Na ceste
Poštárka Alena
Cigánska osada v čakaní visela, no nie vo visení celostnom už dnes, lež pred akýmisi dňami vzad zdala sa bodom v blízkej diaľke vzrušujúcim akomak. ...
O svätojánskych muškách a diamantoch z Horehronia
Večer som pri chate našla dve deti, ktoré ešte chceli byť vonku. „Čo to je?“ spýtala sa Dominika a ukázala na malé svetielka v tme. „Niekto ide, bojím sa,“ povedala a chytila ma za ruku. To isté urobil Nikolas. Chvíľu sa so mnou báli, aby sa dozvedeli, že sú to svätojánske mušky. Potom som im jednu chytila. Keď som otvorila dlaň, mala som v rukách svetielko a oni ho s úžasom sledovali....
Zabudnuté deti
Je množstvo detí, ktoré sa ocitnú v situácii, keď sa o nich vlastní rodičia alebo iní blízki nedokážu postarať, udržať ich v bezpečí. Vtedy vstupuje na scénu štát, jeho inštitúcie so svojím systémom starostlivosti. Ponúkam Vám dva príbehy. O tom, ako si štátne inštitúcie poradili s takouto situáciou v dvoch konkrétnych prípadoch v dvoch rôznych krajinách: na Slovensku a v Kanade.
Po stopách Dávidových alebo dospievanie v náhradnej rodine
Mladý človek v náhradnej rodine počas svojho dospievania začína viac uvažovať nad tým, čo sa mohlo v jeho minulosti stať. Môže si klásť nové otázky. Keďže často nevie nájsť odpovede, alebo mu už nestačia tie, ktoré doteraz dostával, môže mať pocit viny, hnevu, alebo sa cítiť menejcenne. Možno sa začne cítiť neistý vo vzťahoch, v ktorých predtým prežíval istotu. Môže byť citovo kolísavý, zmätený, ale najmä, a to predovšetkým, bezmocný voči tomu, čo ho presahuje.
Ako nepáchať dobro
Časopis Nota Bene prináša, tak ako je už pomaly zvykom, očarujúcu zmenu pohľadu na tisíckrát omieľanú tému. V májovom čísle Nota Bene nájdete rozhovory a články o práci. Jedným z nich je rozhovor Sandry Tordovej (Nota Bene) s Markom Roháčkom (Návrat) o tom, prečo nemá rád slovo pomoc a ako dlho "horieť a nevyhorieť" v práci, kde je pomáhanie hlavnou náplňou.
Tvoríme siete pomoci pre rodiny
Keď som začala organizovať prvé sieťové stretnutia odborníkov za účasti rodiča, bol to pre všetkých nový zážitok. Uvedomila som si, že normálnym v našej spoločnosti je hovoriť o niekom bez neho a riešiť „jeho situáciu“ bez neho. Uvedomila som si, že odborníci sa spolu stretávajú väčšinou, iba keď sa dejú veľmi vážne situácie v rodinách (a aj to nie všetci, ktorých sa to týka). Zistila som, že sú schopní spoločne navzájom komunikovať, ale aby tam bol s nimi na stretnutí rodič?
Priekopníčky v adoptívnom dojčení
Presne si pamätá večer, kedy zistila, že umelé mlieko už nepotrebuje. „Začala som plne dojčiť a dcéra sa úplne zmenila. Začala byť prítulná. Boli to chvíle, kedy sa so mnou najviac zbližovala.“ To je aj dôvod, prečo je Iren ochotná svoje skúsenosti s adoptívnym dojčením zverejniť. Na konci rozhovoru pre časopis Nota Bene vysvetľuje, prečo sa rozhodla pre adopciu. „Chcela som nejakému dieťaťu pomôcť. Mám taký sen, že raz to urobia všetky moje dcéry.“
Malá časť niečoho veľkého
Zuzanu (26) a Rada (25) spája jedna záľuba, či skôr životná cesta. Rozhodli sa svoj voľný čas venovať deťom z náhradných rodín. Každý z nich v inom regióne, pre Zuzanu je dokonca táto časť jej života už históriou, pretože momentálne žije v USA. Rozprávali sme sa o tom, čo im ako študentom dlhoročné dobrovoľníctvo v Návrate prinieslo.
O dočasnosti profesionálneho rodičovstva
Niečo sa na Slovensku zmenilo. Celkom nedávno. Nie je to len počet detí v profesionálnych rodinách. Je to niečo podstatnejšie. Nejaký pohyb „vo vnútri“. Uvedomila som si to len túto jeseň. Ťažko sa to chápe a ešte ťažšie uchopuje.
Návod na odpúšťanie
Rodičia sú bezradní. Tvrdia, že už vyskúšali všetko. Tresty, pochvaly, všetky druhy správania sa - a dieťa nič. Majú pocit, že to, čo roky budovali, sa zrazu rúti do záhuby spolu s tým veľkým dieťaťom, ktoré kedysi dávno prijali do rodiny.
Každý čas môže byť čas na „dotykovky“
„Niečo sa mu deje, v noci sa moc kolíše, trápi ma to. Asi niečo nerobím dobre“, počúvam adoptívnu maminku, ktorá sa ôsmy týždeň stará o desaťmesačného chlapčeka. A spomeniem si, ako som sa pred rokmi prostredníctvom terapeutky Neery Pane vyškolila pre používanie dotykovej terapie. Vtedy som sa veľmi opatrne snažila hľadať vhodný moment a situáciu, kedy svoje zručnosti ponúknem rodičom.
Ako šumí hlas mladých...?
Majú 18 a viac, voláme ich mladí dospelí a spája ich téma náhradného rodičovstva. Jedni zažili to, že ich rodičia sa rozhodli starať o „cudzie“ dieťa. Tí druhí zase boli tým „cudzím“ dieťaťom.
Keď sa narodíš, budeš doma
Obsahom tejto rozsahom útlej knižky je osem príbehov, ktorých základnou spoločnou črtou je vzťah matky (biologickej, ale aj tej adoptívnej) ku svojmu novorodencovi či ešte nenarodenému dieťaťu.
Čo možno urobiť pre deti z geta?
Pred ôsmimi rokmi boli na Ladislavov dvor vysťahované rodiny neplatičov z Levíc. Dnes, ďaleko za mestom, býva v otrasných sociálnych podmienkach viac ako 70 detí so svojimi príbuznými. Podľa vlastných slov sa Zuzana Tordová len snaží rodinám pomôcť prežiť, kým začnú sami hľadať východisko.
Statočné ženy (bez nádeje)
Tehotná žena má v našej spoločnosti zvláštne postavenie. Hovoríme o nej, že je „v nádeji“... Aké postavenie má v našej spoločnosti žena, ktorá zvažuje, že sa svojho dieťaťa hneď po pôrode vzdá?
Bez rodiča je odborník málo platný
Vo filiálnej terapii sa pracuje prostredníctvom hry. V istom momente nastane zámena rolí: Dieťa sa stáva tým, kto vedie rodiča. Rodič sa stáva natoľko citlivým, že dokáže nahlas pomenovať emócie svojho dieťaťa. A terapeut nie je počas terapie vôbec prítomný.
Sanácia v Návrate
V Návrate sme presvedčení, že pre dieťa je najlepšie, ak môže bezpečne vyrastať vo svojej rodine – s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami, tetami, bratrancami. Sanácia je pre nás príležitosťou, ako prispieť k tomu, aby rodina mala čo najväčšie šance „na prežitie“.
O kúsok ďalej na spoločnej ceste
Laickí poradcovia sú živým dôkazom toho, že najlepšou školou je samotný život. Sú to náhradní rodičia, ktorí ponúkajú podporu, pochopenie a akúsi „zhutnenú“ skúsenosť náhradného rodičovstva tým, čo to potrebujú.
Pohľady na partnerstvo rodiča a odborníka
Článok Mareka Roháčka, spoluzakladateľa Návratu, o partnerstve medzi rodičom a odborníkom, ktoré tvorí základ skutočnej pomoci dieťaťu.
Pripútanie v detskom domove?
V detskom domove, kde prichádzajú deti priamo z pôrodnice, pracujem už vyše 10 rokov. Čím dlhšie tu pracujem, tým viac vnímam a uvedomujem si, že podstatný problém detí v prvom roku života je v oblasti prežívania, v oblasti emócii.
Pestúni a ich deti
To slovo je zvláštne. Také archaické. No napriek tomu znamenajú pestúni na Slovensku novú, a nie príliš využívanú nádej pre deti z detských domovov, ktoré ich vlastní – biologickí rodičia - z rôznych dôvodov opustili. Pestúnmi môžu byť starí rodičia, tety, strýkovia, ale aj celkom cudzí dobrí ľudia.
Rodina je často osamotená
Rozhovor s rehoľnou sestrou Máriou Krausovou, ktorá bola šestnásť rokov riaditeľkou dojčenského ústavu v Bratislave a dnes pôsobí v rómskej komunite na Spiši.
O hľadaní, nadväzovaní a uzlíkoch, ktoré zostávajú
Prinášame rozhovor s Mgr. Dušanou Priehradnou z Centra Návrat v Žiline, ktorá sa venuje rozvoju rodičovských zručností u náhradných rodičov, pričom používa prvky filiálnej a hrovej terapie.
Pošlime detské domovy pre malé deti raz a navždy do histórie
Emailový rozhovor s Chrisom Gardinerom, pestúnskym otcom, dlhodobým lídrom IFCO.
Adaptácia - radosť a bolesť I.
Obdobie adaptácie považujem za jedno z najťažších, ale zároveň najdôležitejších období v živote náhradných rodín.
Životná neistota, nedôvera a účelové správanie - to je základná charakteristika opusteného dieťaťa. Dieťa, ktoré stratilo rodinu a dostalo sa do detského domova alebo iného kolektívneho zariadenia, sa sklamalo v rodičoch a často prežíva sklamanie zo všetkých dospelých a hoci si to ani neuvedomuje, tento fakt ovplyvňuje jeho správanie. Na to, aby sa mohlo cítiť bezpečne, potrebuje mať dôveru k ľuďom okolo seba a k prostrediu, v ktorom sa nachádza.
Naozaj slobodná mama
S Oľgou Hátasovou, pestúnskou mamou Justínky (10) a Márie (8) sa poznám už dlho. Spôsob, akým voľakedy dávnejšie excelentne zvládla jednu zložitú životnú situáciu, bol pre mňa veľkou lekciou tolerancie a ľudskej pokory. Do istej miery je pre mňa každý rozhovor s Oľgou osobnostným prínosom. Mám rada jej pohľad na svet. Oľga je slobodná a nemyslím tým slovom len fakt, že nemá partnera.