Ponúkli svoju pomoc a odbornosť tam, kde naša končí

Pozval nás do skromného príbytku a na srdci aj na jazyku mal toho toľko, že roztriediť to a poznať, čo je vo všetkých tých potrebách najpodstatnejšie a najviac pomôže stabilizovať rodinu chcelo nemálo energie. Chceli – to je asi to najdôležitejšie slovo – veľmi chceli nechať si pomôcť, nechať sa sprevádzať, mali dôveru v nás a slobodu rozhodovať o sebe a prijímať za svoje rozhodnutia zodpovednosť. No chceli, aby tieto rozhodnutia boli správne! Bolo potrebné ukázať im, že systém pomoci funguje, že tu nie je preto, aby ich posudzoval a trestal – hoci mali aj takúto skúsenosť. Tak sme išli pomaly, krok po kroku, a pustili sa do súboja:

• S BIEDOU – hmotné zabezpečenie – nároky, ktoré si neuplatnili či nevedeli uplatniť, dôchodok pre matku detí, rodičovský príspevok… Krok po kroku sme budovali schopnosti a presvedčenie, že stojí za to odložiť si niečo aj na iný čas a že nie všetko je dobré „stroviť“ hneď.
• S NEDôVEROU a z nej prameniacich výbuchov hnevu voči „systému“ – keďže ich prvá skúsenosť s pomocou bola taká, že prišli o jedno z detí, pretože niekto vyhodnotil, že oni to ako rodičia už neustoja.
• SO ZDRAVÍM – sprevádzanie nutnými vyšetreniami a zároveň aj zákrokmi, ktoré pomohli matke detí byť pri nich s istou dávkou fyzického zdravia a môcť sa o svojich najbližších postarať.
• s obmedzenou schopnosťou chápať a rozumieť, ale silnou potrebou byť starostlivým rodičom – keď sme krok po kroku vysvetľovali, prečo ako rodičia nemôžu dieťaťu dožičiť k zjedeniu to, čo ostatným – pretože práve tomu jednému niektorá strava, napr. mlieko veľmi ubližuje.

Dva roky intenzívneho kontaktu, terénnej práce, sieťovania pomoci a podpory pre týchto snažiacich sa rodičov a ich deti priniesli v mnohých oblastiach posun. Ale aj v snahe aj v postupe sa vždy nájde niečo, s čím treba aktuálne zabojovať. Dlhodobo, napriek snahe a možno práve vďaka prostrediu, v ktorom žijú, sa trápia s náročnými kožnými problémami. Chceli, pokúšali sa v rámci svojich možností – odvary, maste, krátkodobé liečivá predpísané pediatrom, či to čo povedali iní, že funguje u nich a ich detí. Snaha dostať ochorenie pod kontrolu. A tu sme sa aj my stretli s pomocou – s pochopením bez odsudzovania, s vypočutím a konkrétnou pomocnou rukou. V jednej zo sietí lekární (Benu lekáreň, pobočka v Prešove), nám farmaceutky okrem poskytnutia konkrétnej zásoby lekármi predpísaných liečiv a prostriedkov na boj s týmto nepríjemným a boľavým problémom ponúkli aj konkrétny krok po kroku spísaný postup, ako vyhrať nad týmto stále sa vracajúcim problémom. Ponúkli svoju odbornosť tam, kde naša končí.

Takáto pomoc pomáha nie iba konkrétnym rodinám, dáva silu aj nám. Dáva nádej, že v niektorých bojoch nie sme s rodinami sami – že nie sme iba ostrovy „prehnane pozitívnej snahy“, čo nepozerajú, že „s tým sa aj tak nedá nič robiť“, ale tiež vedia vidieť a veriť v posun aj na naozaj slabej či biednej základni.

Takže aj zajtra ideme do terénu – ideme s balíkom výzbroje. A na perách s poďakovaním konkrétnym ľuďom, čo dali šancu. Možno je to klišé, ale aj my zažívame, že funguje ĽUDIA – ĽUĎOM.

Slávka Andiľová,
Centrum Návrat v Prešove

Naše poďakovanie patrí nášmu dlhoročnému partnerovi sieti lekární Benu a zvlášť farmaceutkám prešovskej pobočky, profesionálkam s veľkým porozumením.