Podporte
nás

Petru, psychologičku a adoptívnu mamu, sprevádzam niekoľko rokov adopciou a teším sa, že prijala na jeseň tohto roku pozvanie viesť Podpornú rodičovskú skupinu pre adoptívne a pestúnske mamy v Banskej Bystrici. Keď sme sa naposledy rozprávali o jej rodičovstve, priniesla krásnu tému čítania so synom. Ďakujem, že nasledujúci text venuje nám všetkým.” Danka Koníček Žilinčíková

Ako som priviedla syna ku knihám?

Vždy som si vravela, že keď budem mať dieťa,  budem mu veľa čítať. Už vtedy (ako bezdetná) som o sebe tvrdila, že veľa čítam. Potešenie z kníh však výrazne stúplo s príchodom syna. Ako potreba ujsť z bežnej reality výmeny plienok, nedostatku spánku a častého plaču. Ako potreba mať čas pre seba, nezblázniť sa. Môžem povedať, že knihy ma zachránili, keď to bolo naozaj ťažké, preto viem oceniť ich silu. A som na seba veľmi hrdá, že sa mi to darí ukazovať synovi.

 Máme doma viac kníh ako hračiek. Knihy sú všade. Aj moje, aj jeho. Dbala som na to od bábätka, aby bol knihami obklopený, aby ich mal v dosahu a mohol si ich prezerať. Čítali sme odvtedy, ako udržal hlavičku. Najskôr knižky pre najmenších. Od 10 mesiacov sme zaviedli večerné čítanie pred spaním. Pár obľúbených detských kníh, básničiek. Dlho som sa vyhýbala klasickým rozprávkam, kde je zlý vlk alebo ježibaba, aby som mu zbytočne nenavodila strach. Aj napriek tomu má skoro 4 a stále nechce počúvať nič s vlkom, ani ježibabou ?.  Večerné čítanie malo obrovský úspech. Knihy si pýtal aj cez deň, sám po ne chodil do spálne a čítali sme NAOZAJ veľa. V 2 rokoch zvládol náročnejšie knihy – dlhší text, menej obrázkov. Vydržal aj hodiny. Babka chodila domov bez hlasu.

Dnes má drobec takmer 4 roky. Keď išiel do škôlky, nakúpili sme knihy o škôlke, aby si vedel predstaviť čo ho čaká. Keď prišli silné emócie, našli sme knihy o tom, ako ich zvládať. Svet okolo seba chápe cez knihy. Keď vidí niečo nové, vysvetľujem mu to cez knihy. Je to pre neho spôsob učenia. Pred pár týždňami prišiel s otázkou, čo je to zemetrasenie. Otvorili sme moju starú encyklopédiu a čítali, pozerali obrázky. Žiadny Google. Sadne si mi na kolená a čítame. Je to veľmi intímne, zbližujúce, upokojujúce. Keď je nervózny, poviem mu: „Poď, ideme si čítať.“ Pritúli si ku mne to malé telíčko a počúva. Naozaj počúva. Vníma. Nasáva.  

Chodíme spolu do knižnice. On sám si vyberá, čo si požičia, každý odchádzame so svojou kôpkou. Knihovníčka žasne, ako sám sedí na zemi a prezerá si knihy. Teší sa z nich. Teší sa keď nájde takú ktorú už pozná. Ale aj keď nájde novú. V poslednom čase si „ulietavam“ na detských knihách. Áno, ja, na knihách pre deti. Fascinuje ma, aké krásne sú. S posolstvom. S vysvetlením. S príbehom. S krásnymi ilustráciami. Pre deti aj rodičov. Dajú sa čítať dookola a nájdete tam to, čo hľadáte. „Svet potrebuje človeka, ako si ty“, „O koníkovi Hrdzošovi“, „Chlapec, krtko, líška a kôň“, „Objím ma, prosím“…. Do budúcna mám veľké plány. Teším sa na spoločné čítanie Pippi dlhej pančuchy a hlavne  Harryho Pottera!

Večer, keď ho ukladám spať, sedím vedľa posteli a s malou baterkou si čítam, kým zaspí. Páči sa mi to. Páči sa mi, že tú hodinu využijem pre seba, ale som pri ňom. Páči sa mi, že ma vidí čítať a nie šťukať do mobilu. A keď náhodou nečítam, hneď si to všimne a nejakú knihu mi prinesie. Viem, že som v jeho výchove mnoho vecí zvrzala, ale na toto som hrdá. Na nás oboch, že SPOLU objavujeme nové svety. Dúfam, že to vydrží navždy.

A aké knihy vyživujú mňa?

Keď bol syn maličký, čítala som veľa kníh o výchove, o vplyve ranej traumy na dieťa a snažila sa v tom nejako vyznať. Každý autor sa na to pozerá trochu inak, v závislosti od filozofie a teórie, z ktorej vychádza. Výsledkom bolo, že som bola frustrovaná, zmätená, že mi to nejde tak, ako by malo, že dieťa nereaguje tak, ako by malo… Napriek tomu, že mnoho vecí v živote som riešila hľadaním v knihách, v tomto prípade mi to nepomohlo. Zmysel mi to začalo dávať vtedy, keď som vybrala tie časti, ktoré mne vyhovovali z každej knihy a poskladala som si z toho vlastný „zlepenec“. Inšpirovala ma kniha „Bezpečná vzťahová väzba“ (Karl Heinz Brisch), z ktorej som zobrala potrebu fyzickej blízkosti a kontaktu s dieťatkom a pomohla mi pochopiť, čo ja môžem urobiť preto, aby sa syn cítil v živote vo vzťahoch bezpečne. „Klub nerozbitných detí“  (Slávka Kubíková) mi pomohol s nastavením hraníc a rituálmi. V knihe „Deti ako výzva“ (Rudolf Dreikurz a Vicki Soltzová) ma uchvátili tzv. logické dôsledky vo výchove, ktoré ma na istý čas tak uchvátili, až sa mi to vymklo spod kontroly a syn ich začal používať proti mne ?. Je veľmi vnímavý. V náročných obdobiach siaham po knihe „Hry šťastného dětství“ (Aletha Solterová) kde sú konkrétne hry, pomocou ktorých sa dajú tieto obdobia krásne a elegantne zvládnuť. Podobných kníh mám viac, je pre mňa dôležité mať knižnicu a keď potrebujem, viem kde môžem hľadať. A vždy nájdem niečo na čo som zabudla, o čom som nevedela. Inšpiruje ma filiálna terapia, rešpektujúce rodičovstvo.  Ale najviac ma inšpiruje ten malý človiečik, ktorý ma učí toľko vecí. Ako zostať kľudná aj keď by som najradšej rozbíjala taniere, ako nereagovať emóciami na jeho emócie, ako nepočúvať mojich rodičov v mojej hlave, ktorý chcú reagovať na všetko, trestať, strašiť. Žiadna kniha ma nepripravila na to, ako byť mamou. To je niečo, čo mám zvládnuť ja. Ale inšpirujú, ukazujú neznáme, učia. Aj vďaka nim mám svoj „zlepenec“, ktorý pravidelne upgradujem. Je to proces, vyvíjajúci sa vo vzťahu. Práve teraz. Tak ako čítanie.

Petra

Naša ponuka kníh na spoločné čítanie rodičov s deťmi s témou adopcie a náhradnej rodinnej starostlivosti:

Zori a opustené vajíčko

Dve-tri prasiatka

Vieš kto si? …si  veľmi dôležitá osoba

Dieťa z neba

Naša ponuka kníh na čítanie pre adoptívnych a pestúnskych rodičov:

Nádej na uzdravenie

Od strachu k láske

Návod na prijatie dieťaťa „Ako sme to zvládli my“

Fascinujúce deti

Ako byť rodičom dieťaťa s FASD

Robíme knihy života

Rodič ako detské ihrisko

Ako sa stať dosť dobrým dotykovým rodičom

Nájdete ich v našej ponuke publikácií na webe a dajú sa kúpiť alebo požičať v našich centrách Návrat.

Infolinka

nielen o adopcii