Podporte
nás

Dobrý deň, máme 11rocneho syna, ktorého sme si adoptovali ako bábätko. Od malička vie, že nie sme jeho biologickí rodičia. Vždy, keď sa ma na to spýtal, som mu povedala, že jeho maminka tá prvá, čo ho mala v brušku, sa nemohla o neho postarať, ho musela veľmi ľúbiť, pretože chcela , aby sa mal dobre a bol šťastný. Problém je, že už asi nastupuje puberta. Všimla som si, že ma často len tak ticho pozoruje, keď sa ho spýtam čo je, povie že nič. Stále je zamysleny. Viem, že by chcel spoznať svojich biologických rodičov, poznať odpovede a svoju identitu. Veľmi by som mu to priala. Problém je, že je z Hniezda záchrany. Kvôli tomu nikdy nebude môcť zistiť svoju identitu. Sme obaja z toho smutní. Ako mu môžem pomôcť? Dá sa aspoň niečo zistiť? Nerobíte nejaké stretnutia, kde by poznal aj iné deti v rovnakej situácii? Veľmi ho ľúbime, chceme, aby bol šťastný. Prosím, pomôžte nám. Vopred ďakujem za odpoveď. S pozdravom Maja

Dobrý deň, pani Mária,

v prvom rade Vás chcem oceniť za to, že téma pôvodnej identity a teda biologickí rodičia Vášho syna nie je vo Vašej rodine tabu. Pre nás všetkých je toto veľmi dôležité, hovorí sa, že pokiaľ nevieme odkiaľ sme, odkiaľ pochádzame, nemôžeme vedieť kam smerujeme. Určite aj Vásho syna toto všetko zaujíma, máte to však výrazne sťažené tým, že je z hniezda záchrany. Neexistuje žiadny spôsob, ako by sa dali zistiť a vyhľadať biologickí rodičia Vášho dieťaťa. Rodičia tu odkladajú deti anonymne a teda nie je známa ich identita. Možno by ste mohli urobiť odvážne a riskantné vyhlásenie na sociálnej sieti, kedy bol Váš syn nájdený v hniezde záchrany a v ktorom. Je tu však naozaj riziko, že by sa prihlásil niekto, kto nie je rodičom Vášho syna príp. by to mohlo inak zle dopadnúť…

Čo môžete urobiť pre Vášho syna je, že sa o tom budete čo najviac rozprávať, budete v tom s ním a sprostredkujete mu aspoň tie informácie, ktoré máte. Pomohlo by možno robiť mu knihu života, ak ju ešte nerobíte, zaviesť ho na miesto, kde ho jeho mama odložila, odfotiť ho pri konkrétnom hniezde záchrany, konkrétnej nemocnici, sprostredkovať mu Vaše emócie, keď Vám o ňom prvý krát zatelefonovali, čo mal oblečené, keď ste ho prvý krát videli, ako sa Vám páčil, v čom bol výnimočný… Celé to treba robiť pravdivo, pozitívne, primerane jeho veku, pravidelne, pred pubertou, priebežne… Tých P sme už našli niekoľko :-). Držím Vám v tom prsty. Ak máte záujem o tom hovoriť s nejakým odborníkom, sprostredkujem Vám, v prípade Vášho záujmu, osobné stretnutie s niektorým kolegom z centra Návrat, ktoré Vám je najbližšie (Prešov, Bratislava, Žilina, Banská Bystrica), dajte mi prosím vedieť. Všetko dobré a veľa Lásky

Iveta KEBLUŠKOVÁ
sociálna pracovníčka

 

 

Infolinka

nielen o adopcii