Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

 

Môj malý veľký 9-ročný syn bol po prvý raz v pobytovom tábore. Strávil 10 dní na indiánskej prérii v Strede Európy. Netrápte sa zemepisom, cez leto je možné stretnúť Apačov aj pri Kremnici.

 

Ako každý rodič i ja som z tohto prvého odlúčenia mala väčší strach ako malý veľký muž menom Krvavé pierko. A popravde, počítala som už dni, kedy si poňho budem môcť ísť. V sobotu ráno som vyrazila a na lúke v Strede Európy som našla 60 nariekajúcich detí, ktoré sa nechceli rozlúčiť s týmto miestom, s týmito kamarátmi, s týmito vedúcimi, s tromi psami a koňom. Na nitku spomienok chceli navliecť ďalšie a ďalšie veselé príbehy z tábora. Uľavilo sa mi, že Krvavé pierko, hoc špinavý, pomaľovaný, prepytujem smradľavý, no s úsmevom od ucha k uchu sa na mňa vrhol a spustil nekonečný prúd slov.

 

No už po prvej vete ma zozadu potiahlo za tričko mladé indiánske dievča a pýta sa ma, či som mama Krvavého pierka. Trochu ma to zaskočilo, lebo vtedy som ešte nevedela, kto je Krvavé pierko, ale voľačo také som si všimla zapichnuté v šiltovke toho môjho Indiána, tak som zariskovala a súhlasne prikývla. A je pravda, že sa nenarodil Vám? Uľavilo sa mi, lebo ak by náhodou aj Krvavé pierko nebol ten môj Indián, tak odpoveďou: "Nie, nenarodil sa mne," nič nepokazím. Vzápätí som si všimla niečo, čo som už kedysi videla. Videla som to v očiach Krvavého pierka, keď som mu prvýkrát vysvetlila, že žiadne z detí na klube sa nenarodilo týmto ich rodičom. Tešila som sa na to, čo príde.

 

Dievčatko si ma obsadilo na pol hodinu a s obrovskou úľavou mi vyrozprávalo svoj životný príbeh. Mne, cudziemu človeku, ktorý sa ale neokúňa hovoriť o tom, že jeho dieťa je jeho srdcovou záležitosťou. A hoci iba srdcovou a nie bruškovou, tak to nie je vôbec málo. Krvavé pierko nás nechalo osamote a odišlo svorne plakať a objímať sa s ostatnými lúčiacimi sa Indiánmi. A dievčatko rozprávalo a rozprávalo. Nechcelo ísť ku nám bývať, lebo ju si raz vezme z detského domova jej skutočná mama, ktorú pozná, lebo ju vzali len nedávno.

 

Veľmi jej držím palce a som vďačná Klubu náhradných rodín a Návratu, že moje Krvavé pierko pozná veľa detí ako je on, nemyslí si, že je to nejaká ktovieaká špecialita a nevidí dôvod prečo to tajiť. Prijal to tak, ako to je, bez pocitu hanby a viny.

 

Jitka Boldová,

koordinátorka Klubu náhradných rodín v Žiline

 

Kluby náhradných rodín od septembra obnovujú svoju činnosť s dodržaním všetkých potrebných a ustanovených opatrení. Kontakty na Kluby náhradných rodín možno aj vo vašom okolí nájdete tu:

https://www.navrat.sk/co-robime/kluby