Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

V rámci projektu Aby RODINA bola DOMOV pre DETI sme sa v septembri - októbri v spolupráci s IKEA venovali téme spoločného zaspávania rodičov a detí a významu uspávania.

Prostredníctvom facebooku sme Vás a členov IKEA FAMILY vyzvali, aby ste odpovedali na otázku:
vase a nase inspiracie zaspavajte spolu

Zaspávajú vaše deti s vami v spálni? 
Alebo ich uspávate nejako inak?

a zdieľali vaše skúsenosti k tejto téme. Teší nás, že sa nám podarilo upriamiť Vašu pozornosť na tieto na prvý pohľad bežné, ale pre váš vzájomný vzťah s dieťaťom kľúčové činnosti – spoločné zaspávanie a večerné rituály s deťmi. V tomto článku by sme Vám radi ponúkli sumárny pohľad na túto tému a previedli vás jednotlivými jej otázkami. Ponúkame aj niekoľko skúseností a rád mamičiek, ktoré sa zapojili do diskusie a z ktorých dve boli odmenené aj interaktívnym rodičovským tričkom Pestuj. Gratulujeme pani Futasovej a Blanke Džuganke.


Príďte sa s nami porozprávať o dôležitosti a význame večerných rituálov 17. novembra na seminár: Stačí si pred spaním zaželať dobrú noc?

 

 

Mali by deti vôbec zaspávať s rodičmi v spálni?

 
Túto otázku si kladie množstvo rodičov a existuje na ňu aj množstvo názorov. Uspávanie je dôležitou fázou dňa, pretože práve v okamihoch, kedy hraničí deň s nocou, potrebuje dieťa cítiť istotu, láskavosť, pokoj, trpezlivosť a prijatie. Zaujímavé je, že po rokoch teórií oddelených izieb detí a rodičov od ich raného veku, prichádzajú vedci s opätovným zistením, že dieťa potrebuje spať s rodičmi. Jednoducho každé bábätko sa narodilo s tým, že plač je jeho jediným signálom nepohody či strachu a jediný kto ho môže utíšiť, sú jeho rodičia, jeho prví a dlho jediní ochrancovia. Napriek strachu, že sa deti spiace s rodičmi nebudú vedieť včas odlúčiť od rodičovskej spálne a náručia a že budú nesamostatné, výskum a roky sledovania hovoria presný opak. Práve takéto deti, ktoré získali silnú istotu v rodičovskom prijatí a láske aj v podobe nočného spoločného spania, sú nezávislejšie, odvážnejšie a otvorenejšie pre svet, pretože majú za sebou pevné citové zázemie. (Zdroj: MUDr. J. Hašto, Vzťahová väzba).
 
Blanka Džuganka 
Dcérka s nami často zaspávala ešte 5-6 ročná. Myslím, že jej to nijako neuškodilo. Je veľmi samostatná, nie je rozmaznaná :)  5 mesačný synček spí v našej posteli, aj keď hneď vedľa je tá jeho :) K sestre do detskej izby pôjde možno v 1,5-2 rokoch... Možno  :)
 

Do akého veku je vhodné (potrebné), aby deti zaspávali so svojimi rodičmi?

 
Dieťatko v začiatkoch svojho života nevie byť samo. Je súčasťou mamy a cez ňu vníma svet. Odpútavanie od mamy je individuálne, prebieha akoby vo vlnách a je závislé od viacerých faktorov a okrem iného od samotnej povahy dieťaťa. Úzkostnejšiemu dieťaťu to ide ťažšie, dlhšie potrebuje cítiť blízkosť rodiča, večer a v noci zvlášť. Je správne skúšať dávať dieťa spať do jeho postieľky (po 3 roku života dieťaťa určite) a ak to nezvláda, pravdepodobne na to nie je pripravené - nie je v tom štádiu, ktoré by mu dovoľovalo samému spinkať a nebáť sa. Ak sa to deje, je vhodné sa dieťaťu venovať cielenejšie počas dňa a pred večerným rituálom s ním aj pohľadať vhodnú náhradu, ktorá by mu pomohla preklenúť noc (väčšinou sú to hračky). Súčasne osamostatňovaniu pomáhať aj postieľkou priloženou k vašej posteli (aby bolo pri vás a predsa samo) a podľa situácie ju postupne vzďaľovať až ju nakoniec dať do jeho izby (do 7 rokov dieťaťa by ste to mali stihnúť). Neznamená to však, že ak je dieťa staršie, už pri vás nemôže spať či zaspávať, keď to bude potrebovať alebo to vyplynie zo situácie. Po siedmom roku života (obdobie nástupu do školy) by vás však už bytostne k spánku nemalo potrebovať a malo by byť schopné spať aj samé vo svojej izbičke.
Veľmi dôležité je ani po oddelení sa nevzdávať rituálov pred spaním či samotným zaspávaním v postieľke. Nech už robievate čokoľvek, čo má dieťa rado, je to jedna z najlepších investícií do vášho dieťaťa i do vášho vzťahu s ním. 
 
Adela Kavecanska 
Môj malý od narodenia so mnou často spinká v našej posteli. Zaspáva so mnou a potom ho preložím do postieľky. Až v noci plače či len potrebuje mamu, hneď je pri mne. Neodnaúčam, blízkosť užívam, z našej spálne odíde, keď na to bude sám pripravený.

 

Večerné rituály sú vec "na nezaplatenie". 

 

Večerné rituály budujú vzájomnú blízkosť, posilňujú rodinné spolužitie, vnášajú do vecí poriadok a zmysel a značne uľahčujú proces zmeny. Každá rodina si vytvára počas spoločného života vlastné rituály pre najrôznejšie príležitosti. Všetko, čo sa pravidelne opakuje a odohráva podľa rovnakej schémy, prijímajú deti ľahšie. Často sú to milé tradície, ktoré sa prenášajú z rodičov ďalej na deti ako spoločné hranie sa, čítanie rozprávky, veselá básnička, spievanie piesní či uspávaniek, ale napríklad aj zázračná proti-strašidlová formulka či zábavný veršík. Vo vymýšľaní večerných rituálov sa kreativite medze nekladú. Môže to byť čas čítania rozprávok alebo tzv. "večerného slovka" - niečo pozitívne na záver dňa. Môže to byť spoločná večerná modlitba - poďakovanie a obzretie sa za tým, čo sme kto cez deň zažili, alebo príjemné upokojujúce masáže či mojkanie. Vy ako rodič najlepšie poznáte, čo má vaše dieťa rado a čo vás spoločne baví a napriek neustálemu opakovaniu nikdy neomrzí. Práve hranie sa tej istej hry, spievanie tej istej piesne či čítanie tej istej rozprávky je pre deti veľmi upokojujúce a dáva im pocit istoty.  Samozrejme k pokojnému zaspávaniu patrí aj zaželanie „dobrej noci“, poprípade pusinkový „maratón :)“. Je to recept ako sa zbaviť "nočných bubákov" a navodiť atmosféru pokoja, dôvery a bezpečia.
 
Katarína Šebőková Kubová 
Moja 6 ročná dcérka spáva vo svojej izbe. Večer ale spolu v posteli Hemnes na matraci Sultan čítame knižky, alebo sa len tak túlime a rozprávame. Ale keďže je to čerstvá prváčka, býva večer dosť unavená a celý tento rituál trvá nanajvýš 15 minút. Ale sú to vzácne a krásne chvíle.  
 

Napadlo vás niekedy, čo všetko dávate dieťaťu tým, že ho uspávate?

 
Každé dieťa potrebuje odmala zažívať pocity bezpečia, istoty a lásky. Práve tieto veľmi dôležité psychické potreby zabezpečujú jeho zdravý, normálny vývin a neskôr mu vytvárajú celoživotný pocit bezpečia, sebaistoty a toho, že je milovania hodné a milovania schopné. Deti sa učia tomu, čo ich obklopuje. Ak si dieťa zažíva pocit bezpečia, učí sa veriť (zvlášť v prvom roku jeho života), že svet je bezpečné miesto a že sa tu oplatí žiť. Ak zažíva blízkosť vzťahu (v najranejšom veku) učí sa dôverovať a vytvárať si vzťah k ľuďom. Ak zažíva lásku a cíti sa potrebné a dôležité, učí sa schopnosti milovať. Tieto potreby a pocity sa uspokojujú a napĺňajú telesnou blízkosťou rodiča. Nedá sa to ničím nahradiť. 
 
Už v prvom roku svojho života si dieťa v závislosti od kvality komunikácie s mamou osvojí a zvnútorní  túto vzťahovú skúsenosť s rodičom a práve tá do značnej miery ovplyvní tvorbu jeho ďalších vzťahov. Skúsenosť dieťaťa so senzitívnou mamou, ktorá správne číta potreby dieťaťa a bez zbytočného odkladu na ne primerane reaguje, umožní jedincovi prežívať dôveru k ľuďom, sebe a svetu, utvárať harmonické vzťahy, rozvinúť schopnosť vžívať sa do svetov druhých ľudí a v konečnom dôsledku aj rozumieť sebe. Tento typ vzťahovej väzby označujeme ako bezpečný. Robí človeka odolnejším na záťaže a je to ochranný faktor pred psychickými a psychosomatickými poruchami. Úzkostné mamy s menlivými reakciami alebo chladné mamy, ktoré nechcú byť rušené potrebami svojho dieťaťa, môžu vychovať dieťa s neistou ambivalentnou alebo vyhýbavou vzťahovou väzbou, to znamená že dieťa si nebude isté samé sebou a tým, že je bezpodmienečne ľúbené také aké je, prípadne sa naučí vyhýbať emočným prejavom a blízkosti ako takej. A napokon mamy či rodičia hrubo zastrašujúci a frustrujúci svoje deti fyzickým alebo psychickým týraním alebo zanedbávaním môžu spôsobiť tzv. dezorganizovanú vzťahovú väzbu, čo v dieťati utvrdí citovú zmätenosť, často negatívny postoj voči sebe samému a  neschopnosť fungovať vo vzťahoch. (Zdroj: MUDr. J.Hašto).
 

O čo by ste dieťa obrali, ak by ste to nerobili? 

 
Večerné uspávanie a prianie dobrej noci dieťaťu sú dôležité a spolu s ranným vítaním do nového dňa patria k snáď najdôležitejším aktivitám rodiča voči dieťaťu. Práve ranné a večerné rituály a spoločné miesto na posteli dávajú vhodnú príležitosť byť si bližšie ako kedykoľvek cez deň, byť prepojení v pohľadoch i prežívaní a tráviť spoločný čas, ktorý Vám umožňuje navzájom sa lepšie spoznať.
 
Ak to dieťa nezažíva, stráca sa prepojenosť na rodiča, ktorého blízkosť je pre neho tak potrebná. „Zvykne“ si na to, avšak poznačí to jeho vzťah k rodičovi a v závislosti od toho ako citlivo a primerane mu budú uspokojované všetky ostatné potreby poznačí to aj jeho psychický vývin a vzťah k sebe samému. 
 
Zuzana Vargová 
Pri prvom dieťati mi radila mama „už musíš odstaviť od nočného kojenia,.. už musí spať samé, už, už….“, až neskôr som pochopila, aké chyby som robila (ani nie ročné dieťa samé v izbe, bože!) Aspoň že nám fungovali večerné rituály! Naše druhé dostáva čo dostať má a snáď dosýtime aj to staršie.
  

A čo spoločné zaspávanie a uspávanie detí dáva vám? 

 
Veľa ľudí miluje pocit, keď zaspávajú vedľa svojej polovičky, keď sa ráno pri nej budia, keď cítia jej blízkosť, milujú, keď vedia, že spí vedľa nich – cítia sa vtedy oveľa bezpečnejšie, pokojnejšie a majú pocit, že je všetko v poriadku. To isté zažívajú deti, keď cítia blízkosť svojej mamy či otca, ibaže pre nich je to záležitosť existenčne nutná k ich bezpečnému fungovaniu. 
Keď dovolíte dieťaťu spať s vami v posteli – keď s ním zaspávate a ešte keď si pritom vychutnávate ten samotný moment, že ste spolu – je to veľmi dobre. Už len samotná predstava nehovoriac o priamej blízkosti dieťatka mnohých rodičov napĺňa pocitom rodičovstva. Užívať si materstvo a otcovstvo nemá šťastie ktokoľvek. Byť môcť mamou, byť môcť otcom a držať zaspávajúce dieťa v náručí, zvlášť vtedy, ak ste po dieťati túžili, je samo o sebe jedným z tých najnapĺňajúcejších pocitov „šťastia“ na svete. A zároveň je to moment psychického i fyzického uvoľnenia, kedy prestanete myslieť na prácu a necháte telo a myseľ odpočívať a naplno si užívať prítomnosť osoby, ktorú milujete. 
 
Andrea Futasova 
My máme 1,5 ročného synčeka a stále spinká s nami vo veľkej posteli, je to nádherný a úžasný pocit, keď vám krásne zaspinká a keď si k nemu ľahnete a cítite jeho dych, tep, vôňu jeho vláskov. Ten pocit sa nedá zabudnúť :-))) 
A samozrejme ani ten, keď vás v noci 10- krát v najlepšom iba buchne, v horšom aj kopne. 
 
 
Aktuálnu otázku na november-december nájdete tu.

Ak vás zaujímajú rady a inšpirácie na ďalšie témy, prečítajte si vyhodnotenia aj k ďalším otázkam:

Adriána Krotká, psychologička v Centre Návrat Prešov
Slávka Andiľová, sociálna pracovníčka v Centre Návrat Prešov

 

NAV IKEA logo 01n