Tak ako posledné roky, aj začiatkom tohto leta sme mali možnosť predstaviť Návrat na festivale Bažant Pohoda. Tento ročník sa naše pôsobenie na festivale nieslo v znamení aktivít Dobrej krajiny.
V piatok večer 6.7.2012 sa v stane Dobrá krajina konala diskusia s naším predsedom Marekom Roháčkom a režisérom Marekom Šulíkom. V úvode bol premietnutý film
Chcela som byť matka z cyklu Nechcené deti po 12 rokoch, ktorý pre zvuky prichádzajúce z neďalekého stanu síce bolo trochu slabšie počuť, no napriek tomu mal živý divácky ohlas. Marek Šulík najskôr predstavil Návrat a Marek Roháček priblížil všetkým zúčastneným, ako vznikla myšlienka nafilmovať pokračovanie príbehov "(ne)chcených detí" spred 12 rokov.
Keď bola reč o pani Jarmile, hlavnej aktérke filmu a pestúnke dvoch chlapcov z filmu, z ktorých jeden už nie je medzi nami, na Marekovi Šulíkovi bolo poznať, že nebol len režisérom dokumentárneho filmu o jej rodine. Medzi týmto režisérom a pani Jarmilou zjavne vznikol veľmi unikátny vzťah a aj preto je výpoveď mamy a jej pestúnskeho syna vo filme taká ozajstná a až drsne úprimná. Marek Roháček hovoril o tom, ako si túto pani dlhé roky váži, ale aj o tom, aké rôzne podoby môže nadobúdať vzťah medzi pestúnom a dieťaťom o ktoré sa stará.
Z diskusie vyplynulo, že posudzovanie takéhoto vzťahu jednoduchým metrom úspešnosti či zlyhania výchovy môže byť veľmi zavádzajúce. Niektorý z divákov položil otázku, načo je taký film vlastne dobrý..? Komu pomáha alebo pre koho má byť? Veru, je to dobrá otázka. Podľa Mareka Šulíka tento film zachytáva veľmi pravdivo jeden príbeh zo života náhradných rodín a ukazuje, že aj takéto príbehy sú. Namiesto "happy - endu" sme videli vzťah syna a matky, možno nie úplne jednoduchý a nádherný, no ozajstný.
Po diskusii k filmu nasledovala
filantropická Pecha Kucha Night, kde v rámci projektu Dobrá krajina vystúpilo 10 zástupcov z neziskoviek, aby predstavili svoj projekt na
darcovskom portáli Dobrá krajina a súčasne svoju organizáciu. Za Návrat vystúpila koordinátorka nášho bratislavského Centra, Soňa Očkášová, ktorá v 20 slidoch po 20 sekúnd, tak ako to prikazuje formát pecha - kucha, odprezentovala Návrat a náš projekt
"4500 opustených detí chce vyrastať v rodine".
Bol to skutočne rýchly a stručný prelet nad Návratom, no zazneli pojmy a heslá ako "Opusteným deťom nedávame hračky, nachádzame rodiny", "týmto deťom nečíta pred spaním rozprávku mama ani otec", "ak by si jeden či dvaja občania každej z 3000 obcí na Slovensku vzali dieťa z detského domova, nepotrebujeme detské domovy". Hovorilo sa aj o filiálnej a dotykovej terapii ako spôsobe, ako pomôcť dieťaťu vytvoriť si liečivý vzťah pripútania s rodičom, ale aj o potrebe pomôcť rodinám v kríze, pretože i keď je to cesta na dlhé trate, výsledok - zotrvanie detí vo svojich pôvodných rodinách namiesto odchodu do ústavu, stojí za to.
Záver celej Pecha Kucha Night bol poznamenaný prichádzajúcou búrkou, takže sa za hluku hromov všetci rýchlo presunuli do bezpečia áut či stanov. Každopádne, možnosť vyskúšať si povedať za 6 minút všetko podstatné, viacerým prezentujúcim priniesla skúsenosť, že strácať čas siahodlhými prezentáciami niekedy nie je nutné.
Tento rok sme sa za Návrat na Pohode už druhý rok zapojili aj do dobročinnej kaviarne Dobrá krajina, kde naša pracovníčka a dobrovoľníčka spoločne obsluhovali ľudí, ktorí za jednotný príspevok na projekty v Dobrej krajine dostali kávu či croissant podľa svojho výberu. Odslúžili 4 smeny, porozprávali sa o Návrate, ale aj o dobrých skutkoch či ľuďoch, alebo len tak o počasí (pekne horúcom na tohtoročnej Pohode) a vyzbierali spolu s ostatnými "neziskovkovými kaviarnikmi" peniaze na projekty.
