O tkaní siete v jednom meste

,,Nebudem písať príbeh o rybách, ani o ich lovení… Ale príbeh o sieti. O sieti, ktorá môže zabrániť zbytočnému umieraniu detí v našom, či inom meste… O sieti pomoci. Keď je dobre a husto utkaná, dokáže zachytiť a neprepadnú cez ňu ubolení a stratení. Pokúšame sa o to už 11. rok, pletieme Sieť na pomoc maličkým, aby nezostali opustení – najprv tu v tomto meste, a potom tam, vo svojom živote.

Ako to súvisí s umieraním detí?

Pomoc ohrozeným deťom pre nás v Návrate začína v citlivej a ohľaduplnej pomoci ich rodičom, začína zbavením sa vlastných predsudkov a moralizovania o tom, ako má vyzerať dobrý rodič. Keď si jednoducho nevylosujete štartovné miesto v prvom rade, ale niekde na konci, len blázon by čakal, že sa prebijete cez lakte ostatných prvý do cieľa…

Sieť pomoci tehotným ženám v ohrození funguje potichu. Jeden z nás pätnástich pomáhajúcich (profesionálov) stretne ženu, ktorá je vo veľkej núdzi – možno žije na ulici, možno s agresívnym partnerom, od ktorého sa nedá ujsť, lebo by to sama nezvládla… Možno žije v sociálnom zariadení, možno prežila veľa rokov v detskom domove a teraz v dospelosti vlastne ten ozajstný domov nemá… Možno.

Každý z ostatných štrnástich pomáhajúcich môže niečo ďalšie urobiť… Môže osloviť ešte ďalších – možno ani nie profesionálov, ale tých okolo nás – obyčajných ľudkov, bez ktorých to ale nedáme… A tak vznikne hustejšia sieť. Tu nejde o viac kilogramov pomoci, ale cestu k zajtrajšku, ktorá je poskladaná z viacerých ciest pomoci a tie jedna na druhú nadväzujú. Potrebujeme hustú sieť, pretože iná cesta z chudoby a biedy niet… Iba sieť ľudí.

Táto sieť je príbehom o radosti. Ľudia v nej pomohli konkrétnym deťom byť so svojimi rodičmi a konkrétnym rodičom cítiť sa v rodičovstve pokojnejšie, istejšie, či múdrejšie. A za to som tým všetkým ľuďom v Sieti a okolo nej, vďačná, aj keď viem, že to nebolo a nie je jednoduché, aj keď niekedy ani my nevidíme nádej. Aj keď nie každý príbeh je so svetlom.

Sieť je príbehom o ochrane či vítaní bábätiek (občanov mesta), ktoré sa sem do nášho vyspelého sveta narodia. Príbehom o posilnení náruče, do ktorej budú patriť, o nájdení domova pre matku a dieťa alebo aj otca, o vytvorení zázemia (od ktorého sme závislí všetci) – rodiny. Na začiatku je to však vždy príbeh uboleného a vystrašeného budúceho rodiča. Ten potrebuje obyčajný základ: kde bývať, čo jesť, cítiť sa bezpečne a vidieť, prečo by mal byť zajtrajšok. Bez ohľadu na to, z akých pomerov vyšiel a s akým príbehom v duši prichádza.

Príbeh siete je ale aj príbehom o živote alebo smrti. Pretože dieťa bez rodiča “psychicky” umiera. Opakujem – opustené alebo odobraté dieťa (odobraté z rodičovskej starostlivosti) psychicky UMIERA – je to preukázateľné a neurológovia, psychiatri, psychológovia, terapeuti i neskorší náhradní opatrovatelia týchto detí to už mnohokrát potvrdili, či sa nám to chce alebo nechce veriť.

Sieť je teda aj príbehom (o) moci. Máme moc urobiť niečo, aby konkrétne dieťa (jedno z nás) psychicky neumrelo. Dieťa bez rodiča – psychicky strádajúce a zomierajúce tu niekde vedľa nás, v tomto meste – dnes, v modernej dobe, je zlyhaním nás všetkých.

Sieť pomoci môže byť aj vašim príbehom. Každý deň KTOKOĽVEK môže pomôcť deťom, ktorým hrozí strata rodiny a zachrániť nás všetkých, i seba. Tým, že urobí ďalšie očko k sieti. V tejto alebo v iných. Svojimi rukami a činmi, finančnými zdrojmi, materiálnou podporou, 2% z odvedených daní, pravidelným každomesačným príkazom v prospech organizácie, ktorá takéto siete “tká”.

Je to vždy aj váš príbeh, či tomu veríte alebo nie.“

Dana Žilinčíková, terapeutka a sociálna poradkyňa Centra Návrat v Banskej Bystrici, koordinátorka BB Siete pomoci tehotnej žene v ohrození (Za)chráňme Kukulíka

TIP NA ČLÁNOK: Predstavte si svet, kde každé opustené dieťa má svoju Dominiku.

Viac informácii na www.mestorodiny.sk