Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Články

Aké je to byť pestúnkou samožiadeteľkou? Aká je to láska? 

citlivá náruč pre opustené deti na pôde nemocníc.

Víkendové pobyty patria k našim najstarším službám pre rodiny. Pre náhradné rodiny. Ale toto bol môj prvý pobyt s rodinami, ktoré žijú vo veľkej chudobe.

Ako by ste odpovedali na otázku, koľko zmyslov má človek? Na prvý pohľad jednoduchá otázka.

Týmto heslom sa niesol druhý marcový víkend, ktorý sme strávili spolu s rodinami čerstvo prijatých detí pod Tatrami v obci Gerlachov.

Denne v práci hovoríme s deťmi o ťažších témach z ich životov. Naše kolegyne sa podelili o to, ako im pritom pomáha tzv. komunikačná bednička. 

 

S deťmi a mladými z rodín v ohrození i náhradných rodín sa nám podarilo zorganizovať  a stráviť spoločný čas na troch outoorových výletoch.

Pred nejakým časom som písala príbeh o stratenej a zabudnutej Hanke. Bolo mi smutno nielen z obsahu toho článku, ale aj zo mňa samej. Hnevala som sa na seba. Prečo píšem o tejto nádhernej službe tak kriticky a negatívne? Vtedy som si sľúbila, že napíšem aj to krásne, lebo som svedkom, ako sa v mojej blízkosti rodia nové vzťahy. A tak píšem ... Príbeh o Nájdených deťoch

 

Ivana sa dostala do detského domova spolu so svojimi súrodencami, keď mala 5 rokov. Keďže bola najstaršia, akosi automaticky preberala zodpovednosť i starostlivosť o svojich bratov a sestru. Od začiatku sa snažila byť silná a viac dávať ako dostávať.

V našej práci sa často stretávame s tým, že nie vždy môžu byť deti spolu so svojimi rodičmi. A občas sa stretneme aj s tým, že súrodencov, ktorých život rozdelil do rôznych nových rodín, môžeme znovu spájať.