Atlas bezpečia – Vydávame pomôcku pre školy

Šimonko je prvák. Do svojej adoptívnej rodiny prišiel ako ročný. Potrebuje na všetko dlhší čas. Napríklad aj na to, aby si zvykol, že už majú ďalšiu vyučovaciu hodinu, že už skončila prestávka, že sa budú presúvať, že treba otvoriť zošit. Mnohí začali na neho používať prídavné meno: pomalý a iní zase neposlušný. Je veľmi všímavý – takže vie, čo sa deje za oknom triedy, ale aj že sa pohol spolužiak za ním. Učiteľka mu často vraví, že nedáva pozor a pritom on pozoruje, čo sa deje v celej triede. Niektoré deti okolo neho sa rýchlo skamarátia s inými. On ich nepozná a potreboval aby, aby sa mu opakovane prihovorili a volali ho hrať sa. Niektorí spolužiaci mu hovoria, že je divný, že nerozumie srande a že zazerá. A pritom len stojí a díva sa na iných a čaká, kým ho tiež pozvú medzi seba. Minule niekto povedal, že je z decáku a smiali sa z toho. Ale on je predsa z rodiny. Začal nad tým všetkým rozmýšľať, ako to je a mal toho plnú hlavu. Už sa do nej nevmestili zadania k úloham, ktoré dostal od učiteľky. So spolužiakmi sa necíti dobre. Každý deň sa bojí, čo mu zase povedia. Nikdy nevie, kedy to zase urobia, ale už to predsa toľkokrát spravili… Je ako na ihlách. Rodičom to nevie povedať. Cíti sa iný. Počul hovoriť učiteľku, že nespolupracuje, že sa zatne a nikto s ním nepohne. Ale veď on len chce chodiť do školy a mať kamarátov. A fakt má rád aj tú učiteľku, aj rodičov.

Verejné i súkromné školy v Banskej Bystrici dostanú vďaka podpore Mesta Banská Bystrica podporu pre lepšie začlenenie detí, ktoré v ranom detstve prežili nepriaznivé a závažné udalosti detstva (opustenie pôvodným rodičom, zanedbávanie, týranie, zneužívanie, zmeny výchovných prostredí a nemožnosť pripútať sa k jednej dospelej osobe a ďalšie). Táto téma sa týka detí, ktoré môžu žiť v adoptívnych, pestúnskych, profesionálnych rodinách, alebo sú vychovávaní u príbuzných. Ale podľa našich skúseností indikátory v správaní detí sa môžu týkať širšej populácie detí (deti žijúce v detskom domove, krízovom stredisku, ale aj deti žijúce s rodičmi s nedostatočnými rodičovskými kapacitami a pod.)

Učitelia môžu byť významnými druhými dospelými osobami v živote týchto detí. Nazeranie na dieťa v kontexte jeho životného príbehu zvyšuje porozumenie medzi dieťaťom a okolitým svetom. Porozumenie toxicite ranej traumy, ktorá zasahuje vývin dieťaťa v rônych oblastiach a voľba citlivých stratégií učiteľa

  stabilizuje psychiku dieťaťa,
 vytvára most psychického bezpečia pre dieťa, po ktorom vie konštruktívne vykročiť do okolitého sveta (a iných vzťahov v triede)
 znižuje napätie vo vzťahu učiteľ – dieťa
 znižuje mieru sociálneho vyčlenenia, prípadne až odsúdenia dieťaťa
 robí dieťa spokojným a šťastným a spolupracujúcim
 zvyšuje v učiteľovi pocit kompetentnosti
 prispieva k tomu, aby aj spolužiaci pochopili, že psychické bezpečie potrebujeme všetci a každý z nás ho môže vytvárať aj pre iných
 začleňuje dieťa s ranou traumou do triedy a spoločnosti

Pre podporu učiteľov v tejto téme sme v tomto roku pripravili workshopy, ktoré ponúkame všetkým učiteľom a ďalším pomáhajúcim profesionálom pôsobiacim na konkrétnych školách (psychológom, špeciálnym pedagógom, sociálnym pracovníkom/pedagógom). Po absolvovaní workshopu škola dostane ATLAS BEZPEČIA ako súbor máp na ceste k dieťaťu s ranou traumou. Pre učiteľov konkrétnych detí ponúkame podľa možností aj individuálnu externú podporu v podobe konzultácií, supervízii – koučingu.

Dana Žilinčíková koordinátorka Centra Návrat v Banskej Bystrici

Vyšlo ako súčasť projektu „Učitelia ako významní druhí v živote dieťaťa, škola ako bezpečné miesto pre všetkých“, ktorý podporilo Mesto Banská Bystrica.