Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

A prečo vlastne Maruška šla?

Uprostred zimy zachcelo sa macoche s Holenou fialky voňať. A Maruška uprostred treskúcej zimy šla.  Šla cestami necestami a keby nebolo tamtých dvanástich, ktorí mali moc zmeniť december na marec, asi by to neprežila.

 

Už 14 rokov sprevádzam ženy – mamy žijúce chudobným životom. Väšinou majú niekoľko detí. Väčšinou s viacerými partnermi, väčšinou zostávajú na to celé samé. Kto chce, súdi... ja som pomáhajúci profesionál a mojou úlohou je pomôcť. Aby sa to zlepšilo, nezhoršilo, a hlavne aby deti zostali so svojou rodinou. Tie mamy to v chudobe nejako s deťmi dávajú. A keď to nedávajú alebo zle dávajú, sú hodnotené okolím i kompetentnými ako nie dobré matky – nie dobrí rodičia. Minule mi jedna pani z nemenovaného Úradu o Irene, mame ôsmych detí hovorí : „Musí sa viac snažiť, mala by deťom prať a každý deň ich sprchovať, potom jasné, že majú svrab a vši.  A tiež by ich mala na krúžky vodiť a učiť sa s nimi. Vyzerá to, že jej na tých deťoch nezáleží.“

 

Pozerám sa na pani z Úradu: bezchybne oblečená, s krásnou manikúrou, v útulnej kancelárií s rozkvitnutými kvetmi. Prekúrené priestory sem-tam vyvetrá otvorením okien. Na stole fotka, asi jej detí, v pozadí počujem zvuk z rádia, nejaký hit. Nuž áno. Aj ja by som chcela, aby to Irena dala tak, ako si to ja predstavujem. Ale to by som chcela od Ireny fialky uprostred treskúcej zimy. 

 

Irena má pračku, ale nemá prívod vody v dome. Ktorý z neprítomných otcov detí ten prívod urobí? Každý deň si spolu s deťmi donesie toľko obecnej vody, aby sa mohli umyť, piť a variť. Ak je z čoho. Býva s deťmi v jednej izbe, aby ušetrila na kúrení. Je to kuchyňa, obývacia izba aj spálňa. Najmenšie z detí sa jej chytí za nohu a ona sa k nemu zohne a povie: „Poď moja.“ Niekedy sníva o lepšom živote. Ale kde ho vziať? Ako k nemu prísť?

 

Prečo Maruška uprostred zimy pristúpila, že pôjde na jahody? Prečo sa terigala fujavicou, v ktorej mohla zomrieť? Prečo sa terigala po niečo, čo potrebovali ony? Macocha s Holenou mali moc nad jej životom, závisela od nich. S nimi mala strechu nad hlavou a apoň malú nádej na dnešok i budúcnosť.  Že jej potreby neboli uspokojené? Že k nej neprejavovali úctu a rešpekt ako k ľudskej bytosti? Že bola ponižovaná? Napriek tomu im chcela vyhovieť. Išlo jej o základ. O život. Dnešný i budúci.

 

Irena robí to, čo iní rodičia v podobných podmienkach. Snaží sa prežiť. To je chudoba, ktorá sa zmocnila jej života. Nevie či  a čo bude zajtra. Je len dnešok. Nie je nič podstatnejšie – len ho prežiť. Mnohí ju upozorňujú, že by mala robiť viac. Po rokoch viem, že ľahko sa upozorňuje a ťažšie sa naozaj pomáha. Vidím ju ako sa nám snaží rozumieť, ale je to pre ňu cudzí jazyk.  Pre mňa je Irena Maruškou. Viem, že pôjde po fialky, aby bola vnímaná ako dobrá matka. Dobrá matka podľa našich kritérií. Možno si sadne dnes večer s hladnými deťmi, aby sa s nimi učila ako sme povedali. Alebo sa pokúsi ešte v noci oprať čosi v rukách, kým deti pospia. Alebo jedno z detí  zajtra prihlási na akýsi krúžok, ak tam nájde správnu učiteľku. Keď to dnes a zajtra urobí, bude nám to stačiť? Dokáže každý ďalší deň sama na to všetko uprostred chudoby robiť veci, ktoré potrebujeme my?

 

Čo v tom všetkom potrebuje naozaj ona?

 

Dana  Žilinčíková

koordinátorka Centra Návrat v Banskej Bystrici

 

Návrat od roku 2005 poskytuje dlhodobú cielenú pomoc rodičom v núdzi ako právo detí  žiť v bezpečí so svojimi rodičmi. Podporuje dlhodobo pôsobiach asistentov rodičov namiesto jednorázovej materiálnej či finančnej pomoci, citlivú starostlivosť o rodinu v núdzi namiesto skvalitňovania detských domovov, odľahčovacie služby pre rodiny namiesto odoberania detí , zmeny v profesionálnych prístupoch k týmto rodinám namiesto frustrácie z nespolupracujúcich rodičov.