Dobrý deň, mam 37 rokov, manžel má 41. Máme 1 dieťa (9r), ale druhé mať už s vysokou pravdepodobnosťou nemôžeme, tak sa vážne zaoberáme myšlienkou dieťatko si adoptovať. Obaja sme povolaním učitelia. Nevieme však, či má vôbec zmysel sa do toho púšťat, aby sme neboli na úrade odmietnutí. Syn je totiž vysokofunkčný autista a ja od začiatku tohoto roku som musela na nejaký čas odísť z práce a poberám len opatrovateľský príspevok. Nemôže mať takáto diagnóza v rodine negatívny dopad na "schválenie" adopcie? A tiež to, že v súčasnosti nepracujem? Inak syn je šikovný, je integrovaný v bežnej škole a učí sa na samé 1. zatial. :)Len ten autizmus tam proste je :( Naša predstava by bola dieťatko do 2 rokov ...Inak my rodičia nemáme vážnejšie ochorenia žiadne. Ďakujeme za odpoveď
Dobrý deň, pani Mária,
myslím si, že diagnóza Vášho syna by Vás určite nemala „diskvalifikovať“ ako záujemcov o adopciu.
Orgán SPO bude síce posudzovať Váš zdravotný stav, finančné podmienky, odpis z registra trestov, sociálnu správu… a budú brať zrejme do úvahy aj zdravotný stav Vášho dieťaťa, ale ak si Vy trúfate a máte ešte miesto v srdci a dostatok síl, neváhajte ísť do toho :-).
Ak máte záujem prijať dieťa do NRS alebo si dieťa adoptovať, musíte požiadať miestne príslušný určený úrad o zapísanie do zoznamu žiadateľov. Po preverení všetkých záležitostí o ktorých som písala vyššie a ešte aj ďalších :-), absolvujete prípravu na NRS v niektorom zo subjektov (Návrat, Úsmev ako dar, ÚPSVaR) v rozsahu minimálne 26 hodín a môžete čakať na Vaše druhé dieťatko.
Pre viac informácií ma neváhajte kontaktovať. S prianím nech to vyjde!
Iveta KEBLUŠKOVÁ
sociálna pracovníčka
