzťahovej väzbe v rôznych obdobiach nášho života, ktorý vás prevedie psychologička Zuzana Zimová.

Obsah:

• John Bowlby a vzťahová väzba – vznik na základe pozorovania odlúčenia detí v nemocnici, v detskom domove.
• Už po týždni umiestnenia dieťaťa mimo domova dochádza k nedôvere dieťaťa k rodičom.
• Opatrovatelia prichádzajú k záveru „asi sa nemajú radi s rodičmi, že sa asi konečne oslobodili od zlého domáceho prostredia, a že sú vlastne radi“.
• Mladiství delikventi mali skoro všetci narušený vzťah s matkou v rannom detstve (podľa J.B), „to čo sa nám deje v dospelosti, je na základe toho, čo sme zažili v detstve“.
• Tretí prúd a Konrád Lorenz.
• Základom dobrej vzťahovej väzby je bezpečie.

• Veľakrát mama potláča svoje potreby aby uspokojila potreby novorodenca.
• Dieťa má neustálu skúsenosť, že mama sa stará o jeho potreby, pocit dôvery stúpa.
• Striedanie pohody / nepohody = úzkosť. Úzkosť núti dieťa vysielať signál.
• Čím dlhšie sa to odohráva, tým väčšiu získava dieťa odolnosť voči neuspokojeniu potrieb.

• Pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby sú nevyhnutné vlastnosti matky a to STÁLOSŤ a SPOĽAHLIVOSŤ (2.30).
• To čo v zahraničí Bowlby, to u nás profesor Matějček a pani primárka Damborská.
• Do pol roka sa dieťa nedá rozmaznať, malé dieťa nevie manipulovať.
• Ak to dieťa nechám len tak plakať a nedokončí kruh potrieb: potreba – signál – mama upokojí – dôvera, tak mu chýba pocit bezpečia a istoty.

• Ak mama dieťa nechá plakať a nedokončí kruh potrieb, dieťa nedostáva pocit bezpečia a istoty.
• Niekedy stačí dieťaťu mamu len vidieť, aby sa presvedčilo o jej existencii a cítilo sa bezpečne.
• Spočiatku spochybňovaná Bowlbyho teória je dnes už uznávaná.
• Vyladenie na potreby dieťaťa.
• Zrkadlenie – vrátiť dieťaťu emóciu zosilnenú – podľa teórie prof. Fonagyho.

• Mama – bezpečná základňa
• Prvá separačná úzkosť
• Zrelosť na škôlku

• Obraz dosť dobrej matky i keď nie je „dobrá“ (hnevá sa).
• Dieťa začíname výchovne frustrovať (zdravenie, výchovné veci).
• Deti získajú presvedčenie, že aj keď sa na nich niekto hnevá, nekončí sa vzťah.
• Čierny humor ako zvládanie ťažkých situácií.
• Transgeneračný prenos vzťahovej väzby – „dávame to, čo sme dostali“.

• Blízkosť dvojičiek
• Dôvera vo vzťahu puberťáka k rodičom
• Doba liečenia trvá dvojnásobok doby zanedbávania (Matějček)
• Pri rozvodoch rodičov by dieťa do troch rokov malo byť prioritne so svojou bezpečnou osobou

• Stačí „dosť dobrá matka“, ale čo keď matka nepočuje signál?
• Keď dieťa nemá uspokojené potrebu, prežíva pocit ohrozenia, ohrozenia života
• Pri veľmi veľkom ohrození zamrzneme
• Deti, ktoré neplačú

• V prípade, že mama nevypočuje signál dieťať, dieťa sa naučí sebeupokojovaniu, ale veľmi skratkovitému a nedokonalému
• Keď je psychické utrpenie veľké, dieťa prichádza na to, že fyzická bolesť prekryje tú psychickú
• Sebapoškodzovanie – práca prof. Matejčeka o deprivácii detí
• Obranné mechanizmy
• Mozog vypína signály v ohrozujúcich situáciách (napr. neschopnosť vnímať bolesť)

• Ak chýba reakcia na potreby dieťaťa, čo to robí s jeho dôverou k svetu, v ktorom žije?
• Poruchy vzťahovej väzby v populácii
• Deti inklinujú na základe predchádzajúcich skúseností k osobe, ktorú považujú za bezpečnejšiu

• Dieťa a matka majú medzi sebou psychologickú pupočnú šnúru
• Odmietané dieťa si prestáva pýtať, zo vzťahu utekajú, i keby vzťah chceli
• Ako sa priblížiť k deťom, ktoré boli odmietané?

• keď je mama v starostlivosti veľmi premenlivá, deti sa po uspokojení potreby odpájajú od dotyčného a hľadajú si novú osobu
• lepšia akákoľvek pozornosť (aj negatívna) ako žiadna
• čo pomôže tzv „lepivým deťom“?

• nutnosť celodennej starostlivosti o dieťa s narušenou vzťahovou väzbou
• jasle
• čím má dieťa menšiu schopnosť orientovať sa vo svete, tým väčšiu istotu musí mať v svojom prostredí

• emocionálne náročné situácie
• disociácia, štiepenie, dieťa vypína mozog, po traume, po zranení – posttraumatická stresová porucha
• komplexná vývinová trauma
• únik od situácie, odrealizovanie sa

• strata dieťaťa pri vyňatí z rodiny
• potreba terapie pre deti s dezorganizovanou vzťahovou väzbou
• trauma a asociácie
• nutnosť spracovania životnej histórie

• v terapeutickom vzťahu je nutné vybudovať si dobrý / liečivý vzťah s rodičom
• kedy vzťah s terapeutom môže ohroziť vzťah s bezpečnou osobou
• opatrne s pojmom zlyhávajúca pestúnska starostlivosť

• v terapeutickom vzťahu je nutné vybudovať si dobrý / liečivý vzťah s rodičom
• kedy vzťah s terapeutom môže ohroziť vzťah s bezpečnou osobou
• opatrne s pojmom zlyhávajúca pestúnska starostlivosť

• keď je neistota základný pocit prežívania
• „zmena je katastrofa“ – ťažkosti v adaptácii
• deficit v schopnosti empatie a mentalizácie

• nedôvera, že vzťahy môžu trvať dlho
• JA nie som v poriadku
• svet je nebezpečné miesto
• intenzívny vzťah môže presvedčiť o opaku
• agresivita ako sebaobrana

• o neskorších problematických vzťahoch detí z detských domovov
• hranica 3 a 12 rokov v pripútaní
• bezpečie na základe výlučného vzťahu
• potreba predvídateľnosti

• neregulované impulzy
• čo zvyšuje napätie
• vonkajšie a vnútorné faktory

• čo umožňuje ventilovať napätie
• ako učiť dieťa relaxovať
• nutnosť predvídateľnosti, zrozumiteľnosti

• schéma terapeuticko – výchovného prístupu k správaniu dieťaťa
• ako dieťaťu pomôcť porozumieť tomu, čo sa stalo

• nácvik zmeny správania
• práca s emóciami

• nácvik zmeny správania
• práca s emóciami

• súvis medzi nenaplnenými potrebami, emóciami a správaním
• naučiť sa napĺňať potreby dieťaťa, aby si neskôr vedelo napĺňať potreby samo
• ako sa dá s témou pracovať doma, v škole

• hľadanie štruktúry reakcia – náprava s dieťaťom
• liečenie dieťaťa pomocou zažitého

• postupnosti nápravy (rozprava s publikom, sumarizácia)
• povzbudenie dieťaťa, „verím tomu, že dokážeš ísť ďalej“
• v konečnom dôsledku má mať dieťa zo seba dobrý pocit, aj zažitie dobrého pocitu je liečivé